Putin dal USA nepriamo najavo, že je ochotný rokovať o Ukrajine

Kyjev to vzápätí poprel s tým, že pre výmenu nebol pevne stanovený termín. Dodal však, že by sa mohla uskutočniť „v najbližších dňoch“. Moskvu zároveň v súvislosti s jej tvrdeniami obvinil z hrania „špinavých hier“ a „manipulácií“.

Na výmene stoviek vojnových zajatcov - ťažko chorých alebo osôb mladších ako 25 rokov - a tiež tiel padlých vojakov sa Kyjev a Moskva dohodli na pondelkovom druhom kole rokovaní v Istanbule. Výmena by sa mala týkať vyše 1000 zajatcov a zhruba 6000 tiel padlých - na každej strane, uvádza AFP.

V sobotu však poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij, ktorý viedol v Istanbule ruskú delegáciu, obvinil Ukrajinu z neočakávaného odkladu tejto výmeny. Medinskij uviedol, že ruská strana čaká na mieste dohodnutej výmeny s 1212 zmrazenými telami padlých ukrajinských vojakov v chladiarenských boxoch s ďalšie z celkovo 6000 dohodnutých tiel sú podľa neho tiež už na ceste.

Ruská strana čaká podľa jeho slov na dohodnutom mieste pri hraniciach, no ukrajinská sa tam údajne nedostavila. Dodal, že Rusko odovzdalo Kyjevu vopred zoznam dovedna 640 vojnových zajatcov, ktorých jej plánuje vrátiť počas tejto výmeny.

Ukrajina kontrovala vyjadrením, že výmenu nijako neodložila, keďže pre ňu dosiaľ nebol stanovený konkrétny dátum. Koordinačný štáb v Kyjeve však uviedol, že by k nej malo dôjsť „v najbližších dňoch“.

Štáb ďalej priblížil, že Rusko si určilo dátum výmeny bez toho, aby sa na ňom dohodlo s Kyjevom. Moskvu v tejto súvislosti obvinil z hrania „špinavých hier“ a vyzval na návrat k tzv. konštruktívnej práci. Oznámil tiež, že Kyjev ruskej strane taktiež odovzdal zoznam mien zajatcov, ktorých jej plánuje vrátiť v rámci nadchádzajúcej výmeny. (TASR)

Uviedla to šéfka Spolkového úradu pre vojenské obstarávanie Annette Lehnigk-Emdenová. „Všetko potrebné na úplnú pripravenosť na obranu krajiny sa musí kúpiť do roku 2028,“ povedala pre noviny Tagesspiegel.

Náčelník nemeckého generálneho štábu Carsten Breuer nedávno varoval, že Rusko by mohlo byť schopné „odštartovať rozsiahly útok proti územiu NATO“ už v roku 2029.

Povedal, že Rusko hromadí muníciu a tanky pre možný útok na pobaltské členské štáty NATO.

Nemecká armáda minulý rok mala viac ako 180-tisíc vojakov, pričom do roku 2031 by ich počet mal stúpnuť nad 203-tisíc. (SITA)

Ruská protivzdušná obrana zasahovala na území Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Moskovskej a Smolenskej oblasti. S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany o tom v sobotu informovala britská stanica BBC.

Médiá pred tým zverejnili informáciu, že od piatkového popoludnia do polnoci ruská armáda zachytila ​​alebo zničila ďalších 82 ukrajinských dronov, a to v Belgorodskej, Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Moskovskej, Oriolskej, Riazanskej a Tulskej oblasti.

BBC podotkla, že ruská armáda - ako obvykle - vo svojej tlačovej správe nespresnila, koľko ukrajinských dronov bolo vypustených a koľko z nich dosiahlo svoje ciele. Ruské úrady tradične pripisujú všetky škody spôsobené dronovými útokmi padajúcim úlomkom zostrelených dronov.

Moskovský primátor Sergej Sobianin doplnil, že od piatka večera do soboty poludnia bolo v Moskovskej oblasti zostrelených desať dronov.

V dôsledku hrozby v podobe ukrajinských dronov svoju prevádzku v piatok večer prerušili tri moskovské letiská - Šeremetievo, Domodedovo a Žukovskij.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov doplnil, že úlomky dronu zranili v meste Istra dvoch ľudí.

O zranenom civilistovi v sobotu ráno informoval aj gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Podľa jeho slov dron ukrajinských ozbrojených síl zasiahol osobné auto v obci Bessonovka. (TASR)

Kyjev zároveň zverejnil videozáznam horiacej ruskej stíhačky.

Ukrajinské letectvo sa vyjadrilo, že Rusi na špeciálnom telegramovom kanáli stratu stíhačky potvrdili, pričom uviedli, že posádka stroja prežila.

Predošlý deň ukrajinské drony na letisku v ruskej Brianskej oblasti zničili jeden bojový vrtuľník a ďalší poškodili. Vo vrtuľníku Mi-8 podľa webu Kyiv Independent vybuchla palubná munícia a poškodený bol aj bojový vrtuľník Mi-35.

Administratíva Donalda Trumpa sa snaží presvedčiť republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, aby výrazne zmiernil svoj návrh zákona o sankciách voči Rusku. Informoval o tom denník The Wall Street Journal (WSJ).

Kľúčovým ustanovením návrhu zákona, ktorý už podporilo 82 senátorov, je návrh na uvalenie sankcií proti kľúčovým ruským predstaviteľom a sektorom. Zaviedli by sa aj 500-percentné clá pre krajiny nakupujúce ruskú ropu, plyn a urán.

Zdroje WSJ uviedli, že Biely dom a ďalší predstavitelia administratívy USA v posledných týždňoch kontaktovali Grahamov tím a naliehali, aby zmiernil tento návrh. Nabádali ho, aby doň zahrnul výnimky, ktoré by Trumpovi umožnili vybrať si, kto alebo čo bude podliehať sankciám. Grahama tiež požiadali, aby v texte návrhu zákona nahradil slová „musí“ slovami „môže“, čím by sa odstránila záväznosť daných pasáží.

WSJ poznamenal, že v princípe každá administratíva žiada o zmeny v dôležitých návrhoch zákonov a často sa snaží o formuláciu, ktorá prezidentovi dáva väčšie rozhodovacie právomoci. Ako však uviedli zdroje novín, návrh tohto zákona sa takto zmení na „bezzubý“. WSJ podotkol, že Trump už aj tak má možnosť uvaliť sankcie podľa vlastného uváženia.

WSJ však uvádza, že Trump sa obáva, že Grahamom navrhovaný zákon by mohol poškodiť jeho cieľ obnoviť vzťahy medzi USA a Ruskom, aj keď sa zároveň snaží ukončiť vojnu rozpútanú Ruskom voči Ukrajine. (TASR)

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 995 030, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 52 obrnených bojových vozidiel pechoty, 56 delostreleckých systémov, štyri raketomety a jeden vrtuľník.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 904 tankov, 22 737 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 850 delostreleckých systémov, 1 410 raketometov a 337 vrtuľníkov.

Zranenia utrpelo najmenej 17 ľudí vrátane detí, informovala agentúra AFP.

Dve osoby, manželský pár, zahynuli pri zásahu bytového domu v Chersone, spresnil gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin.

V Charkove boli pri útoku zabití traja ľudia a najmenej 17 ich bolo zranených, informoval primátor tohto východoukrajinského mesta Ihor Terechov, ktorý pred tým na sociálnych sieťach napísal, že ide o „najsilnejší úder“ v Charkovskej oblasti od začiatku vojny na Ukrajine.

V západoukrajinskom meste Luck, ktoré sa nachádza v blízkosti hranice s Poľskom, našli záchranári v sobotu druhú obeť piatkového útoku.

Útok, ktorému bola Ukrajina vystavená v noci na piatok, bol podľa ukrajinskej armády jedným z najväčších od začiatku vojny - ruská armáda doň nasadila 407 dronov a 45 rakiet. (TASR)

Tamojší starosta Ihor Terechov uviedol, že ide o „najsilnejší úder“ v oblasti od začiatku vojny na Ukrajine. Podľa jeho slov si útok doposiaľ vyžiadal dve obete.

„Charkov aktuálne zažíva najsilnejší útok od začiatku vojny,“ napísal na Telegrame Terechov a informoval o prilietavajúcich raketách, bezpilotných lietadlách a riadených bombách. „Doposiaľ bolo v meste počuť za uplynulú hodinu a pol najmenej 40 výbuchov,“ napísal o 4.40 h (3.30 h SELČ) a ozrejmil, že nad mestom stále hučia drony. „Hrozba pretrváva,“ zdôraznil.

Pri útoku utrpelo zranenia 17 osôb, informoval Terechov a charkovský oblastný gubernátor Oleh Synehubov upresnil, že sú medzi nimi aj dve deti. „Zdravotnícky personál poskytuje potrebnú pomoc,“ napísal Synehubov na sociálnych sieťach.

V západoukrajinskom meste Luck našli záchranári v sobotu druhú obeť piatkového útoku.

AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin opakovane odmietol výzvy Ukrajiny a Západu na okamžité a bezpodmienečné prímerie vo vojne, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí a milióny ľudí museli opustiť svoje domovy. (TASR)