OBSE o neúčasti pozorovateľov na voľbách: Rusko porušuje medzinárodné záväzky

Tá sa týka plánu Európskej komisie zastaviť dovoz plynu z Ruska, uviedol v reakcii minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár zo Smeru.

Slovensko si podľa jeho slov v tomto štádiu dohodla garancie energetickej bezpečnosti od Európskej komisie.

TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Išlo o náročné rokovania aj odolávanie tlakom od viacerých členských štátov, ale neuhli sme. V ďalšom rokovaní o legislatívnom návrhu Európskej komisie o tzv. REPowerEU budeme poukazovať na škodlivosť tohto návrhu nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre konkurencieschopnosť celej Európskej únie,“ uviedol Blanár.

„Blokovanie schválenia 18. sankčného balíka z našej strany sa ukázalo ako dôležité pri dosiahnutí akej-takej dohody, aby sa dosahy nepremysleného odpájania sa od cenovo dostupných energonosičov z Ruska zmiernili,“ uviedol.

Veľvyslanec SR pri EÚ Juraj Nociar a štátny tajomník ministerstva zahraničia Marek Eštok podľa Blanára uvoľnia prijatie sankčného balíka na piatkovom rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Urobia tak podľa Blanára napriek tomu, že vláda SR naďalej trvá na tom, že urovnanie konfliktu na Ukrajine možno dosiahnuť len diplomatickým úsilím a „nie desiatkami sankcií, ktoré neraz viac ohrozujú samotné európske štáty“.

V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku, ktorý schválili veľvyslanci štátov EÚ v piatok ráno, má podľa Bruselu postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu.

Jeho prijatá verzia počíta so znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2, objasnila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Na sankčný zoznam EÚ podľa nej prvýkrát zaradila najväčšiu rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v Indii. Opatrenia zasiahnu aj tých, ktorí podľa Kallasovej „indoktrinujú ukrajinské deti“.

Terčom sankcií sa stane aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily, a ich podporovatelia. Ruské banky budú mať zase obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu. (TASR)

Vyplýva to z dekrétu zverejneného na oficiálnej webovej stránke prezidenta Volodymyra Zelenského.

Umerov vo funkcii šéfa Rady nahradí Olexandra Litvinenka.

Umerov pôsobil na čele ministerstva obrany od septembra 2023. V rámci najnovšej rekonštrukcie vlády sa jeho meno spomínalo - aj Zelenským - v súvislosti s postom ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch.

Ten napokon obsadí odchádzajúca ministerka spravodlivosti Oľha Stefanyšinová, ktorá bola vo štvrtok vymenovaná za „osobitnú zástupkyňu prezidenta Ukrajiny pre rozvoj spolupráce so Spojenými štátmi americkými“.

Zmeny vo vláde viedli aj k výmene už bývalého premiéra Denysa Šmyhaľa, ktorý po novom povedie rezort obrany. Do kresla predsedu vlády najnovšie zasadla Julija Svyrydenková, doterajšia ministerka hospodárstva a prvá podpredsedníčka vlády, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri vyjednávaniach s USA o spoločnej dohode o prístupe k ukrajinským nerastným surovinám. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana odrážala nálet ruských dronov na Záporoží na juhovýchode krajiny. Uviedol to šéf oblastnej správy Ivan Fedorov, podľa ktorého kvôli ruským útokom zahynul jeden človek.

Rusi tiež v noci na dnes zaútočili na mesto Čuhujiv v Charkovskej oblasti, kde utrpeli zranenia štyria ľudia.

"V dôsledku ruského útoku zahynul v obci Stepnohirsk 64-ročný človek...Vo viacerých viacpodlažných budovách vypukol požiar," napísal Fedorov na sieti Telegram.

V Čuhujive zase Rusi poškodili podľa miestnej správy niekoľko obytných domov, lekársku ordináciu a vzdelávacie centrum. Štyria zranení ľudia boli ošetrení.

Ukrajinské úrady napokon uviedli, že za posledný deň zomrelo pri útokoch sedem civilistov 25 utrpelo zranenia. Protivzdušná obrana zneškodnila 11 dronov typu Šahíd, pričom Rusko vypustilo 35 útočných dronov. Šesť cieľov, slúžiacich ako návnady, zmizlo z radarov bez spôsobenia škôd. (ČTK, Ukrajinská pravda)

V rozhovore pre britskú stanicu BBC uznal tvrdenia Spojených štátov, že Európa doteraz robila príliš málo pre svoju vlastnú obranu a bezpečnosť. 

„Vieme, že musíme urobiť viac sami a že v minulosti sme boli čiernym pasažierom,“ povedal spolkový kancelár v programe BBC Today v súvislosti s vojenskými rozpočtami európskych štátov NATO.

Britániu navštívil s cieľom posilniť bilaterálnu spoluprácu aj v oblasti obrany, ktorá je súčasťou podpísanej zmluvy o priateľstve. Tá okrem iného počíta aj s bojom proti nelegálnej migrácii. Británia, Nemecko a Francúzsko spoločne pracujú na trojstrannej aliancii nazvanej E3, ktorá sa podľa neho zameria nielen na bezpečnosť a zahraničnú politiku, ale aj na hospodársky rast.

Potrebu posilniť obranu Európy odôvodňujú predstavitelia na kontinente prebiehajúcou ruskou inváziou na Ukrajinu a tiež výzvami amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na spojencov nalieha, aby zvýšili vlastnú bezpečnosť a nespoliehali sa iba na USA.

Sám Trump tento týždeň pre BBC vyjadril podporu kolektívnej obrane v rámci Severoatlantickej aliancie, ktorú ešte pred časom nazval zastaranou. Zmenu svojho postoja vysvetlil tým, že ostatné štáty NATO „si teraz platia účty“.

Merz bol podľa britskej stanice počas predvolebnej kampane hlasným podporovateľom Ukrajiny. Kyjev navštívil niekoľko mesiacov predtým, ako vo februárových predčasných voľbách doviedol k víťazstvu svojich kresťanských demokratov CDU. Merz povedal, že s Trumpom sa stretol už trikrát a majú dobré vzťahy.

„Myslím si, že prezident Trump je na rovnakej vlne; snažíme sa túto vojnu ukončiť. Telefonujeme si raz týždenne, koordinujeme svoje snahy. Jednou otázkou je vojna na Ukrajine a druhou sú naše debaty o obchode a clách,“ uviedol kancelár.

Trump v pondelok potvrdil, že USA dodajú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot i ďalšie zbrane na pomoc s odrážaním útokov Ruska s tým, že náklady pokryjú členské štáty NATO.

Nemecko bude podľa slov Merza zohrávať v tejto dohode rozhodujúcu úlohu. Trump okrem toho Rusku uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jeho obchodných partnerov, ak neukončí vojnu na Ukrajine do 50 dní. (TASR)

Opatrenia dosiaľ blokovalo Slovensko, premiér Robert Fico však vo štvrtok oznámil, že Slovensko umožní schválenie balíka, pretože dostala od Európskej komisie dostatočné garancie v prípade plánu zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ.

„EÚ práve schválila jeden zo svojich doteraz najsilnejších balíkov sankcií proti Rusku,“ potvrdila následne na sieti X šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu má podľa Bruselu postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Jeho prijatá verzia počíta so znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2, objasnila Kallasová.

Na sankčný zoznam EÚ podľa nej prvýkrát zaradila najväčšiu rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v Indii. Opatrenia zasiahnu aj tých, ktorí podľa Kallasovej „indoktrinujú ukrajinské deti“. Terčom sankcií sa stane aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily, a ich podporovatelia. Ruské banky budú mať zase obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu.

„Vyvíjame väčší tlak na ruský vojenský priemysel, čínske banky, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií, a blokujeme vývoz technológií používaných v bezpilotných lietadlách. Neustále budeme zvyšovať náklady, takže zastavenie agresie sa pre Moskvu stane jedinou možnosťou,“ napísala Kallasová.

Predseda vlády vo štvrtok uviedol, že slovenskí zástupcovia sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. SR má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky EK podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov, ktoré sa týkajú plánu zastaviť dodávky ruského plynu do EÚ od roku 2028.

Slovensko podľa Fica tento plán nikdy nepodporí, blokovanie sankcií by ale podľa jeho slov ohrozilo záujmy krajiny. (TASR)

Podľa Trumpovho plánu majú európske krajiny nakupovať americké zbrane a posielať ich Kyjevu.

Americký veľvyslanec pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) Matthew Whitaker  uviedol, že Washington zvažuje aj predaj systémov Patriot priamo zo svojich zásob.

Trump v pondelok oznámil dohodu s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, podľa ktorej európski členovia aliancie nakúpia americké zbrane, najmä moderné systémy Patriot, a poskytnú ich Ukrajine. „Všetci konáme s maximálnou rýchlosťou, aby sme to zrealizovali. Myslím, že veci sa hýbu veľmi rýchlo,“ povedal Whitaker novinárom. Presný termín dokončenia procesu však neuviedol.

Krajiny ako Nemecko, Nórsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko už prejavili ochotu nakúpiť zbrane pre Ukrajinu. Otázkou zostáva, odkiaľ budú systémy pochádzať a ako rýchlo sa dostanú na front, keďže Ukrajina čelí bezprecedentným ruským útokom. Vrchný veliteľ NATO v Európe, americký generál Alexus Grynkewich, potvrdil, že prípravy na odoslanie prvých systémov Patriot už prebiehajú.

Whitaker dodal, že diskutujú o možnosti, že USA predajú Patrioty priamo zo svojich vojenských zásob, pričom zdôraznil, že „nikdy neohrozíme strategickú bezpečnosť USA“. Alternatívou je, že európske krajiny pošlú svoje systémy na Ukrajinu a následne si budú môcť kúpiť náhradu z USA.

Dohoda prichádza v čase, keď USA prehodnocujú svoje vojenské rozmiestnenie vo svete a zvažujú presun síl a techniky z Európy do Ázie. Whitaker ubezpečil, že USA sú v „každodennej komunikácii“ so spojencami a „nebudú žiadne prekvapenia ani medzery v strategickom rámci Európy“. (SITA)

Ruský prezident Putin nariadil vláde pripraviť návrhy do 1. septembra, uviedol na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na dokument zverejnený na internetovej stránke Kremľa.

Putin počas májovej schôdzky s ruskými podnikateľmi vyzval úrady, aby "podusili" zahraničné firmy pôsobiace proti Rusku, hoci sa úplne nestiahli z ruského trhu, pripomenul ruský denník.

"Prezident povedal, a tak budeme dusiť," zareagoval vtedy minister digitalizácie Maksut Šadajev. Minister po porade Putina s podnikateľmi hovoril o postupnom obmedzovaní zahraničných internetových servisov, ktoré majú svoju obdobu v Rusku, pripomenul server Meduza.

V súvislosti s Putinovými pokynmi poukázal portál The Moscow Times na snahy vytvoriť v Rusku národnú digitálnu platformu, ktorej ústredným prvkom má byť ruský messenger MAX prepojený so štátnymi úradmi.

Zavedenie takéhoto systému vzbudzuje obavy ochrancov ľudských práv, že sa projekt stane nástrojom monitorovania občanov.

"Prístup k údajom získa (tajná služba) FSB, ministerstvo vnútra, centrálna banka, daňové úrady a dokonca aj úrad pre reguláciu trhu s alkoholom," varoval Michail Klimarev z mimovládnej Spoločnosti obrany internetu.

Za "nie priateľské" ruské úrady označujú západné štáty, ktoré zaviedli proti Rusku sankcie s cieľom prinútiť Moskvu k stiahnutiu ruských vojsk z Ukrajiny, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii. (ČTK)

Informoval o tom vrchný rabín Ukrajiny Moše Asman.

Ruská protivzdušná obrana počas zostrelila vyše dve desiatky ukrajinských bezpilotných lietadiel, oznámilo ruské ministerstvo obrany. 

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci odrazila nálet ruských dronov na Záporoží na juhovýchode krajiny, uviedol šéf oblastnej správy Ivan Fedorov a vyzval obyvateľov, aby zotrvali v úkrytoch.

Ruská obrana počas dvoch hodín, od 21:00 do 23:00 moskovského času (od 20:00 do 22:00 SELČ) zničila 22 dronov, z toho desať nad Brianskou oblasťou, desať nad anektovaným Krymom a po jednom drone nad Moskovskou a Orelskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin medzitým informoval o dvoch dronoch zostrelených na prístupoch k hlavnému mestu. O jednom drone zničenom nad Voronežskou oblasťou informoval gubernátor Alexander Gusev. Ani on, ani Sobjanin, ani ministerstvo sa nezmienili o prípadných škodách či obetiach.

Úrady načas prerušili prevádzku dvoch zo štyroch letísk v okolí Moskvy, Domodedovo a Žukovskij.