Zatiaľ nie je jasné, čo Moskva Severnej Kórei poskytne za muníciu

Oznámil to na Telegrame gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ukrajinský denník Kyiv Independent medzičasom informoval aj o jednej mŕtvej osobe. Píše tiež, že pri útoku bola použitá tzv. kĺzavá bomba KAB, ktorá zasiahla zdravotnícke zariadenie, pričom čiastočne zničila jeho tretie poschodie i strechu budovy.

Poškodený je vraj aj susedný obytný dom a dve vozidlá. Medzi zranenými je údajne aj prinajmenšom jedno dieťa. K útoku došlo krátko pred poludním, pričom do 15.30 h už podľa miestnych úradov spod trosiek záchranári vyslobodili všetkých ľudí.

Podľa najnovšieho príspevku Synehubova na Telegrame ošetrili zdravotníci dovedna 17 ľudí vrátane 12-ročného dievčaťa, stav väčšiny si však nevyžiadal hospitalizáciu. V nemocnici je po útoku len jedna osoba - zamestnanec zmieneného zdravotníckeho zariadenia.

Charkov čelil útokom ruských kĺzavých bômb aj vo štvrtok; vtedy si vyžiadali vyše 40 zranených, pričom zasiahli obytnú štvrť aj miestny podnik a poničili viacero áut, ktoré začali horieť. (TASR)

„Možno už tento týždeň budeme rokovať s Putinom a Trumpom o možnosti zorganizovať stretnutie lídrov v Istanbule. Budeme sa o to usilovať,“ povedal Erdogan novinárom, keď sa vyjadroval k výsledkom tretieho kola priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnilo v stredu v Turecku.

Tieto rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré trvali necelú hodinu, podľa BBC nepriniesli žiadne prelomové kroky. Strany sa v podstate dohodli iba na ďalšej výmene vojnových zajatcov - najmenej 1200 na každej strane - a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.

Záchranári našli na mieste nešťastia telá dvoch dospelých a jedného dieťaťa a podľa denníka Kommersant vyslobodili jedenásť preživších. Ďalšieho mŕtveho objavili v troskách neskôr. Medzi ranenými sú aj okoloidúci, zasiahli ich úlomky sutín.

Na mieste sú podľa agentúry Interfax príslušníci ruskej národnej gardy, ktorí strážia okolie a zhromažďujú informácie o vlastníkoch zbraní medzi obyvateľmi domu. Dôvod Interfax neuviedol.

Takéto stretnutie by podľa hovorcu Kremľa Peskova malo slúžiť na potvrdenie dohody medzi oboma znepriatelenými stranami, ku ktorej je však veľmi ďaleko.

Ukrajinská delegácia na rokovaní v stredu s ruskou stranou v Istanbule navrhla usporiadať schôdzku Zelenského a Putina do konca augusta. Ruské vojská z Putinovho rozkazu napadli Ukrajinu vo februári 2022.

Peskov povedal, že návrhy Ruska a Ukrajiny ohľadom možnosti ukončenia konfliktu sa diametrálne líšia a v krátkom čase nebude možné ich postoje zjednotiť. "Vyžiada si to veľmi náročnú diplomatickú prácu," dodal Putinov hovorca.

Ukrajina tvrdí, že je pripravená na okamžité prímerie bez podmienok. Rusko predkladá požiadavky, ktoré by de facto znamenali pre Ukrajinu kapituláciu a ktoré sú pre Kyjev aj jeho západných partnerov neprijateľné. (ČTK)

Výpadok spôsobil globálne problémy, ktoré ovplyvnili aj poskytovateľov satelitného internetu.

Ukrajinské sily sú vo veľkej miere závislé od tisícov terminálov Starlink od spoločnosti SpaceX, ktoré umožňujú komunikáciu na bojisku či riadenie niektorých dronových operácií. Počas bojov proti Rusku sa ukázali ako odolné voči rušeniu signálu či pokusom o špionáž.

Starlink vo štvrtok zaznamenal rozsiahly výpadok siete. Monitorovací server Downdetector uviedol, že sieť bola nedostupná pre tisíce používateľov. Predstaviteľ ukrajinskej armády upresnil, že systém prestal fungovať na celom fronte okolo 10.41 h miestneho času a opätovne sa spustil okolo 1.05 h. Výpadok podľa neho poukázal na riziko závislosti od týchto systémov a vyzval k diverzifikácii spôsobov komunikácie a pripojenia.

„Bojové misie sa uskutočňovali bez (video) prenosu a prieskum bojiska sa vykonával pomocou útočných (dronov),“ napísal predstaviteľ na platforme Telegram.

Zakladateľ ukrajinského systému na centralizáciu informácií od tisícov posádok dronov na fronte Oleksandr Dmitriev povedal, že „ak dôjde k prerušeniu pripojenia k internetu... schopnosť viesť bojové operácie je prakticky nulová“, píše Reuters. Vyzval preto k prechodu na lokálne komunikačné systémy, ktoré nie sú závislé od internetu. (TASR)

Namiesto toho šéf maďarskej vlády navrhuje „strategickú dohodu“ medzi EÚ a Ukrajinou.

Prijatie Ukrajiny do EÚ by podľa Orbána znamenalo „pripustenie vojny“ a najviac by ňou boli postihnuté regióny, ktoré s Ukrajinou susedia.

„Je to neprípustné, Maďarsko by to zničilo,“ povedal. „Zahynulo by obrovské množstvo Maďarov, naša mládež by bola povolaná do armády a my by sme sa zaplietli do vojny, utrpeli by sme obrovské škody a naša ekonomika by bola v troskách,“ tvrdí premiér.

Orbán tiež vyhlásil, že Ukrajina podľa neho „Maďarsku adresuje veľmi vážne vyhrážky“, na ktoré maďarská vláda reaguje „strategickým pokojom“.

„Nie je tu priestor pre horúce hlavy, toto nie je javisko. Keď je to potrebné, ignorujem ich, keď je to potrebné, beriem ich vážne, a keď musím, nariadim tajným službám a orgánom činným v trestnom konaní, aby prijali protiopatrenia,“ povedal.

Podľa Orbána tiež Ukrajinci prenikajú do maďarskej politiky a médií. (TASR)