Tucker Carlson odvysiela svoj rozhovor s Putinom o 24.00 h SEČ

Vladimir Medinskij viedol ruskú delegáciu na rokovaní s Ukrajinou v Istanbule.

Podľa agentúry Reuters povedal, že ruskí zástupcovia odovzdali Ukrajincom memorandum načrtávajúce požiadavky Moskvy pre celkové prímerie.

Námestník ukrajinského ministra zahraničia Serhij Kyselycia pred tým podľa agentúr uviedol, že Rusko odmietlo myšlienku na bezpodmienečné prímerie a Ukrajina nemohla bezprostredne reagovať na ruské návrhy, pretože ich dostala až dnes.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje konzultanta v oblasti geopriestorového spravodajstva Chrisa Biggersa.

Snímky ruskej leteckej základne Belaja na Sibíri ukazujú štyri zničené bombardéry Tu-22M3 a tri bombardéry Tu-95MS. Okrem toho bol pravdepodobne poškodený jeden Tu-95MS.

Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že ruskému strategickému letectvu spôsobila škody za približne sedem miliárd dolárov.

Na stretnutí severských a pobaltských štátov NATO v Litve sa Frederiksenová vyjadrila k návrhu na zvýšenie investícií do obrany a bezpečnosti.

Podľa amerického prezidenta Trumpa by krajiny mali na obranu vyčleniť päť percent HDP do roku 2032.

„Dúfam, že na summite NATO v Haagu (24. až 26. júna) sa dohodneme na vyčlenení 3,5 percenta (HDP) pre ozbrojené sily a ďalších 1,5 percenta na širšie výdavky súvisiace s obranou," povedala premiérka pre dánsku verejnoprávnu televíziu DR. „Otázkou v tejto chvíli ostáva, či to dosiahneme pred rokom 2032. Podľa môjho názoru je to príliš neskoro,“ skonštatovala Frederiksenová.

Šéf Bieleho domu vyvíja tlak na členské štáty Aliancie, aby zvýšili výdavky na spomínaných päť percent, čo však v súčasnosti nedosahuje žiadna z 32 krajín vrátane USA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v reakcii na to predložil návrh, aby sa do roku 2032 vyčlenilo 3,5 percenta HDP na priame výdavky na obranu a 1,5 percenta na ďalšie výdavky súvisiace s bezpečnosťou.

Dánska premiérka nastúpila do úradu v roku 2019 a odvtedy prudko zvýšila výdavky krajiny na obranu, najmä po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. „Keď som sa stala premiérkou, vyčleňovali sme na obranu 1,3 percenta HDP,“ poznamenala.

„V súčasnosti investujeme viac ako tri percentá, no nie je to dosť. V nadchádzajúcich rokoch potrebujeme zvýšiť výdavky na obranu,“ dodala Frederiksenová. (TASR)

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj a tiež agentúra AFP, ktorá cituje z vyjadrení hovorcu tureckej diplomacie Öncüho Keçeliho. „Rokovania sa skončili. Neskončili sa negatívne,“ vyhlásil.

Podľa zdroja agentúry TASS bola otázka výmeny zajatcov hlavnou témou pondelkových rozhovorov v paláci Čiragan. „Podrobne diskutovali o výmenách. Výsledky budú oznámené neskôr,“ uviedol zdroj.

Dohodu o ďalšej takejto výmene potvrdil aj prezident Zelenskyj. „(Delegácie si) prostredníctvom tureckej strany vymenili dokumenty a pripravujeme nové prepustenie vojnových zajatcov,“ povedal počas summitu v Litve. Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa táto dohoda zameriava predovšetkým na vážne zranené a mladé osoby.

Ukrajinská delegácia na rokovaniach ruskej strane tiež odovzdala zoznam „nezákonne deportovaných“ detí, ktoré chce, aby Moskva vrátila Kyjevu, potvrdil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Hovoríme o stovkách detí, ktoré Rusko nezákonne deportovalo, násilne premiestnilo alebo držalo na dočasne okupovaných územiach,“ uviedol Jermak. Podľa agentúry Reuters Moskva tvrdí, že deti boli premiestnené s cieľom chrániť ich pred bojmi.

Zdroj agentúry TASS uviedol, že obe strany sa dohodli na treťom kole priamych rokovaní. „Tretie kolo sa uskutoční – po nejakom čase,“ informovala.

V sklade, kde sa údajne kompletizovali drony, sa v pondelok uskutočnila razia ruskej polície a príslušníkov špeciálnych služieb.

Sklad v meste Čeľabinsk na západe ázijskej časti Ruska lokalizovali pomocou záberov zverejnených ukrajinskou tajnou službou SBU po operácii nazvanej „Pavučina“, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Lokálna čeľabinská webová stránka 74.ru a ruskí vojnoví blogeri tvrdia, že nájomcovia a prenajímatelia priestorov boli zadržaní. Oficiálne táto informácia nebola potvrdená.

Zelenskyj však predtým uviedol, že všetci Ukrajinci zapojení do operácie Pavučina opustili ruské územie ešte pred jej začiatkom.

Oficiálne nateraz nie je potvrdená ani správa o pátraní po majiteľovi nákladných áut použitých pri dronových útokoch, ktorým je údajne 37-ročný muž pôvodom z ukrajinského mesta Žytomyr žijúci v Čeľabinskej oblasti.

Šéf SBU Vasyľ Maľuk v statuse na Telegrame označil operáciu Pavučina za bezprecedentnú a jedinečnú. Uskutočnila sa súčasne v troch časových pásmach a bola z logistického hľadiska mimoriadne zložitá.

Jej príprava aj priebeh však podľa Maľuka boli v súlade so zákonmi a pravidlami vedenia vojny a aj jej ciele sú „absolútne legitímne, lebo „šlo o vojenské letiská a lietadlá, ktoré bombardujú ukrajinské mestá obývané civilistami.“

„Z našej strany dochádza k skutočnej demilitarizácii Ruskej federácie, pretože ničíme vojenské ciele. A naše útoky budú trvať presne tak dlho, ako Ruská federácia terorizuje Ukrajincov raketami a šáhidmi (dronmi iránskeho typu),“ varoval Maľuk.

Aj preto na platforme Telegram v pondelok koluje video nasnímané v blízkosti obce Srednij, ktorá sa nachádza asi osem kilometrov od leteckej základne Belaja - jedného z terčov útoku v rámci operácie Pavučina. Žena, ktorá dané video natáčala, do záberu hovorí o niekoľkokilometrovej kolóne nákladných vozidiel odstavených na krajnici kvôli ich kontrolám políciou a bezpečnostnými zložkami.

Iné zverejnené video ešte z nedele zachytáva niekoľko mužov, ktorí si na parkovisku všimli, ako sa otvára nákladný priestor odstaveného kamióna, a snažili sa silou zablokovať otvárací mechanizmus a zabrániť vzletom dronov. Igor Kobzev, gubernátor Irkutskej oblasti, kde k tomu došlo, navrhol odmeniť týchto všímavých občanov.

Ruskí protivojnoví blogeri v súvislosti s operáciou Pavučina hovoria aj o karme a spomínajú aj potopenie raketového krížnika Моskva, vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily, v apríli 2022 a pripomínajú, aká dôležitá bola táto udalosť pre Ukrajinu a jej sympatizantov. (TASR)

Ukrajinskú delegáciu vedie šéf rezortu obrany Rustem Umerov, ruskú blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij.

Delegácie Kyjeva a Moskvy sa stretávajú v paláci Čiragan na brehu Bosporského prielivu za účasti tureckých predstaviteľov. Podľa očakávaní si vymenia memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Ukrajina tento dokument zverejnila vopred a žiadala rovnaký krok od Ruska, ktoré tak napokon nespravilo.

Ukrajinskí a ruskí predstavitelia si pri príchode podľa zdroja TASS nepodali ruky.

„Celý svet sa pozerá,“ vyhlásil na úvod rozhovorov ich predsedajúci, turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. Taktiež vyjadril presvedčenie, že toto stretnutie prinesie „konkrétne“ výsledky a priblíži všetky strany k mieru.

Dúfa, že delegácie budú tiež hovoriť o ďalšej výmene vojnových zajatcov, prípadne aj o prípravách na stretnutie hláv oboch štátov.

Zelenskyj v pondelok z litovského Vilniusu odkázal, že pre Ukrajinu je veľmi dôležité bezpodmienečné prímerie a humanitárne otázky. Zdôraznil však, že kľúčové otázky môžu vyriešiť iba lídri. Túto možnosť Kremeľ opakovane odmietol a uviedol, že stretnutie prezidentov by sa mohlo uskutočniť až po tom, čo rokovacie delegácie dosiahnu širšie dohody.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa v Istanbule konali 16. mája. (SME)

Ruská armáda v máji 2025 obsadila 507 štvorcových kilometrov po tom, ako v apríli získala 379 štvorcových kilometrov a v marci 240 štvorcových kilometrov.

V máji 2025 sa ruský postup opäť zameral na Donecku oblasť, kde ruská armáda dobyla takmer 400 štvorcových kilometrov. Ukrajinské jednotky v máji nezískali žiadne územie.

Od júna 2024 do mája 2025 Rusko získalo celkovo 5 107 štvorcových kilometrov, čiže menej ako jedno percento ukrajinského územia pred vojnou. Koncom mája tohto roka Rusko úplne alebo čiastočne kontrolovalo takmer 19 percent ukrajinského územia pred vojnou vrátane Krymu a Donbasu.

Podobná situácia ako na jar tohto roka bola na fronte aj pred rokom. Ruskí vojaci vlani v máji obsadili 449 štvorcových kilometrov po tom ako v apríli dobyli 111 štvorcových kilometrov a v marci 50 štvorcových kilometrov. (SITA)

Vyjadril sa tak pred samitom lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse.

Zelenskyj deklaroval, že ak bude Rusko podkopávať rokovania v Istanbule a nedôjde na nich k žiadnemu prelomu, budú potrebné ďalšie sankcie.

„Nie som si istý, či sú Rusi pripravení na produktívne stretnutia. Pre nás je veľmi dôležité bezpodmienečné prímerie a humanitárne otázky, najmä návrat unesených ukrajinských detí a výmena vojnových zajatcov,“ uviedol Zelenskyj, ktorý upozornil, že Ukrajina urobí všetko preto, aby sa domov dostali aj väznení civilisti, novinári a politickí väzni.

Na rokovaniach vo Vilniuse sa okrem lídrov východného krídla NATO zúčastňujú na pozvanie Litvy aj predstavitelia severských spojencov - Dánska, Fínska, Švédska, Nórska a Islandu. Prítomný je aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a Zelenskyj. Slovensko zastupuje prezident Peter Pellegrini. (TASR)