Členom proruskej strany povolili zúčastniť sa volieb v Moldavsku

Jean-Noel Barrot zároveň označil Putina za „jedinú prekážku pre mier“ na Ukrajine.

„My, Európania, sa pripojíme k tejto americkej (sankčnej) iniciatíve so 17. balíkom sankcií, a včera (v stredu 30. apríla) som sa (americkému senátorovi) Lindseymu Grahamovi zaviazal, že sa pokúsime koordinovať obsah aj načasovanie týchto dvoch balíkov sankcií,“ spresnil Barrot v rozhovore pre AFP.

„Teraz je úplne jasné, že jedinou prekážkou mieru na Ukrajine je dnes Vladimir Putin,“ podotkol šéf francúzskej diplomacie.

EÚ uvalila na Rusko viacero balíkov sankcií v reakcii na jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Blok 27 štátov začiatkom toho roka avizoval, že tieto sankcie nezruší, kým nedôjde k „bezpodmienečnému“ stiahnutiu jednotiek Moskvy zo susednej Ukrajiny.

Trump sa snaží sprostredkovať ukončenie bojov medzi Ruskom a Ukrajinou a skupina senátorov na čele s Grahamom a demokratom Richardom Blumenthalom minulý mesiac navrhla legislatívu, ktorá by uvalila sankcie na krajiny priateľské Moskve v prípade, ak by narušila úsilie o ukončenie vojny, vysvetľuje AFP.

Barrot tiež dodal, že víta „nefiltrovanú výmenu názorov“, ktorú mal so svojím americkým rezortným kolegom Marcom Rubiom. Šéfovia diplomacií Francúzska a USA sa stretli vo štvrtok s cieľom „posunúť sa na ceste k mieru na Ukrajine,“ uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová.

„Minister (Rubio) jasne uviedol, že prezident Trump sa zameriava na zastavenie nezmyselného krviprelievania na Ukrajine a potvrdila záväzok USA úzko spolupracovať s Francúzskom a ďalšími európskymi partnermi na zabezpečení trvalého mieru,“ dodala podľa AFP. (TASR)

Povedal to vo svojom pravidelnom večernom príhovore. Dohoda podľa Zelenského otvára cestu k modernizácii priemyslu na Ukrajine. Hovoril o nej aj na krátkom stretnutí s Trumpom vo Vatikáne, ktoré sa konalo minulú sobotu počas pohrebu pápeža Františka.

V priebehu rokovaní sa obsah dohody „výrazne zmenil“. „Teraz je to skutočne rovnocenná dohoda, ktorá vytvára príležitosť pre pomerne významné investície na Ukrajine, ako aj pre významnú modernizáciu výroby na Ukrajine a – čo je nemenej dôležité – pre modernizáciu právnej praxe v našej krajine,“ konštatoval Zelenskyj.

Zdôraznil, že dohoda nevytvára žiadny dlh. Naopak. bude vytvorený spoločný investičný fondu obnovy, ktorý bude investovať na Ukrajine a zarábať tu peniaze.

„Toto je spolupráca s Amerikou za férových podmienok, keď Ukrajina aj Spojené štáty, ktoré nám pomáhajú s našou obranou, môžu zarábať peniaze,“ uzatvoril Zelenskyj.

Arestovyč žije v súčasnosti v USA a patrí ku kritikom politiky Zelenského. Z postu poradcu vedúceho prezidentskej kancelárie odišiel v januári 2023 v súvislosti so svojím výrokom o ruskom útoku na obytný dom v Dnipre, ktorý si vyžiadal desiatky mŕtvych a ranených.

Vyhlásil, že ruskú strelu Ch-22, ktorá následne dopadla na budovu, zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. To ale odmietla ukrajinská armáda a uviedla, že zbraňami, ktoré by Ch-22 dokázali zostreliť, nedisponuje.

Arestovyč neskôr vysvetľoval, že bol nevyspatý a nemal dosť času na overenie informácií. Mnohí mu však vyčítali, že jeho vyjadrenie hralo do kariet ruskej propagande.

V septembri 2023 odišiel z Ukrajiny, v krajine je proti nemu v súčasnosti vedené trestné stíhanie v dvoch prípadoch.

Konanie voči nemu začali ale aj ruské úrady, a to kvôli údajnému podnecovaniu terorizmu a šíreniu tzv. lživých správ o ruskej armáde.

Server Euronews o Arestovyčovi píše, že po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 patril medzi najviditeľnejšie tváre ukrajinského vedenia. Videá, ktoré zverejňoval na internete, mali vysokú sledovanosť.

Informoval v nich o vojenských operáciách a povzbudzoval Ukrajincov. Vďaka svojmu upokojujúcemu hlasu a optimizmu si vyslúžil prezývku "hlavný psychoterapeut Ukrajiny". Neskôr však jeho oznámenia vyvolávali čoraz viac sťažností, pretože jeho odhady nie vždy zodpovedali realite.

Arestovyč nedávno kritizoval ukrajinské vedenie za uvaľovanie sankcií na novinárov a podnikateľov. Tieto opatrenia sa podľa neho stali "nástrojom pomsty nad politickými oponentmi".

Na ukrajinskom sankčnom zozname je novo 76 ľudí a 81 spoločností. Podľa Zelenského tieto osoby a firmy rôzne pracujú v prospech Ruska, napomáhajú ruskej armáde alebo úradom na okupovanom území Ukrajiny, prípadne prispievajú k ruskej propagande a sú zapojení do informačných operácií proti Ukrajine.

Ľudia, na ktorých sa sankcie vzťahujú, majú zablokovaný majetok na Ukrajine, nesmú šíriť na ukrajinskom území informácie alebo je obmedzený prístup k ich obsahu na internete. (ČTK)

Nákup má byť v hodnote najmenej 50 miliónov dolárov. Uvádza sa to v oficiálnom obežníku, na ktorý sa odvolala stanica Sky News. Kongres musí byť informovaný 30 dní pred schválením takéhoto predaja zbraní.

V internej správe označenej EC-859, ktorú poslal vysokopostavený úradník ministerstva zahraničných vecí senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy, sa nepíše, aké zbrane USA predajú Ukrajine.

Bolo by to však po prvýkrát, čo by Trump povolil predaj zbraní Kyjevu, odkedy pred viac než 100 dňami nastúpil na svoje druhé funkčné obdobie.

Dokument v súlade so zákonom informuje amerických zákonodarcov o navrhovanej licencii na vývoz „obranných výrobkov vrátane technických údajov a obranných služieb na Ukrajinu v hodnote 50 miliónov dolárov alebo viac“.

Okrem stanice Sky News o tom s odvolaním sa na diplomatické zdroje informovali aj noviny Kyiv Post, podľa ktorých pôjde o priamy komerčný predaj zbraní Kyjevu. Plány Trumpovej administratívy potvrdzuje aj webová stránka Kongresu, podľa nej bol obežník postúpený senátnemu výboru 29. apríla.

Trump dlhodobo kritizuje administratívu svojho predchodcu Joea Bidena, že darovala Ukrajine vojenské vybavenie v hodnote miliárd dolárov. Prisľúbil, že peniaze amerických daňových poplatníkov dostane od Kyjeva „späť“, pripomenula Sky News.

Súčasný americký prezident pred časom nakrátko zastavil dodávky zbraní na Ukrajinu, ktoré boli vopred schválené, ako aj výmenu spravodajských informácií. Tento krok nasledoval po jeho roztržke s ukrajinskou hlavou štátu Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu koncom februára.

Dodávky aj výmenu Trump obnovil, keď sa Zelenskyj prostredníctvom listu ospravedlnil. (TASR)

 Na sieti X vo štvrtok napísal, že telefonoval so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou, ktorú informoval o podpise americko-ukrajinskej dohody vo Washingtone

Sybiha s Kallasovou taktiež diskutoval o záležitostiach Ukrajiny a EÚ a koordinácii ďalších krokov. Témou ich rozhovoru bola podľa Sybihu aj výmena aktuálnych informácií o prípravách návštevy ministrov zahraničných vecí krajín EÚ na Ukrajine 9. mája.

„Informoval som kolegyňu o podpísaní dohody o zriadení Americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu. Ide o dôležitý míľnik v strategickom partnerstve medzi Ukrajinou a USA zameranom na posilnenie ukrajinského hospodárstva a bezpečnosti,“ napísal ukrajinský minister. (TASR)

„Dnes sme uzavreli dohodu, na základe ktorej získame, viete, teoreticky oveľa viac ako tých 350 miliárd dolárov,“ povedal Trump a ukrajinské ložiská vzácnych zemín označil za „veľké aktívum“.

Uvedenú sumu odovzdal Ukrajine bývalý prezident Joe Biden vo forme finančných pôžičiek a vojenskej pomoci, dodal Trump.

„Dvaja ľudia zahynuli v dôsledku útoku a päť ďalších bolo zranených,“ oznámil gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Dodal, že pri útoku boli poškodené viaceré výškové budovy, domy, supermarket, škola aj niekoľko áut, pričom na viacerých miestach vypukli požiare.

Útok hlásili aj z Charkova, pričom gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že v dôsledku neho vypukol požiar. Výbuchy bolo počuť aj v meste Sumy na severe Ukrajiny, podľa tamojšieho primátora Arťoma Kobzara tam útok zasiahol istý priemyselný závod.

Vo viacerých ďalších ukrajinských mestách, vrátane Kyjeva, Černihivu, Donecka, Dnipra či Záporožie, zaznievali sirény varujúce pre útokmi, píše AFP. (TASR)