Ukrajinci hlásia 16 zranených po ruskom vzdušnom údere na Charkov

Podujatie zvyčajne prezentuje najnovšie ruské zbrane a vojenské inovácie. V krajine ide o najväčšie a zároveň najprestížnejšie podujatie svojho druhu, konať sa malo neďaleko Moskvy od 11. do 14. augusta.

O úplnom zrušení fóra tento týždeň písali ukrajinské aj ruské médiá, úrady to ale zatiaľ oficiálne nepotvrdili. Prokremeľský denník Izvestija v stredu s odvolaním sa na nemenovaný zdroj tvrdil, že podujatie sa vôbec neuskutoční. To isté napísali aj noviny Kommersant, ktorým to vraj potvrdilo viacero zdrojov z prostredia obranného priemyslu.

Oficiálna webová stránka fóra v súčasnosti však naďalej funguje, uvádza pre podujatie dátum od 11. do 14. augusta 2025 a tiež špecifikuje, že tento rok je určené výlučne pre odborné publikum. Preto by sa malo konať v uzavretom režime bez prístupu verejnosti, uviedol Kommersant.

Na internetovej stránke hostiteľa, ktorým je kongresové a výstavné centrum Patriot v meste Kubinka, sa však podujatie medzi akciami plánovanými na tento rok nevyskytuje. Najbližšie je na september avizovaný Medzinárodný technologický kongres.

Ukrajinské médiá vrátane portálov Militarnyj a RBC Ukraine zase uviedli, že k zrušeniu podujatia došlo v súvislosti s nedávnymi útokmi ukrajinských dronov. V máji bol pravdepodobne ukrajinský dron dlhého doletu použitý na zasiahnutie cieľa na území parku Patriot.

Denník Izvestija označil fórum Armáda za hlavnú výstavnú udalosť ruského ministerstva obrany, ktorá sa koná každoročne od roku 2015. Svojho času sa podujatie konalo sedem dní, vlani ho skrátili na tri dni. (TASR)

Zločinecké skupiny menia svoje obchodné modely v snahe prispôsobiť sa vojne, ktorá zvýšila počet vysídlených osôb, riziko obchodovania s ľuďmi a dopyt po syntetických opiátoch.

Vyplýva to zo správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), ktorá varuje, že tento vývoj môže mať dôsledky aj pre obnovu Ukrajiny.

Správa zverejnená v piatok sa zaoberala štruktúrami organizovaného zločinu a ich vývojom, ako aj piatimi druhmi trestnej činnosti - obchodom s drogami a ich výrobou, internetovými podvodmi, obchodom so zbraňami, hospodárskou trestnou činnosťou, obchodom s ľuďmi a uľahčovaním nelegálneho odchodu z krajiny a vyhýbaním sa odvodom.

Od začiatku ruskej invázie pred viac než tromi rokmi sa drasticky znížilo pašovanie kokaínu a heroínu cez Ukrajinu, čiastočne v dôsledku uzavretia všetkých letísk a námorných prístavov a štvornásobného zvýšenia cien heroínu v roku 2022.

Na druhej strane sa však podobne ako v iných častiach východnej Európy zvýšila výroba a obchodovanie so syntetickými drogami, najmä s katinónmi a metadónom. V správe sa uvádza, že väčšina metadónu vyrobeného na Ukrajine sa z nej neprepravuje, čo je dôsledkom rastúceho domáceho dopytu po tejto droge a uzavretia hraníc.

Trh s týmto druhom opiátov ovládajú veľké a organizované zločinecké skupiny, akou je napríklad Chimprom, ktorá pôsobí aj v Rusku a ktorá začala páchať aj kybernetické podvody. Ich počet sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 viac ako strojnásobil.

Podľa odhadov sa uskutočňujú prostredníctvom 1500 telefonických centier, ktoré sa nachádzajú po celej Ukrajine. Väčšinu obetí tvoria jej občania vrátane tých, ktorí boli násilne vysídlení. Príležitostne sa terčom podvodov stávajú aj ľudia v iných častiach Európy.

Rusko-ukrajinský konflikt takisto zvýšil dostupnosť zbraní, čo viedlo k nárastu počtu zhabaných kusov a násilia medzi civilistami, predovšetkým v domácnostiach a partnerských vzťahoch.

Nateraz podľa správy neexistujú dôkazy o prípadnom rozsiahlom obchodovaní so zbraňami mimo Ukrajiny.

Približne jedna tretina ukrajinského obyvateľstva - 14 miliónov ľudí - bola nútená opustiť svoje domovy. UNODC varuje, že vysídlenie môže zvýšiť zraniteľnosť ľudí voči obchodovaniu s nimi.

Niektoré zločinecké skupiny na Ukrajine zneužívajú jej obyvateľstvo na to, aby využili sociálne dotácie určené pre vnútorne vysídlené osoby a utečencov. Iných zase lákajú do ubytovacích zariadení vydávaných za poskytovateľov humanitárnej pomoci, kde sú potom vystavení nútenej práci.

Intenzívnejšie hliadkovanie na ukrajinských hraniciach a takmer úplné uzavretie východných a severovýchodných hraníc obmedzilo pašovanie migrantov cez Ukrajinu.

Prevádzači svoje aktivity preorientovali na pomoc ukrajinským mužom utekajúcim z krajiny pred odvodom do armády.

Problém predstavujú aj colné podvody a pašovanie tabaku, keďže pašeráci sa vyhýbajú colným deklaráciám alebo ich falšujú, v dôsledku čoho môže prísť Ukrajina o stovky miliónov dolárov.

„Vojna spôsobila ukrajinskému ľudu nielen nevýslovné utrpenie, ale vyvolala aj výrazný rozvoj organizovaného zločinu, čo môže mať hlboké dôsledky na cestu krajiny k obnove,“ povedala vedúca oddelenia pre výskum a analýzy v UNODC Angela Meová.

Úrad OSN okrem iného odporúča zriadenie centralizovaného monitorovacieho systému a analytických spravodajských kapacít na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti čo posilnenie rámca hraničných kontrol.

Ukrajinský prezident to uviedol s tým, že požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby rozhovory zintenzívnil. Moskva v reakcii túto iniciatívu Kyjeva privítala.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny.

Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni. Dátum nového stretnutia delegácií znepriatelené strany zatiaľ nestanovili.

„Vykonávanie dohôd z druhej schôdzky v Istanbule pokračuje. Tento proces potrebuje väčšiu dynamiku,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Rusko podľa Reuters opakovane vyhlasuje, že je pripravené na nové kolo rokovaní. Zároveň však zatiaľ neustúpilo od svojich maximalistických požiadaviek - ako to o nich hovorí Ukrajina a jej spojenci.

Hovorca Kremľa Dmitrij v reakcii na otázku počas brífingu s novinármi označil Zelenského výroky za pozitívny signál. „S tým úplne súhlasíme. Aj my sa zasadzujeme za to, aby sa proces rokovaní urýchlil,“ uviedol Peskov.

Zelenskyj uviedol, že Umerova, ktorý do štvrtkovej rekonštrukcie vlády zastával funkciu ministra obrany, poveril aj prácou na dohodách o vojenskej pomoci so spojencami Ukrajiny.

„Musíme v plnej miere plniť všetky dohody s našimi partnermi o dodávkach zbraní, ako aj nové špeciálne dohody o zriadení spoločnej výroby a budovaní výrobných zariadení na území partnerov,“ napísala hlava ukrajinského štátu. (TASR)

Ukrajinské vojenské spravodajstvo (HUR) uviedlo, že Trumpov špeciálny splnomocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg dostal podrobný zoznam o elektronických súčiastkach západnej výroby, zo zničených alebo ukoristených ruských zbraní.

Patrili medzi ne aj komponenty z iránsko-ruských kamikadze dronov Šahíd, známych aj ako „Geran“ a ruských dronov Geran-2.

Medzi identifikovanými súčiastkami bola aj kritická mikroelektronika používaná v presne navádzaných zbraniach. Tie ruský vojensko-priemyselný komplex získal prostredníctvom „sivých schém“, ktoré obchádzajú medzinárodné sankcie, tvrdí HUR.

Útok zo 17. júla označila rozviedka za rozsiahly a účinný, kaďže údajne spôsobil značné narušenie informačných systémov používaných Gazpromom a jeho dcérskymi spoločnosťami.

Údajná operácia sa uskutočnila 17. júla a bola zameraná na systémy používané spoločnosťou Gazprom a jej dcérskymi spoločnosťami, o ktorých ukrajinská spravodajská služba tvrdí, že sú priamo zapojené do podpory ruského vojnového úsilia.

Kybernetický útok údajne zničil veľké objemy údajov a nainštaloval softvér na mieru určený na ďalšie poškodenie informačných systémov spoločnosti.

Podľa zdroja sa po útoku nedostalo do systémov zhruba 20-tisíc oprávnených administrátorov a útok vymazal aj záložné kópie kľúčových databáz. Útok údajne postihol aj približne 390 dcérskych spoločností a pobočiek vrátane Gazprom Teplo Energo, Gazprom Obl Energo a Gazprom Energozbyt.

Zdroje uviedli, že útočníkom sa podarilo zničiť klastre „mimoriadne výkonných“ serverov so systémom 1C, softvérom široko používaným na správu dokumentov a zmlúv, analytických údajov pre potrubia, ventily, čerpadlá a systémy SCADA – kľúčové prvky prevádzky technickej infraštruktúry Gazpromu.

Údajne boli na viacerých serveroch odstránené alebo deaktivované operačné systémy a BIOS (základný firmvér) mnohých zariadení bol poškodený, takže boli nefunkčné bez fyzickej opravy.

Gazprom ani ruské úrady sa k nahlásenému incidentu verejne nevyjadrili. (Kyiv Independent)

Označil to za ďalší dôležitý krok v spoločnom tlaku na Kremeľ, aby ukončil agresiu voči Ukrajine. Fiala to napísal v piatok na sociálnej sieti X.

„Oceňujem, že Európska únia schválila už osemnásty a zatiaľ najtvrdší balíček sankcií proti Rusku. Sankcie fungujú, oslabujú ruskú ekonomiku a obmedzujú schopnosť Ruska financovať vojnu. Je dobre, že Slovensko zmenilo svoje rozhodnutie a balíček prestalo blokovať, ako som o to minulý týždeň listom požiadal pána premiéra (Roberta) Fica,“ napísal Fiala.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský podotkol, že Česká republika do najnovšieho sankčného balíka presadila možnosť vyžadovať od vývozcu, aby si zaobstaral vývozné povolenie v prípade podozrenia, že tovar môže skončiť cez tretie krajiny v Rusku - hoci to ani nemusí byť tovar dvojakého použitia. „Zatvárame tým zadné vrátka reexportu,“ zdôraznil Lipavský.

Dmitrij Peskov povedal, že Rusko si vybudovalo určitú imunitu voči západným sankciám. Označil sankcie za nezákonné a povedal, že každé nové obmedzenie vytvára negatívne dôsledky pre tie krajiny, ktoré ich podporujú.

Sankcie majú zasiahnuť aj čínske spoločnosti, obvinené zo spolupráce s Ruskom. Čína sa vyjadrila, že ich odmieta a považuje za nezákonné a jednostranné akcie a bude chrániť záujmy svojich podnikov.

Vyhlásil to hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

„Čína vždy vystupovala proti neopodstatneným jednostranným sankciám uvaleným bez súhlasu OSN. Peking naliehavo vyzýva Európu, aby prestala neoprávnene poškodzovať záujmy čínskych spoločností, a prijme potrebné opatrenia na pevnú ochranu legitímnych práv a záujmov svojich podnikov,“ uviedol Ťien.

„Normálne výmeny a interakcie medzi ruskými a čínskymi spoločnosťami by nemali byť predmetom zasahovania tretích strán,“ zdôraznil. (TASR, The Guardian)