Ruský útok na ukrajinskú dedinu Hroza si vyžiadal 53 obetí

Generálny tajomník NATO na Pražskom obrannom samite zdôraznil potrebu navyšovania rozpočtov na obranu a výrobu kľúčovej techniky - od delostreleckej munície cez systémy protivzdušnej obrany až po drony.

„Samit si dlhodobo udržiava dobrú povesť v rámci hodnotenia vojenských kapacít. Som tu preto, aby som hovoril o európskych vojenských možnostiach a o tom, čo Európa potrebuje dnes a do budúcna,“ povedal Rutte v úvode samitu.

Podľa jeho slov Rusko prešlo na vojenskú ekonomiku a výrobu a preto Európa a celá Aliancia musí podniknúť potrebné kroky.

„Je zrejmé, že aktuálne kapacity sú nedostačujúce. Čelíme vážnym hrozbám. Rusko i Čína vyrábajú zbrane ohromným tempom. Nejde o demonštráciu na vojenských prehliadkach, ale o skutočný prejav sily. Rusko do zbrojenia investuje aktuálne približne 40 percent svojho rozpočtu. Len v tomto roku plánuje nasadiť tisíce tankov a stovky rakiet Iskander. Našou povinnosťou je zaistiť, aby bola Európa pripravená,“ priblížil Rutte.

Šéf NATO pripomenul navyšovanie obranných rozpočtov a zlepšenie protivzdušnej obrany.

„NATO má ambiciózny a jasne stanovený plán... potrebujeme späťnásobiť schopnosti v oblasti protiraketovej obrany, delostrelectva a výroby veľkokalibrovej munície. Dobrou správou je, že teraz sú na stole značné finančné prostriedky a ďalšie pribúdajú. To platí aj pre Českú republiku, ktorá plánuje do roku 2030 výrazne zvýšiť svoj obranný rozpočet,“ povedal.

Rutte sa poďakoval Česku za podporu a muničnú iniciatívu pre Ukrajinu. Podľa jeho slov je Rusko agresorom a hrozbou, a preto je potrebné navýšiť investície do obrany.

Reagoval tiež na vyhlásenie hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej. Uviedla, že Rusko nebude v prípade prímeria akceptovať nasadenie cudzích vojsk na Ukrajine v rámci bezpečnostných záruk. „Prečo nás zaujíma, čo si Rusko myslí o vojakoch na Ukrajine? Je to zvrchovaná krajina. Nie je na nich, aby o tom rozhodovali,“ vyhlásil Rutte podľa agentúry AFP.

„Našou najväčšou výhodou je jednota Európy a Spojených štátov. Práve v tejto jednote je naša sila. Zaistíme mier prostredníctvom sily,“ povedal na záver samitu.

Wieslaw Kukula oznámil, že armáda mala podľa neho situáciu plne pod kontrolou.

Operačný veliteľ ozbrojených síl Maciej Klisz v tejto súvislosti požiadal o prípravu rozhodnutí, ktoré majú skrátiť čas reakcie protivzdušnej obrany.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Už v stredu nadránom Operačné velenie ozbrojených síl informovalo, že počas ruských útokov na ciele na Ukrajine intenzívne operovali v poľskom vzdušnom priestore poľské aj spojenecké lietadlá.

Spustené boli všetky potrebné procedúry na ochranu vzdušného priestoru a že pozemné systémy protivzdušnej obrany a rádiolokačného prieskumu dosiahli najvyššiu pohotovosť.

Tieto opatrenia označilo velenie za preventívne a zamerané na ochranu obyvateľstva, najmä v prihraničných regiónoch. Dodalo, že situáciu priebežne monitoruje a podriadené jednotky sú pripravené na okamžitú reakciu.

Na územie východného Poľska spadol koncom augusta ruský dron, ktorý následne vybuchol. Výbuch rozbil okná na niekoľkých budovách, avšak k vážnejšiemu poškodeniu ani k zraneniam nedošlo, keďže išlo o dron bez bojovej hlavice a len s malým množstvom výbušniny – tzv. návnadu. (TASR)

V stredu sa tam po boku čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga objavili aj lídri Ruska a Severnej Kórey. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Zdá sa, že hráš za iný tím, Peter @FM_Szijjarto“ napísal poľský minister a pripojil fotografiu z Pekingu. V sprievode politických lídrov kráča Szijjártó v poslednom rade, píše server.

Vzťah Sikorského a Szijjártóa nie je bezoblačný a v uplynulom období si viackrát vymenili kritické odkazy na platforme X.

Naposledy Sikorský reagoval na to, že vláda v Budapešti zakázala vstup do Maďarska ukrajinskému veliteľovi, ktorý velil útoku na ropovod Družba.

Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi patrí k maďarskej menšine na Ukrajine a jeho prezývka v armáde je „Maďar“. (TASR)

Zvyšných 28 bezpilotných lietadiel udrelo na 17 miestach, na ďalších päť lokalít dopadli trosky zostrelených dronov, uviedlo ukrajinské letectvo na telegrame.

Obete na životoch zatiaľ neboli hlásené.

V Čugujevskom okrese v Charkovskej oblasti zasiahol ruský dron obytnú oblasť, informovala ruskojazyčná služba BBC s odvolaním sa na ukrajinské úrady.

Pri incidente vyhorel obytný dom a niekoľko áut, päť ľudí bolo zranených. V Odeskej oblasti spôsobil útok ruských dronov požiar skladiska, podľa predbežných informácií nie sú na mieste žiadne obete.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že cez noc bolo nad tromi ruskými regiónmi a Čiernym morom zostrelených 46 ukrajinských dronov. Podľa vyhlásenia ministerstva bola viac ako polovica bezpilotných lietadiel zostrelená nad Rostovskou oblasťou, zvyšok nad Volgogradskou oblasťou, Krasnodarským krajom a nad Čiernym morom.

Ruské úrady v noci uzavreli letisko vo Volgograde a v Soči. Šéf Rostovskej oblasti ráno oznámil, že protivzdušná obrana v noci odrazila masívny útok ukrajinských dronov. (ČTK, BBC)

Uviedla to hovorkyňa generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.

„Na území Slovenskej republiky je naďalej vedené trestné konanie, v rámci ktorého sú zabezpečované dôkazy,“ uviedla hovorkyňa.

Generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin ešte v roku 2023 na stretnutí so šéfom slovenskej prokuratúry Marošom Žilinkom vyhlásil, že oceňuje prácu slovenských prokurátorov.

„Slovensko je na čele vyšetrovania medzinárodných zločinov spáchaných na Ukrajine v čase ruskej agresie,“ uviedol. K spoločnému vyšetrovaciemu tímu zameranému na vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných na území Ukrajiny pristúpilo Slovensko v máji 2022.

Prokurátorka generálnej prokuratúry začala ešte v marci 2022 v súvislosti s vojnou na Ukrajine trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin neľudskosti, obzvlášť závažný zločin používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja a obzvlášť závažný zločin vojnového bezprávia.

Stalo sa tak na základe dohody Generálnej prokuratúry SR s Generálnou prokuratúrou Ukrajiny a Eurojustom, ktorý koordinuje zber informácií a postup trestných stíhaní v jednotlivých krajinách.

Účelom trestného konania je zadokumentovať dôkazy o vojnových zločinoch, a to predovšetkým od utečencov, ktorí mohli byť ich priamymi svedkami a obeťami. (SITA)

Agentúra uskutočnila prieskum na prelome augusta a septembra pre denník Rzeczpospolita. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa prieskumu nesúhlas s podporou vyjadrilo takmer 53 percenta opýtaných, za bolo necelých 34 percenta a 14 percent sa nevedelo vyjadriť.

Najväčšiu podporu vstupu Ukrajiny do Aliancie vyjadrili priaznivci vládneho tábora, z ktorých 59 percent súhlasí s pokračovaním takejto politiky. Opačný názor zastáva 29 percent sympatizantov vládnej koalície.

Medzi odporcami dominujú priaznivci opozičných strán Právo a spravodlivosť (PiS), Konfederácia a Razem, kde sa proti vyjadrilo 74 percent respondentov.

Najvyšší podiel odporcov bol medzi mužmi, ľuďmi so základným vzdelaním, vo vekovej kategórii okolo 50 rokov či ľuďmi, ktorí svoju ekonomickú situáciu hodnotia negatívne.

Podľa denníka Rzeczpospolita skeptický postoj voči Ukrajine v NATO medzi Poliakmi narastá.

V auguste 2023 rovnaký prieskum ukázal, že 48 percent respondentov bolo proti okamžitému členstvu Kyjeva v Aliancii, opačný názor zastávalo 40 percent.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 29. až 30. augusta 2025 na reprezentatívnej vzorke 1069 opýtaných. (TASR)

Šéf Bieleho domu je však napriek tomu naďalej odhodlaný usilovať sa o mierovú dohodu. Svoj postoj k súčasnej situácii Trump označil ako optimistický a zároveň realistický.

„Sledoval som to, videl som to a hovoril som o tom s prezidentom Putinom a prezidentom Zelenským. Niečo sa stane, ale oni ešte nie sú pripravení. Ale niečo sa stane. Dokážeme to,“ vyhlásil v rozhovore pre televíziu CBS News.

Americký prezident sa tak vyjadril v čase pokračujúcich ruských útokov na Ukrajinu. Pri veľkom ruskom útoku na Kyjev minulý týždeň zahynulo až 25 osôb vrátane detí.

Trump v reakcii uviedol, že s ruskými útokmi je nespokojný, avšak naďalej sa bude pokúšať o mierovú dohodu. Opätovne pripustil, že ukončenie vojny na Ukrajine je náročnejšie, ako pôvodne predpokladal.

Trump sa vyjadril aj k stredajšej vojenskej prehliadke v Pekingu, na ktorej sa zúčastnili aj lídri Ruska a Severnej Kórey. „Chápem dôvod, prečo to urobili, a dúfali, že to sledujem, a ja som to sledoval,“ povedal Trump.

„Mám s nimi všetkými veľmi dobré vzťahy. Ako dobré, to zistíme v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov,“ podotkol.

Hovorkyňa rezortu sa tak vyjadrila vo štvrtok pred rokovaniami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s európskymi lídrami v Paríži.

Zacharovová uviedla, že Rusko nebude akceptovať nasadenie cudzích vojsk na Ukrajine.

„Nápady lídra Kyjeva, ktoré sú v podstate kópiou iniciatív európskych podporovateľov, ...sú úplne neprijateľné,“ vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.

Zacharovová označila očakávané bezpečnostné záruky pre Ukrajinu za „odrazový mostík pre teror a provokácie proti našej krajine“. „Nie sú to záruky pre ukrajinskú bezpečnosť, sú to záruky ohrozenia európskeho kontinentu,“ vyhlásila.

Dodala, že Rusko nebude zvažovať nasadenie cudzích vojsk na Ukrajine v „žiadnom formáte“.

V Paríži bude vo štvrtok rokovať tzv. koalícia ochotných o Ukrajine z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Medzi účastníkmi sú nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj uviedol, že je presvedčený, že spojenci Kyjeva pomôžu zvýšiť tlak na Rusko, aby smerovalo k diplomatického riešeniu viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny. Dodal však, že nie sú viditeľné žiadne „náznaky od Ruska, že chce ukončiť vojnu“. (TASR)