Ukrajina priznala zodpovednosť za atentát na Filiponenka

Ten by mal k zodpovednosti dohnať ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších ruských lídrov za vojenskú agresiu proti Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pre Európu je morálnou povinnosťou, aby Rusko za vojnu popohnala k zodpovednosti. "Silný tribunál pre zločin agresie môže – a musí – prinútiť každého potenciálneho agresora, aby si to rozmyslel," povedal.

Tribunál, ktorý vznikne v rámci Rady Európy, by podľa predstáv jeho iniciátorov mohol začať pôsobiť na budúci rok. Takzvané Ľvovské vyhlásenie, teda dokument, ktorý završuje prípravu právnych nástrojov potrebných na vznik tribunálu, podpísali podľa Reuters ministri zahraničia najmenej 37 krajín, vrátane tých, ktorí dnes v Ľvove nie sú. (ČTK)

„Najprv potrebujeme prímerie, bezpodmienečné prímerie, ktoré bude monitorované a rešpektované, a až potom môžeme pristúpiť k rokovaniam o veľkých otázkach, aby sme dosiahli trvalý mier,“ uviedol predseda nórskej vlády na okraj summitu štátov mnohonárodných Spoločných expedičných síl v Osle.

JEF združujú desať štátov - Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litvu, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Britániu. Skupina bola zriadená s cieľom rýchlo reagovať na krízy.

Störe tiež povedal, že počas štvrtkovej večere lídri členských štátov tejto koalície sa skontaktovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutovali návrh na prímerie na Ukrajine.

„Zároveň zdôrazňujeme potrebu zodpovednosti za takéto prímerie a ak nebude dodržiavané, mali by byť uvalené sankcie,“ vyhlásil nórsky premiér.

Störe dodal, že ide o „koordinovaný prístup, ktorý teraz prichádza zo strany USA, Európanov a Ukrajiny“. (TASR)

V Melitopoli v Rusmi obsadenej časti Záporožskej oblasti kládli vojaci na pamätníky kvety a cez mesto jazdia ľudia s ruskými a sovietskymi vlajkami. V meste tiež vztýčili nový pamätník sovietskemu diktátorovi Josifovi Stalinovi.

Na anektovanom polostrove Krym zase šéf okupačnej správy Sergej Aksjonov gratuloval obyvateľom k výročiu ukončenia vojny a hovoril, že „o osude Ruska sa rozhoduje na frontoch špeciálnej vojenskej operácie“. Rusko týmto výrazom označuje inváziu na Ukrajinu. Životným princípom miliónov ľudí sa podľa neho stali rovnako ako v druhej svetovej vojne „sväté slová – všetko za front, všetko za víťazstvo“

Padlých vojakov si Rusi uctievali aj v okupovaných častiach Charkovskej oblasti, ktorú nazývajú „oslobodenou“. (SME)

Vojaci tejto krajiny sa vo vojne proti Ukrajine zapojili do ofenzívy proti ukrajinským jednotkám v Kurskej oblasti. 

Medzičasom severokórejský vodca Kim Čong-un v piatok navštívil ruské veľvyslanectvo v Pchjongjangu. Jeho návšteva v sprievode svojej dcéry a najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov sa konala pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom, informovala juhokórejská tlačová agentúra Jonhap.

Kim v prejave na ambasáde ocenil víťazstvo sovietskej armády nad fašizmom a potvrdil záväzok Severnej Kórey „neustále upevňovať a rozvíjať dlhú tradíciu vzťahov medzi KĽDR a Ruskom... a toto nepremožiteľné spojenectvo“, uviedla severokórejská tlačová agentúra KCN. (TASR)

Uviedol to nový nemecký kancelár Friedrich Merz v Bruseli.

Ak Rusko nepristúpi na ponuku 30-dňového prímeria, s ktorou prišiel americký prezident Donald Trump, a nebude brať mierové rozhovory vážne, je Berlín pripravený tlak na Moskvu prostredníctvom sankcií ešte navýšiť, dodal Merz.

"Stojíme pevne na strane Ukrajiny a budeme robiť všetko pre to, aby sa táto vojna skončila čo najskôr," vyhlásil nemecký kancelár po stretnutí s predsedom Európskej rady Antóniem Costom.

Merz je na svojej prvej návšteve Bruselu v úlohe šéfa spolkovej vlády. (ČTK)

Do Ľvova prišiel nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, jeho britský kolega David Lammy, šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová či český minister Jan Lipavský. Politici si uctili pamiatku obetí ruskej agresie a diskutovali aj o zriadení tribunálu, ktorý by mal vyšetrovať ruské vojnové zločiny.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár na neformálnom rokovaní v Ľvove chýba, Slovensko zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rastislav Chovanec. (SME)

„Rusko nemôže očakávať, že dostane územie, ktoré ešte ani nedobylo. A to je jedna z vecí, ktoré si dalo do toho pôvodného mierového plánu,“ povedal Vance v rozhovore pre stanicu Fox News.

Podobne sa vyjadril už v stredu na podujatí organizovanom Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou vo Washingtone, keď naznačil, že Rusko žiada priveľa, aby ukončilo vojnu, ktorú začalo napadnutím Ukrajiny vo februári 2022.

„Chcel by som povedať, že Rusi teraz požadujú určitý súbor požiadaviek, určitý súbor ústupkov, aby ukončili konflikt. Myslíme si, že žiadajú priveľa,“ tvrdil viceprezident USA.

Pre Fox News ale vyjadril presvedčenie, že požiadavky Moskvy sú pochopiteľné, pretože Rusko verí, že vo vojne víťazí. Spojené štáty podľa Vancea vedeli, že Rusko bude na začiatku žiadať „viac ako je rozumné“, pretože tak to podľa neho pri rokovaniach chodí.

„To ma netrápi. Čo by ma trápilo, by bolo, keby sme dospeli k záveru, že Rusi sa nezúčastňujú na rokovaniach v dobrej viere,“ dodal s tým, že v takom prípade by sa USA stiahli zo svojho úsilia sprostredkovávať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.

Biely dom sa podľa Politica spočiatku pri snahe o dosiahnutie mierovej dohody zameriaval najmä na Ukrajinu, no americký prezident Donald Trump dal v posledných týždňoch najavo frustráciu z nedostatočnej ochoty na pokrok v úsilí dosiahnuť mier zo strany Ruska. V apríli sa napríklad vyjadril, že šéf Kremľa Vladimir Putin ho možno len „oťukáva“, a preto je potrebné zmeniť prístup voči Rusku, pričom mu pohrozil ďalšími sankciami.

Sankcie Trump spomenul aj vo štvrtok, keď vyzval na jednomesačné bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Akékoľvek jeho porušenie by podľa neho bolo trestané takýmito opatreniami, pri uvalení ktorých by sa k USA pripojili aj ich partneri.

„Skutočnosť, že Rusi vôbec ponúkajú mierový plán, je prelomová. Skutočnosť, že Ukrajinci ponúkajú konkrétny návrh, je prelomová. Musíme sa však pokúsiť dostať tieto strany trochu bližšie k sebe, aby sme dosiahli trvalý mier. Tam ešte nie sme. Budeme na tom pracovať, kým si nepovieme, že v konečnom dôsledku už nedokážeme dosiahnuť ďalší pokrok,“ dodal Vance. (TASR)

Ruský nezávislý server Mediazona tvrdí, že doposiaľ počas invázie na Ukrajinu zahynulo aspoň 165-tisíc ruských vojakov, identitu 102-tisíc z nich sa novinárom podarilo aj priamo overiť.

Okrem tých, ktorí bojovali na Ukrajine, pochoduje na Červenom námestí aj ďalších viac ako 11-tisíc vojakov, či členovia ruskej tajnej služby či národnej gardy.