Najnovší ruský útok na Kyjev stál Moskvu takmer 400 miliónov dolárov

Agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že v britskej metropole je osobne očakávaný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj zatiaľ piatkovú cestu do Londýna nepotvrdil, na sieti X však napísal, že sa tento týždeň bude v Európe konať mnoho stretnutí a rokovaní.

Koalícia ochotných je neformálne združenie asi troch desiatok krajín, ktoré Ukrajinu aktívne podporujú. Na čele skupiny stojí najmä Británia a Francúzsko.

„Ešte je potrebné urobiť veľa prípravných prác,“ vyhlásil Peskov podľa ruskej tlačovej agentúry TASS. Dodal, že tímy oboch krajín budú musieť vyriešiť viacero otvorených otázok a „prípravy na samit ešte neboli úplne zahájené“.

TASS tiež informovala, že podľa Peskova „zatiaľ nie sú známe žiadne podrobnosti“ ohľadom stretnutia prezidentov.

V reakcii na Trumpove vyjadrenia, v ktorých vyzval na prímerie na súčasných frontových líniách, Peskov odpovedal, že postoj Ruska v súvislosti s týmto konfliktom sa nezmenil. DPA pripomína, že Ukrajina doteraz trvala na tom, aby získala späť všetko stratené územie.

Schôdzku s Putinom avizoval Trump po ich štvrtkovom spoločnom telefonáte, ktorý označil za produktívny. Peskov následne vyhlásil, že samit by sa mohol uskutočniť v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. (TASR)

Americký prezident Donald Trump ešte vo štvrtok vyhlásil, že sa v Budapešti čoskoro stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.

Na tému ďalšieho bilaterálneho samitu oboch prezidentov dnes spolu telefonovali aj ich ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov.

Szijjártó svoju pracovnú návštevu Spojených štátov oznámil po skončení zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Luxemburgu. Ministri zahraničných vecí EÚ na nej rokovali o situácii na Ukrajine, Blízkom východe a podľa maďarského ministra aj o stretnutí Trumpa s Putinom. (TASR)

Produkcia v Karačaganaku v pondelok klesla na 25-tisíc až 28-tisíc metrických ton z bežnej úrovne zhruba 35 500, uviedli dva zdroje. Pre citlivosť situácie hovorili pod podmienkou anonymity.

Orenburg patrí medzi najväčšie závody na spracovanie plynu na svete a po útoku bol nútený pozastaviť príjem plynu z Kazachstanu, uviedlo v nedeľu kazašské ministerstvo energetiky.

Ukrajina potvrdila, že zasiahla plynárenský závod v Orenburskej oblasti zhruba 1700 kilometrov východne v ruskom vnútrozemí a ropnú rafinériu v Samarskej oblasti.

Kyjev v snahe narušiť Moskve dodávky paliva pre armádu a pripraviť ju o financovanie vojenských operácií od augusta zintenzívnil útoky na ruské rafinérie a ďalšie energetické zariadenia.

Oba anonymné zdroje uviedli, že Orenburg ovládaný ruským producentom plynu spoločnosťou Gazprom by mohol v pondelok obnoviť časť odberu plynu z Karačaganaku. Kedy sa obnovia bežné úrovne dodávok, však odmietli povedať.

Karačaganak v roku 2024 produkoval približne 263.000 barelov ropy denne. Vyváža ju konzorcium Caspian Pipeline cez ruský terminál v Čiernom mori aj cez ruský ropovod Družba do Nemecka.

Pole prevádzkuje konzorcium európskych spoločností Shell (29,25 percent) a Eni (29,25 percent), americkej Chevron (18 percent), ruskej Lukoil (13,5 percent) a domácej KazMunayGaz (10 percent). Konzorcium, Gazprom a kazašské ministerstvo energetiky na žiadosti o komentár nereagovali. (TASR)

Agentúru Reuters o tom informoval zdroj z prostredia nemeckého parlamentu a rovnakú správu predtým priniesol aj týždenník Der Spiegel.

Nákup by mal podľa dôverných dokumentov pre rozpočtový výbor parlamentu dosiahnuť hodnotu 2,5 miliardy eur, uvádza zdroj Reuters.

Nemecko si už objednalo 35 stíhačiek rovnakého druhu s cieľom nahradiť svoju letku zastaraných lietadiel Tornado. Do služby bola uvedená pred viac ako 40 rokmi a čoskoro by mala byť vyradená z prevádzky.

Stíhačky F-35 by mali nahradiť lietadlá typu Tornado aj v úlohe nosiča amerických jadrových bômb uskladnených v Nemecku v prípade rozsiahleho konfliktu.

V júli tohto roku Nemecko poprelo zámer nakúpiť ďalších 15 stíhačiek F-35 z dôvodu nedostatku financií v rozpočte. Rozpočet na obranu sa však odvtedy výrazne navýšil, čo vytvorilo viac priestoru na nákup zbraní a iných zbraňových systémov. Agentúra Reuters vtedy informovala, že myšlienka nákupu ďalších 15 stíhačiek F-35 bola súčasťou diskusií.

Akékoľvek rozhodnutie objednať ďalšie americké stíhacie lietadlá F-35 môže vyvolať napätie medzi Nemeckom a Francúzskom v otázke spoločnej produkcie stíhačiek Future Combat Air System (FCAS). Na ich vývoji spolupracujú francúzske firmy Dassault Aviation, Airbus a španielska Indra Sistemas. (TASR)

Agentúra Reuters pripomenula, že na Putina bol vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC). Rusko však tvrdí, že ICC nemá nad ním jurisdikciu, a popiera tvrdenia, že ruské jednotky na Ukrajine spáchali alebo páchajú vojnové zločiny. Maďarsko je zasa v procese vystúpenia Z ICC.

„Pokiaľ ide o Budapešť, nie, nie je to príjemné... vidieť, že osoba, na ktorú ICC vydal zatykač, prichádza do európskej krajiny,“ uviedla Kallasová a dodala, že „otázka je, či z toho niečo vyplynie“.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys pred novinármi v Luxemburgu zdôraznil, že pre Putina nie je miesto v žiadnej európskej metropole.

„Jediné miesto pre Putina v Európe je v Haagu, pred tribunálom, nie v našich hlavných mestách,“ povedal pred stretnutím ministrov.

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová vyjadrila obavy z možnej návštevy Putina v krajine EÚ. „Uvidíme, kde sa stretnutie uskutoční a v akom formáte, ale je samozrejmé, že vo vnútri EÚ by vojnový zločinec ako Putin nemal byť vítaný,“ povedala novinárom.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot konštatoval, že Putinova plánovaná cesta má zmysel iba v prípade, že povedie k okamžitému a bezpodmienečnému prímeriu.

Holandský minister zahraničných vecí David van Weel označil za dôležité, že sa takéto rokovania vôbec uskutočnia.

Agentúra Reuters informovala, že Kallasová pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu uviedla, že Trumpove snahy o dosiahnutie mieru sú vítané. Zdôraznila, že zároveň je dôležité, aby sa s ruským lídrom stretol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Amerika má veľkú silu tlačiť na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu. Ak ju využijú, je to samozrejme dobré, ak Rusko zastaví túto vojnu,“ povedala Kallasová. (TASR)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tiež uviedol, že americký a ruský tím ešte s prípravou samitu nezačali.

Podľa Peskova zatiaľ nie sú k dispozícii podrobnosti ohľadom toho, či na schôdzku dostane pozvánku Ukrajina, alebo kto a ako bude zastupovať európsku stranu. Moskva komunikuje so Spojenými štátmi ohľadom "urovnania situácie na Ukrajine," povedal Peskov a spoluprácu označil za intenzívnu.

Peskov dnes tiež vysvetlil, že k tomu, že sa budúci samit Putina s Trumpom plánuje v Budapešti, prispeli vzťahy oboch prezidentov s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

"Prezident Trump má s Orbánom pomerne vrelé vzťahy a prezident Putin s ním má veľmi konštruktívne vzťahy," povedal hovorca Kremľa.

Orbán, ktorý patrí medzi priaznivcov súčasného šéfa Bieleho domu, je jedným z mála európskych lídrov, ktorí napriek ruskej invázii na Ukrajinu s Moskvou udržiavajú dobré vzťahy. (ČTK)