Zelenskyj pricestoval na návštevu Rumunska

Vyplýva to z informácií zverejnených rôznymi telegramovými účtami aj ruskými úradmi.

Útok bezpilotných lietadiel na základňu Belaja v Irkutskej oblasti je prvým tohto druhu v tejto časti Sibíri, ktorá je od miest priamych bojov vzdialená asi 4300 kilometrov, píše agentúra Reuters.

Nemenovaný zástupca ukrajinskej tajnej služby (SBU) ruskojazyčnému serveru BBC povedal, že terčom úderov sa stalo tiež vojenské letisko Ďagilevovo pri Rjazani a Ivanovo pri rovnomennom meste na severovýchod od Moskvy. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť.

SBU podnikla operáciu s cieľom zničiť bombardéry v ruskom tyle, uvádza s odvolaním sa na nemenované zdroje telegramový kanál RBK Ukrajina. Na základni Belaja sú rozmiestnené bombardéry Tu-95 a Tu-22, ktoré Rusko používa na raketové útoky proti Ukrajine.

Zdroje z SBU uviedli, že v rámci operácie zvanej Pavučina bolo zasiahnutých 41 lietadiel ruského strategického letectva a Rusku vznikla škoda za vyše dve miliardy dolárov. Akcia sa plánovala viac ako jeden a pol roka, píše RBK Ukrajina na svojom telegramovom účte.

Ľudia, ktorí sa na nej podieľali, sú vraj už dlho na ukrajinskom území.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev podľa agentúry Reuters potvrdil, že cieľom dronového útoku sa stala vojenská jednotka pri obci Srednij. Neďaleko nej leží letecká základňa Belaja.

Kobzev dodal, že "zdroj, odkiaľ boli drony vypustené, bol zablokovaný". Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že nie je jasné, koľko dronov celkovo útočilo a že boli vypustené z nákladného auta.

Ľudia v Olenegorsku v Murmanskej oblasti podľa telegramového kanála Baza blízkeho ruským bezpečnostným zložkám informovali o tom, že počujú výbuchy, vidia požiar a že na mesto útočia drony. Tie údajne vyleteli z nákladného auta zaparkovaného pri vjazde do mesta.

Svedkovia vypovedali, že vodiča kamióna zadržala polícia. Baza poznamenáva, že táto informácia nie je oficiálne potvrdená.

Pri Olenegorsku sa nachádza základňa ruského strategického letectva.

Gubernátor Murmanskej oblasti Andrej Čibis informoval, že na región zaútočili bezpilotné lietadlá a že sa aktivovala protivzdušná obrana.

Ukrajina tento útok podnikla deň pred druhým kolom priamych rokovaní s Ruskom, ktoré sa uskutoční v Istanbule. (ČTK)

Informuje o tom agentúra DPA.

Kličko (53), bývalý profesionálny boxer v ťažkej váhe, si cenu prevzal v Kostole sv. Pavla (Paulskirche), pričom oslavný prejav predniesol nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Podľa poroty ide o ocenenie Kličkovho neúnavného úsilia o slobodu, demokraciu a ľudské práva na Ukrajine aj mimo nej. Kličko je kyjevským starostom od roku 2014 a je výraznou osobnosťou vzdoru v čase pokračujúcej ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

Cenu udeľuje každé dva roky Centrum proti vysídľovaniu (ZgV) s ústredím vo Wiesbadene, ktoré dokumentuje vyháňanie obyvateľstva a etnické čistky vo svete, najmä v Európe. Cenu, ku ktorej patrí finančná prémia 10-tisíc eur, po prvý raz udelili v roku 2003.

Medzi jej laureátov patria rumunsko-nemecká spisovateľka Herta Müllerová, bosniansky biskup Franjo Komarica, maďarský spisovateľ György Konrád, bývalý nemecký prezident Joachim Gauck či bývalý rumunský prezident Klaus Iohannis.

Cena je pomenovaná po českom, nemecky píšucom spisovateľovi židovského pôvodu Franzovi Werfelovi (1890-1945), ktorého román „Štyridsať dní Musa Daghu“ je významným dielom o vysťahovaní Arménov z Turecka a genocíde Arménov v rokoch 1915-1916. (TASR)

Drapatyj to oznámil na facebooku s tým, že za incident cíti osobnú zodpovednosť. Zahynulo pri ňom 12 ľudí a ďalších 60 utrpelo zranenia.

"Rozhodol som sa podať rezignáciu na post veliteľa pozemných síl ukrajinskej armády," napísal Drapatyj. "Je to vedomý krok vychádzajúci z môjho osobného pocitu zodpovednosti za tragédiu na 239. cvičisku, pri ktorej boli zabití naši vojaci," dodal.

Drapatyj uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy.

"Armáda, ktorej velitelia nesú osobnú zodpovednosť za životy svojich vojakov, je nažive. Armáda, v ktorej nikto nie je zodpovedný za straty, zomiera zvnútra," dodal Drapatyj, podľa ktorého sa obeťami útoku stali mladí muži.

Zasiahnuté 239. cvičisko leží v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti. Hovorca pozemných síl Vasilij Sarancev serveru RBK Ukrajina povedal, že podľa predbežných informácií miesto zasiahla raketa Iskander.

Pozemné vojsko už skôr zdôraznilo, že v čase útoku sa nekonal žiadny nástup alebo nejaká iná aktivita, pri ktorej by sa na jednom mieste zhromaždil väčší počet vojakov. "Po vyhlásení leteckého poplachu bola väčšina personálu v krytoch," uviedli pozemné sily na telegrame. (ČTK)

Poľsko výrazne rozšíri terminál Sławków a premení ho na najväčší prekládkový a logistický uzol v Európe.

Hlavným impulzom projektu je povojnová obnova Ukrajiny, uviedol poľský premiér Donald Tusk podľa TVN24.

„Ide o veľký logistický projekt - najväčší suchý prístav,“ povedal Wojciech Balczun, šéf Poľskej agentúry pre priemyselný rozvoj, podľa webu united24media.com. „Začíname druhú fázu investície, pričom plánujeme aj tretiu, štvrtú a piatu etapu. Celkové náklady odhadujeme na viac ako miliardu eur.“

Terminál Sławków leží na križovatke európskej štandardnej železničnej siete a najzápadnejšieho bodu širokorozchodnej trate 1 520 mm, ktorú využíva Ukrajina a ďalšie postsovietske štáty. Má tak strategickú polohu na prepravu tovaru medzi Áziou, Ďalekým východom a západnou Európou.

Prebiehajúca expanzia zvýši kapacitu terminálu z približne 285-tisíc štandardných kontajnerov ročne na viac ako 500-tisíc. Modernizácia zahŕňa sedem nových koľají a špičkové prekládkové zariadenia. Kým v súčasnosti terminál spracúva najmä tovar smerujúci na východ, po dokončení sa jeho prevádzka výrazne rozšíri.

Plán počíta aj s výstavbou druhého kontajnerového terminálu, pričom dlhodobým cieľom je mať ich päť. Dokončenie projektu je naplánované na rok 2027. Podľa Tuska sa terminál stane kľúčovým tranzitným bodom pre tovar z Ázie a Číny po skončení vojny na Ukrajine.

Zdôraznil, že Poľsko chce mať kontrolu nad uzlom a byť centrálnym hráčom pri obnove Ukrajiny. „Chceme na obnove Ukrajiny zarobiť veľa peňazí pre Poľsko. Chceme pomôcť, ale aj profitovať – a na to potrebujeme tento špecializovaný uzol,“ povedal Tusk.

Poľsko zároveň plánuje spoločné vojenské cvičenia s partnermi z Organizácie Sevetoatlantickej zmluvy (NATO) v reakcii na pripravované manévre Ruska a Bieloruska v septembri, oznámil zástupca ministra obrany Cezary Tomczyk. (SITA)

Nad ukrajinské územie Rusko vyslalo 472 bezpilotných lietadiel a tiež sedem rakiet a riadených striel, informoval Jurij Ihnať, hovorca ukrajinského letectva podľa agentúry AP. Zasiahnutých bolo 18 miest.

Protivzdušná obrana napadnutej krajiny zneškodnila 385 cieľov, uviedlo ďalej letectvo.

Informácie o rozsiahlom dronovom a raketovom útoku už skôr počas nedele prišli z Kyjevskej oblasti. Jeden z najväčších dronových a raketových útokov za obdobie ruskej invázie zažila tiež Žytomyrská oblasť na severozápade Ukrajiny. Podľa miestnych úradov bolo poškodených skoro desať rôznych objektov, nikomu sa ale nič nestalo.

Ukrajinská štátna pohotovostná služba zasa na sociálnej sieti X zverejnila video po útoku na Záporožie.

Rusko v posledných dňoch zosilnilo dronové aj raketové útoky na Ukrajinu. Ukrajinské bezpilotné lietadlá zasa v nedeľu zaútočili na niekoľko základní ruského letectva.

V dvoch ruských regiónoch susediacich s Ukrajinou sa po explóziách zrútili dva mosty. Vyžiadalo si to sedem mŕtvych a desiatky zranených.

„Ukrajinské bezpečnostné služby uskutočňujú rozsiahlu špeciálnu operáciu zameranú na deštrukciu nepriateľských bombardérov ďaleko od frontu, v Rusku,“ uviedol anonymný zdroj a dodal, že útoky zasiahli viac ako 40 ruských armádnych bombardérov Tu-95 a Tu-22 a spôsobili požiar na leteckej základni Belaja v Irkutskej oblasti na južnej Sibíri.

Údery údajne vykonala ukrajinská spravodajská služba SBU a zasiahla nimi naraz štyri rôzne vojenské základne.

Operáciu zameranú na ruské letectvo potvrdili aj niektorí proruskí vojnoví blogeri. V prípade potvrdenia útokov môže ísť o najničivejšie dronové nálety celej doterajšej vojny a výrazné oslabenie pre Moskvu, tvrdí agentúra Reuters.

Uviedol, že určil ukrajinské pozície pred rozhovormi v Istanbule a že tím jeho krajiny povedie minister obrany Rustem Umerov.

Kyjev podľa Zelenského požaduje úplné a bezpodmienečné prímerie, prepustenie zajatcov a návrat ukrajinských detí unesených Ruskom.

V záujme trvalého mieru a bezpečnosti je nutné usporiadať schôdzku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol tiež ukrajinský prezident. "Kľúčové otázky môžu vyriešiť len lídri," poznamenal.

Rusko svoje požiadavky pred schôdzkou s Ukrajincami nezverejnilo, hoci na to Kyjev naliehal.

Prvé kolo priamych rusko-ukrajinských rozhovorov sa v Istanbule uskutočnilo 16. mája a znepriatelené krajiny sa na ňom zhodli jedine na výmene po tisícke vojnových zajatcov z každej strany.

Aj ruské štátne médiá v nedeľu informovali, že ruská delegácia odletela do Istanbulu. „Rokovací tím odletel do Istanbulu,“ povedal zdroj tlačovej agentúre Tass po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský potvrdil, že delegáciu vysiela aj Kyjev. (ČTK)

Rusko v regióne v uplynulom období postupuje a podľa prezidenta Vladimira Putina sa pozdĺž ukrajinských hraníc snaží vytvoriť nárazníkovú zónu.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom každodennom brífingu oznámilo, že jeho jednotky obsadili dedinu Olexiivka v Sumskej oblasti. Obec sa nachádza približne sedem kilometrov od ruských hraníc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň povedal, že Moskva zhromažďuje v blízkosti hraníc viac ako 50-tisíc vojakov, čo naznačuje možnú ofenzívu. Ukrajinské úrady tiež v sobotu nariadili povinnú evakuáciu 11 dedín pre zosilnené ostreľovanie. (TASR)