Nórsko vyčlenilo miliardu korún na humanitárnu pomoc Ukrajine

Kyjev ale podľa neho chce ešte malé zmeny na poslednú chvíľu. Bessent tp povedal na zasadnutí kabinetu za účasti Trumpa.

"Naša strana je pripravená to podpísať toto popoludnie," poznamenal Bessent, podľa ktorého je znenie dohody rovnaké, ako sa obe strany dohodli cez víkend. Ukrajina však ešte chce určité zmeny, ktoré však nespresnil. "Sme si istí, že to prehodnotí," vyjadril tiež svoje presvedčenie.

Trump potom poznamenal, že dohoda bude dobrá pre Ukrajinu, pretože vďaka nej sa na jej území budú angažovať Spojené štáty.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoj zdroj informovala o tom, že Ukrajina je dohodu pripravená podpísať ešte dnes. Ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková je teraz na ceste do USA.

Denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje na oboch stranách ale popoludní napísal, že zmluva na poslednú chvíľu narazila na problémy a jej podpis nie je istý.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal neskôr v televízii uviedol, že Ukrajina a USA môžu dohodu podpísať v priebehu 24 hodín po tom, ako dokončia posledné detaily. (ČTK)

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Je to náročné obdobie a ešte sa neskončilo,“ skonštatoval Putin počas rozhovoru s dievčaťom z Kurskej oblasti, ktorý sa odohral na stretnutí s účastníkmi vzdelávacieho maratónu spoločnosti Vedomosti.

„Áno, nepriateľ bol z Kurskej oblasti vyhnaný, ale niektorí sú stále ukrytí v pivniciach a úkrytoch,“ povedal šéf Kremľa s tým, že ide o „roztrúsené skupiny dvoch alebo troch jednotlivcov, ktorí sa skrývajú v lesoch“. Ich situáciu označil za beznádejnú.

Ako ďalej dodal, z rádiových odpočúvaní vyplýva, že tých niekoľko Ukrajincov, ktorí zostali na mieste, žiadalo svojich veliteľov, aby ich urýchlene evakuovali do bezpečia.

Ukrajinské sily prvýkrát vtrhli na územie Ruska začiatkom vlaňajšieho augusta. V pohraničnej Kurskej oblasti sa im za pomoci dronov a ťažkej techniky poskytnutej Západom podarilo obsadiť stovky štvorcových kilometrov a desiatky obcí vrátane veľkomesta Sudža. Útok si ale podľa Reuters vyžiadal veľké náklady zo strany Kyjeva.

Rusi však Ukrajincov začali postupne vytláčať za pomoci severokórejských jednotiek, ktorých nasadenie v Rusku v sobotu po niekoľkých mesiacoch prvýkrát potvrdila Moskva a potom začiatkom tohto týždňa aj Pchjongjang.

Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14-tisíc až 15-tisíc vojakov vrátane 3000 armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí a juhokórejskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters. Podľa Soulu ich v Rusku padlo približne 4700.

Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov tvrdil, že ruskí vojaci oslobodili celú Kurskú oblasť, čo však následne popreli ukrajinskí predstavitelia. Podľa nich sa jednotky ukrajinskej armády stále nachádzajú na nespresnených pozíciách v ruskom pohraničnom regióne, kde aktívne odrážajú ruské útoky, a aj v susednej Belgorodskej oblasti.

Gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn s odvolaním sa na údaje ruského ministerstva zdravotníctva uviedol, že počas ukrajinského vpádu zahynulo 288 civilistov. Podrobnosti o tom, ako prišli o život, neobjasnil. Podľa neho však úrady zďaleka nevyzdvihli všetky telá zabitých civilistov z pohraničných oblastí. (TASR)

Potvrdil to pre tamojšiu štátnu televíziu minister vnútra Rihards Kozlovskis. Bregoviča zaradilo Lotyšsko na zoznam neželaných osôb, informuje srbský spravodajský server B92.

Kozlovskis to uviedol ešte v utorok 29. apríla. Znamená to, že koncerty, ktoré mal tento hudobník srbsko-chorvátskeho pôvodu naplánované v Lotyšsku, bude musieť zrušiť.

Rovnakú stopku od Lotyšska dostala aj rusko-litovská speváčka Kristina Orbakaité, ktorej matkou je speváčka Alla Pugačovová.

Obaja umelci boli na zoznam neželaných osôb zaradení na odporúčanie lotyšskej tajnej služby VDD, uvádza lotyšský portál LSM.lv.

„Hlavným posolstvom je podpora agresie voči Ukrajine a účasť na verejných podujatiach na okupovaných územiach. My ako Lotyšsko podporujeme Ukrajinu a budeme v tom pokračovať, a tak je to pre nás absolútne neprijateľné,“ uviedol Kozlovskis, ktorého citoval macedónsky spravodajský server 4news.mk.

Podľa informácií lotyšskej tajnej služby Bregovič od roku 2014 niekoľkokrát vystupoval na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym. Skladateľ tiež opakovane verejne vyjadroval podporu agresorovi, teda Rusku, a šíril diskreditujúce správy o západných krajinách, tvrdí VDD.

Orbakaité taktiež vystupovala na Kryme po tom, čo ho Rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo, a zúčastňovala sa na rôznych ruských propagandistických podujatiach, píše srbský server. (TASR)

"V prípade, že vedenie krajiny prijme politické rozhodnutie, sme pripravení to posúdiť s americkou stranou," povedal Alexej Lichačov agentúre Interfax.

Americký plán mierovej dohody, ktorý však nebol oficiálne zverejnený, podľa médií počíta s tým, že okolo najväčšej jadrovej elektrárne v Európe vznikne neutrálna zóna a kontrolu nad samotnou elektrárňou prevezmú Američania, pripomenul denník Kommersant.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v nedávnom rozhovore poskytnutom americkej televízii CBS návrh odmietol.

"Nie, nikdy sme takúto ponuku nedostali. Ale ak sa tak stane, vysvetlíme, že Záporožskú jadrovú elektráreň riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom," povedal Lavrov a dodal, že elektráreň je "vo veľmi spoľahlivých rukách".

Pripomenul tiež, že v elektrárni je prítomná misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá situáciu monitoruje. (ČTK)

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že Putin „neustúpi“, pokiaľ naňho Trump nevyvinie väčší tlak.

Trump údajne odpovedal, že možno bude musieť zmeniť svoj prístup k ruskému vodcovi. Informuje o tom portál Axios.

Podľa anonymných zdrojov portálu Zelenskyj tiež naliehal na návrat k pôvodnému návrhu USA, aby nastalo bezpodmienečné prímerie ako „východiskový bod“ pre mierové rokovania.

Ukrajina tento plán prijala, ale Rusko ho odmietlo. Podľa jedného zo zdrojov Trump s týmto postojom pravdepodobne súhlasí. Ukrajinský prezident zopakoval, že Kyjev nikdy neuzná Krym za ruské územie, na čo Trump odpovedal, že o to nežiada.

Zelenskyj dodal, že sa „nebojí ústupkov“, aby dosiahol dohodu o ukončení vojny, ale potrebuje silné bezpečnostné záruky. Trump údajne počas rozhovoru tiež tlačil na Zelenského, aby rýchlo podpísal takzvanú dohodu o prírodných zdrojoch.

Biely dom pre Axios uviedol, že sa nebude vyjadrovať k súkromným rozhovorom Trumpa so svetovými lídrami. Zelenského kancelária sa tiež odmietla vyjadriť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Dodal, že ešte je potrebné doladiť posledné detaily. Do Washingtonu medzitým smeruje prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková, uvádza stanica Sky News.

Nemenovaný zdroj z ukrajinskej vlády ešte pred vyjadreniami Šmyhaľa uviedol, že Kyjev je pripravený spolu s USA uzavrieť dohodu o ťažbe nerastných surovín a k podpisu by mohlo dôjsť ešte v stredu neskoro večer kyjevského času.

Dohodu mali USA a Ukrajina podpísať už koncom februára, zmarila ju však roztržka medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome.

Trump chce dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden.

Obe strany podpísali pred takmer dvoma týždňami memorandum o zámere „dokončiť formálnu dohodu o hospodárskom partnerstve a investičnom fonde na obnovu (Ukrajiny)“. Návrh dohody bol od hádky v Bielom dome prepracovaný a podľa Šmyhaľa pôjde o „skutočne partnerskú dohodu“.

„Investičný fond bude mať rovnaké – päťdesiat na päťdesiat – podiely na riadení aj napĺňaní. Príspevky budú v hotovosti a americká strana si bude môcť novú vojenskú pomoc započítať ako svoj vklad do fondu,“ povedal Šmyhaľ v ukrajinskej televízii. Washington podľa jeho slov upustil od svojej požiadavky, aby sa do fondu zahŕňala aj doterajšia pomoc USA.

Denník The Financial Times medzičasom prišiel s informáciou, že obe strany na poslednú chvíľu narazili na prekážky. Nezhody údajne nastali, keď tím amerického ministra financií Scotta Bessenta Svyrydenkovej na ceste do Washingtonu povedal, že by mala byť „pripravená podpísať všetky dohody, alebo sa vrátiť domov“.

Američania podľa FT chcú, aby Ukrajinci v stredu podpísali rámcovú aj podrobnú zmluvu o financovaní, ktorá by zavŕšila úplnú dohodu o nerastných surovinách. Podľa nemenovaných ukrajinských predstaviteľov to však nepôjde, pretože dohodu o investičnom fonde musí pred podpisom ratifikovať ukrajinský parlament. (TASR)

„Ak sa veľká krajina potrebuje postaviť, postaví sa kedykoľvek. Nikto nemôže mať žiadne pochybnosti,“ povedal Dmitrij Peskov počas prednášky v Múzeu víťazstva v Moskve.

Peskov tvrdil, že „milióny Rusov už pomáhajú vojenskému úsiliu proti Ukrajine zbieraním pomoci, posielaním vybavenia a munície na frontovú líniu z osobných prostriedkov a tkaním maskovacích sietí."

„Približne 30 miliónov sovietov obetovalo svoje životy v boji proti fašizmu,“ spomenul Peskov bilanciu z druhej svetovej vojny.

Ruské úrady každý mesiac naverbujú do armády 30 až 40-tisíc ľudí, uviedli pre Wall Street Journal zdroje oboznámené so spravodajskými službami USA a krajín EÚ.

Namiesto formálneho odvodu sa Kremeľ spolieha na finančné stimuly a agresívne náborové kampane, vrátane lukratívnych zmlúv.

Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin sa po nepopulárnej čiastočnej mobilizácii v roku 2022, ktorá spustila exodus viac ako 261-tisíc Rusov, vyhýbal ďalšiemu rozsiahlemu odvodu, vojenskí lídri údajne vyvíjajú tlak na Kremeľ, aby inicioval širší odvod.

Súčasné tempo náboru je dostatočné na pokrytie hlásených strát Ruska na fronte, ktoré NATO odhaduje na približne tisíc vojakov denne.

Podpredseda Výboru pre obranu ruskej Štátnej dumy Alexej Žuravlev ešte v januári povedal, že v rámci príprav na potenciálny konflikt so Západom v priebehu nasledujúcich troch až štyroch rokov môže byť potrebná rozsiahlejšia mobilizácia.

„Je potrebné pripraviť mužskú populáciu a, prirodzene, brániť vlasť. Mali by sme o tom hovoriť a nehanbiť sa za to,“ povedal Žuravlev.

Ukrajinský vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyj pred tromi týždňami povedal, že Rusko by mohlo zmobilizovať až päť miliónov vycvičených záložníkov s celkovou potenciálnou kapacitou 20 miliónov ľudí.

Vladimir Putin nariadil koncom marca pravidelný jarný odvod 160 000 mužov, čo bol najväčší odvod v Rusku za 14 rokov. (Kyiv Independent)