Útok na Tatársko je obratom v schopnostiach Kyjiva zasahovať ruský tyl

Podľa agentúry Reuters tak ide o pokračovanie nedávnych malých územných ziskov Kyjeva pozdĺž hranice s Ruskom pred stretnutím prezidentov Spojených štátov a Ruska.

Ukrajinský generálny štáb v pondelok večer na platforme Telegram uviedol, že ukrajinské sily oslobodili dediny Stepne a Novokosťantynivka v Sumskej oblasti.

„Je to náročné, ale zdržiavame nepriateľa,“ napísal na sieti Facebook hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj po stretnutí so Zelenským a ukrajinskými predstaviteľmi.

„V smere Sumy vedieme aktívne operácie a dosahujeme určité úspechy v postupe vpred a oslobodzovaní ukrajinského územia,“ dodal.

Najnovšie územné zisky Ukrajina hlási po tom, čo v nedeľu oznámila, že získala späť pod svoju kontrolu pohraničnú obec Bezsalivka, taktiež v spomínanej Sumskej oblasti.

Reuters tvrdí, že ruské sily už mesiace zaznamenávajú územné zisky na Ukrajine a takmer denne hlásia dobytie ďalších dedín, a to najmä v Doneckej oblasti.

Podľa mapy ukrajinského kanálu Deep State ruské jednotky v súčasnosti kontrolujú približne 200 kilometrov štvorcových územia Sumskej oblasti, a celkovo približne 114.100 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.

Diplomatické riešenie vojny na Ukrajine musí chrániť kľúčové ukrajinské a európske bezpečnostné záujmy, zdôraznili tiež prezidenti a šéfovia vlád 26 európskych krajín podľa agentúry Reuters.

"Zmysluplné vyjednávanie je možné viesť len v kontexte prímeria alebo obmedzenia bojov," píše sa okrem iného vo vyhlásení, na ktorom sa lídri dohodli v pondelok neskoro večer a bolo zverejnené dnes.

Krajiny Európskej únie v ňom ďalej dávajú najavo presvedčenie, že trvalý a spravodlivý mier, ktorý prinesie stabilitu a bezpečnosť, musí rešpektovať medzinárodné právo.

Prezidenti a premiéri sa tiež zaväzujú k ďalšej podpore Ukrajiny v jej smerovaní k členstvu v EÚ a vítajú snahy prezidenta Trumpa ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine.

Trump sa má v piatok na Aljaške stretnúť s Putinom, kvôli čomu v niektorých európskych krajinách panujú obavy, aby sa spolu obaja nedohodli a potom nepostavili Ukrajinu a Európu pred hotovú vec (ČTK)

Rozhodne sa nechystá na prímerie alebo ukončenie vojny, dodal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom posolstve.

Ruský prezident Vladimir Putin chce podľa neho prezentovať chystané stretnutie s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom ako svoje osobné víťazstvo a pokračovať vo svojom doterajšom konaní. Moskva sa k tomuto tvrdeniu nevyjadrila.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok NATO stojí za Ukrajinou, samitu predchádza aj chaos ohľadom Putinových výrokov Čítajte 

Zelenskyj sa vo svojom vyjadrení odvoláva na správu spravodajských služieb a vojenského velenia. "Neexistuje žiadny náznak, že by Rusi dostali signály na prípravu na povojnovú situáciu," uviedol ukrajinský prezident.

"Naopak, presúvajú svoje jednotky a sily spôsobom, ktorý naznačuje prípravy novej útočnej operácie. Ak sa niekto chystá na mier, tak toto nerobí," doplnil Zelenskyj bez ďalších podrobností.

Jeden z hovorcov ukrajinskej armády Vladyslav Vološyn o niečo skôr agentúre Reuters povedal, že Rusko presúva niektoré zo svojich jednotiek na ďalšie útoky v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii od februára 2022. Americký prezident Donald Trump sa má v piatok na Aljaške stretnúť s ruským náprotivkom Putinom a rokovať o situácii na Ukrajine.

Zástupcovia Kyjeva na aljašskú schôdzku zatiaľ pozvánku nedostali a ukrajinskí predstavitelia sa obávajú, že by sa prezidenti USA a Ruska mohli pokúsiť diktovať podmienky ukončenia vojny.

Zelenskyj v pondelok okrem iného povedal, že ústupky Moskvu k ukončeniu tri a pol roka trvajúcej agresie neprinútia, je na ňu podľa neho potrebné zvýšiť tlak.

Už skôr varoval, že akékoľvek riešenie rusko-ukrajinského konfliktu urobené bez účasti Ukrajiny bude riešením proti mieru. Ukrajinci podľa neho nevydajú svoju krajinu okupantom.

Európski politici pred piatkovým americko-ruským samitom naliehajú na to, aby sa Ukrajina zapojila do rokovaní o mieri s Ruskom. Podľa poľského premiéra Donalda Tuska Spojené štáty sľúbili Európanom konzultácie pred schôdzkou šéfa Bieleho domu a šéfa Kremľa. (ČTK)

Ďalšie podrobnosti bezprostredne neposkytla.

„Pokiaľ Rusko nesúhlasí s úplným a bezpodmienečným prímerím, nemali by sme ani diskutovať o akýchkoľvek ústupkoch,“ uviedla Kallasová vo vyhlásení.

„Dôležité je poradie krokov. Najskôr bezpodmienečné prímerie s účinným monitorovacím systémom a silnými bezpečnostnými zárukami,“ pokračovala.

Ukrajina podľa Kallasovej informovala ministrov zahraničných vecí EÚ o situácii na bojisku. „Plne podporujeme ukončenie tejto vojny spôsobom, ktorý nenechá Rusku otvorené zadné dvierka na opätovný vstup a obnovenie agresie,“ zdôraznila. (TASR)

Kallasová zároveň doplnila, že dvadsaťsedmička pracuje na zavedení ďalších sankcií proti Rusku, zvýšení vojenskej pomoci Ukrajine a posilnení podpory jej rozpočtových potrieb a procesu vstupu do EÚ.

„Transatlantická jednota, podpora Ukrajiny a tlak na Rusko sú spôsobom, ako ukončíme túto vojnu a zabránime budúcej ruskej agresii v Európe,“ napísala na sociálnej sieti X.

V pondelok sa formou videokonferencie uskutočnilo mimoriadne zasadnutie šéfov diplomacie členských štátov EÚ. Hlavnou témou bola vojna na Ukrajine a diskusia o možnostiach jej ukončenia v súvislosti s nadchádzajúcim piatkovým stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina a šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa na Aljaške. Ministri sa venovali aj aktuálnemu vývoju na Blízkom východe. Slovensko na rokovaní zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec.

Po zasadnutí sa vyjadril už aj taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. Ten údajne vyslovil podporu úsiliu prezidenta Trumpa a uviedol, že Rím vníma „určitý pokrok“. Zdôraznil však, že každé diplomatické riešenie musí chrániť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ako aj jej právo slobodne si zvoliť budúcnosť vrátane cesty do Európskej únie. (TASR)

Pridelené finančné prostriedky budú použité na nákup a prepravu elektrických zariadení vyrobených v Azerbajdžane.

Tento krok nasleduje po sérii ruských útokoch na azerbajdžanský majetok na Ukrajine. V piatok ruské drony udreli na sklad Azerbajdžanskej štátnej ropnej spoločnosti (SOCAR) v Odeskej oblasti, pričom poškodili dieselové potrubie a zranili štyroch pracovníkov.

Koncom júna Rusi zaútočili na distribučnú stanicu plynu pri obci Orlivka neďaleko Odesy. Stanica je súčasťou Transbalkánskeho plynovodu, ktorým v júli začali prepravovať azerbajdžanský plyn na Ukrajinu.

Azerbajdžanský mediálny portál Caliber.Az v nedeľu uviedol, že Baku by mohlo zvážiť zrušenie zákazu dodávok zbraní Ukrajine, ak by Rusko naďalej útočilo na azerbajdžanské záujmy. (SITA, Kyiv Independent)