Irán vyvinul pre ruskú armádu nový dron Šáhid-107

„Ukrajina pod neúnavnou paľbou presadzuje jednu reformu za druhou. Preto Komisia obhajuje otvorenie prvej fázy rokovaní. Ukrajina splnila svoje povinnosti – teraz si ich musíme splniť aj my. Pretože prístupový proces je založený na zásluhách. A Ukrajina si zaslúži posunúť sa vpred,“ zdôraznila na platforme X po summite Európskej rady v Bruseli Von der Leyenová.

„Toto zasadnutie Európskej rady prišlo v správnom čase. Uprostred extrémnej nestability sme zhodnotili situáciu a koordinovali našu kolektívnu reakciu,“ dodala predsedníčka eurokomisie.

Šéf Európskej rady António Costa na záver summitu v noci na piatok zdôraznil, že bezpečnosť Európy súvisí s bezpečnosťou Ukrajiny, a preto Únia naďalej bojuje za spravodlivý a trvalý mier a tejto krajine otvorí cestu k pristúpeniu do EÚ.

Prišiel čas, aby EÚ zintenzívnila svoju prácu a pomohla Ukrajine na ceste vedúcej k pričleneniu sa do EÚ, povedal Costa počas záverečnej tlačovej konferencie v Bruseli.

Keďže ruská invázia na Ukrajinu závažne podkopáva globálnu bezpečnosť a poriadok založený na medzinárodných pravidlách, predstavitelia členských krajín Rady Európy sa zhodujú, že Únia bude naďalej vyvíjať tlak na Rusko.

„V záujme tohto sa už pracuje na novom, silnom balíku sankcií," dodal Costa.

Vo svojom prejave apeloval na urýchlené sprísnenie sankcií proti Rusku a na pokrok v prístupovom procese Kyjeva.

Okrem iného tiež navrhol výrazné zníženie cenového stropu na ruskú ropu. Podľa portálu stanice Euronews je schválenie tohto návrhu takmer nereálne po tom, čo USA odmietli podporiť túto iniciatívu na summite krajín G7.

„Fakty sú jasné: aby sa zmenšil ruský apetít po vojne, musia sa znížiť jeho príjmy z ropy. Preto, prosím, podporujte ďalšie kroky na zníženie cenového stropu na ruskú ropu. Strop 45 dolárov by samozrejme mohol pomôcť na ceste k mieru,“ povedal s odkazom na predošlé návrhy Európskej komisie. Pre skutočný a trvalý mier je však podľa jeho slov potrebný strop 30 dolárov za barel. V súčasnosti to je 60 dolárov za barel.

Popri sankciách Zelenskyj zdôraznil aj nevyhnutnosť pokroku v prístupovom procese Ukrajiny do EÚ, ktorý v súčasnosti blokuje Budapešť. Maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok ráno tiež prezentoval výsledky vládou iniciovaného hlasovania o členstve Ukrajiny v Európskej únii. Zúčastnilo sa na ňom údajne 2 278 000 Maďarov, pričom prijatie Ukrajiny do bloku nepodporilo 2 168 431 z nich, čo predstavuje 95 percent.

„Teraz je potrebné jasné politické posolstvo – že Ukrajina je pevne na európskej ceste, a že Európa dodrží svoje sľuby. Akékoľvek meškanie zo strany Európy by v tomto momente mohlo vytvoriť globálny precedens – dôvod na pochybnosti o slovách a záväzkoch Európy,“ povedal Zelenskyj lídrom. „My plníme svoju časť. Je spravodlivé očakávať pozitívnu reakciu,“ zdôraznil. (TASR)

Napísal, že sa do neho „z absolútnej nevedomosti naváža v zásadných zahranično-politických otázkach“.

Danko kritizoval, že predseda vlády podporil vyhlásenie zo summitu Európskej rady v Bruseli o Ukrajine. Podľa vlastných slov tomuto prístupu nerozumie.

„Nechápem, o čo A. Dankovi ide. (Maďarský premiér) V. Orbán dnes na Rade oficiálne oznámil, že nemôže podporiť závery k Ukrajine, lebo jeho vláda odmieta členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Ostatných 26 krajín EÚ, včítane Slovenska, európsku perspektívu Ukrajiny podporuje, tak príslušné závery v tomto duchu schválili,“ napísal Fico.

Slovenský premiér doplnil, že od rána v Bruseli bojuje za záujmy SR, najmä v oblasti energetiky. „Je smutné, že doma ma koaličný partner namiesto podpory bezdôvodne haní,“ uviedol.

Zopakovala sa tak situácia z marcového zasadnutia, keď maďarský premiér Viktor Orbán rovnako odmietol spoločné závery o Ukrajine.

Budapešť tiež nesúhlasí s prijatím Ukrajiny do EÚ, hoci podľa Európskej komisie vojnou zničená krajina splnila všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní. To si však vyžaduje podporu všetkých členských štátov.

Prezidenti a premiéri 26 krajín opäť vyjadrili podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva.

Uvítali tiež všetky snahy o dosiahnutie takéhoto mieru vrátane snáh pod vedením Spojených štátov. Zhodli sa taktiež na zvýšení tlaku na Rusko aj prostredníctvom nových sankcií.

Európska rada dôrazne odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele. Ocenila ochotu Ukrajiny zastaviť boje a vyzvala Moskvu, aby preukázala politickú vôľu ukončiť agresiu. „EÚ je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na dosiahnutie tohto cieľa, a to aj prostredníctvom nového prísneho balíka sankcií, ktorý by zahŕňal aj ďalšie opatrenia zamerané na príjmy Ruska z energetiky,“ píše sa v stanovisku.

Vyhlásenie tiež zdôrazňuje význam humanitárnej pomoci a opatrení na budovanie dôvery, najmä výmeny vojnových zajatcov, prepustenia civilistov a návratu všetkých unesených ukrajinských detí a iných civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska.

Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú poskytované pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a s prihliadnutím na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov, zhodli sa predstavitelia krajín. (TASR)

Pre agentúru Reuters to uviedli tri zdroje z energetického priemyslu.

V súčasnosti sa obmedzenia týkajú iba malého podielu vývozu benzínu, a to prostredníctvom ďalších predajcov, pričom reštrikcie platia do 31. augusta. Samotní ropní producenti licencie na predaj paliva do zahraničia majú.

Návrh protimonopolného úradu na zavedenie úplného zákazu vývozu benzínu z Ruska prišiel po tom, ako domáce veľkoobchodné ceny paliva na komoditnej burze vyskočili počas júna na približne 65.000 rubľov, čo predstavuje 828,55 USD (708,47 eura), za tonu.

Za ostatné dva roky pristúpila ruská vláda už niekoľkokrát k dočasnému zákazu exportu benzínu, ktorým riešila nedostatok palív a vysoké ceny.

Momentálne obmedzenia na vývoz benzínu neplatia pre dodávky paliva do krajín Eurázijskej ekonomickej únie, skupiny piatich bývalých štátov Sovietskeho zväzu, ani do štátov ako Mongolsko, s ktorými má Rusko uzatvorené medzivládne dohody o dodávkach pohonných látok. K najväčším dovozcom benzínu z Ruska patria Líbya, Tunisko, Nigéria a Spojené arabské emiráty. (TASR)

Zhruba 17 % Ukrajincov je za dočasné prímerie a 21,4 % chce pokračovať v boji za obnovenie hraníc z roku 1991 alebo 2022.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Janusov inštitút strategických štúdií a prognóz, Centrum pre sociálny a marketingový výskum SOCIS a publikácia Barometer verejnej mienky.

Prieskum uskutočnili od 6. do 11. júna. Celkovo bolo osobne oslovených 2-tisíc respondentov vo veku od 18 rokov na celej Ukrajine okrem okupovaných území a území, kde prebiehajú vojenské akcie. (SITA)