Poľsko avizuje otvorenosť pred rokovaním o povolení dovozu ukrajinských obilnín

„Rusko nemôže očakávať, že dostane územie, ktoré ešte ani nedobylo. A to je jedna z vecí, ktoré si dalo do toho pôvodného mierového plánu,“ povedal Vance v rozhovore pre stanicu Fox News.

Podobne sa vyjadril už v stredu na podujatí organizovanom Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou vo Washingtone, keď naznačil, že Rusko žiada priveľa, aby ukončilo vojnu, ktorú začalo napadnutím Ukrajiny vo februári 2022.

„Chcel by som povedať, že Rusi teraz požadujú určitý súbor požiadaviek, určitý súbor ústupkov, aby ukončili konflikt. Myslíme si, že žiadajú priveľa,“ tvrdil viceprezident USA.

Pre Fox News ale vyjadril presvedčenie, že požiadavky Moskvy sú pochopiteľné, pretože Rusko verí, že vo vojne víťazí. Spojené štáty podľa Vancea vedeli, že Rusko bude na začiatku žiadať „viac ako je rozumné“, pretože tak to podľa neho pri rokovaniach chodí.

„To ma netrápi. Čo by ma trápilo, by bolo, keby sme dospeli k záveru, že Rusi sa nezúčastňujú na rokovaniach v dobrej viere,“ dodal s tým, že v takom prípade by sa USA stiahli zo svojho úsilia sprostredkovávať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.

Biely dom sa podľa Politica spočiatku pri snahe o dosiahnutie mierovej dohody zameriaval najmä na Ukrajinu, no americký prezident Donald Trump dal v posledných týždňoch najavo frustráciu z nedostatočnej ochoty na pokrok v úsilí dosiahnuť mier zo strany Ruska. V apríli sa napríklad vyjadril, že šéf Kremľa Vladimir Putin ho možno len „oťukáva“, a preto je potrebné zmeniť prístup voči Rusku, pričom mu pohrozil ďalšími sankciami.

Sankcie Trump spomenul aj vo štvrtok, keď vyzval na jednomesačné bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Akékoľvek jeho porušenie by podľa neho bolo trestané takýmito opatreniami, pri uvalení ktorých by sa k USA pripojili aj ich partneri.

„Skutočnosť, že Rusi vôbec ponúkajú mierový plán, je prelomová. Skutočnosť, že Ukrajinci ponúkajú konkrétny návrh, je prelomová. Musíme sa však pokúsiť dostať tieto strany trochu bližšie k sebe, aby sme dosiahli trvalý mier. Tam ešte nie sme. Budeme na tom pracovať, kým si nepovieme, že v konečnom dôsledku už nedokážeme dosiahnuť ďalší pokrok,“ dodal Vance. (TASR)

Ruský nezávislý server Mediazona tvrdí, že doposiaľ počas invázie na Ukrajinu zahynulo aspoň 165-tisíc ruských vojakov, identitu 102-tisíc z nich sa novinárom podarilo aj priamo overiť.

Okrem tých, ktorí bojovali na Ukrajine, pochoduje na Červenom námestí aj ďalších viac ako 11-tisíc vojakov, či členovia ruskej tajnej služby či národnej gardy.

Podozrieva ich zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany, informuje AFP.

„SBU prvýkrát v histórii Ukrajiny odhalila sieť agentov maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala špionážnu činnosť v neprospech našej krajiny,“ uvádza sa v jej vyhlásení.

Táto sieť mala podľa SBU okrem zhromažďovania informácií zisťovať názory miestnych obyvateľov Zakarpatskej oblasti, najmä scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk do tohto regiónu.

Obaja podozriví boli vraj pod dohľadom maďarského vojenského spravodajského dôstojníka, ktorého SBU už identifikovala. Jedným zo zadržaných údajných agentov je 40-ročný bývalý vojak z ukrajinského mesta Berehovo, ktorého maďarská strana vraj naverbovala v roku 2021. Aktivovaný bol podľa SBU v septembri 2024.

Druhým zadržaným je bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených zborov, ktorý odišiel do výslužby v roku 2025, tvrdí SBU. (TASR)

„Rusko bude vždy bariérou pred podporovateľmi nacizmu, rusofóbie a antisemitizmu. Rusko bude bojovať proti zločinom páchaným tými, ktorí tieto zničujúce myšlienky podporujú. Pravda a spravodlivosť sú na našej strane. Celá krajina, celá spoločnosť a národ podporujú účastníkov špeciálnej vojenskej operácie. Sme hrdí na ich hrdinstvo a silu,“ povedal Putin, čím myslel ruskú inváziu na Ukrajinu.

Zúčastňuje sa jej ruský prezident Vladimir Putin či čínska hlava štátu Si Ťin-pching. V Moskve sa nachádza aj slovenský premiér Robert Fico, na záberoch z vojenskej prehliadky ho však zatiaľ vidieť nebolo. Drvivá väčšina európskych predstaviteľov do Moskvy na protest proti ruskej agresii na Ukrajine vôbec neprišla.

Prehliadku, ktorá má trvať zhruba hodinu, odštartoval ruský minister obrany Andrej Belousov, ktorý v stoji z idúceho otvoreného vozidla pozdravil vojakov, ktorí zaplnili veľkú časť Červeného námestia.

Ceremóniu sledujú naživo tisíce ľudí, vrátane veteránov druhej svetovej vojny a štátnikov. Putin, ktorý prednesie prejav, sedí na tribúne vedľa čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý je jeho kľúčovým spojencom.

Pred začiatkom prehliadky ruský prezident v Kremli vítal zahraničných hostí, medzi ktorými je napríklad aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva či srbská hlava štátu Aleksandar Vučić. (ČTK)

Londýn uviedol, že tieto tankery od začiatku minulého roka prepravili náklad v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov.

Veľká Británia už predtým uvalila sankcie voči desiatkam lodí ruskej tieňovej flotily, ktoré podľa nej obchádzajú západné sankcie uvalené na ruský vývoz ropy po odštartovaní invázie na Ukrajinu v roku 2022. Britská vláda zároveň tvrdí, že tankery tieňovej flotily poškodzujú dôležité európske podmorské káble.

„Hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre našu národnú bezpečnosť, sa nemôže podceňovať,“ povedal Starmer a dodal, že na boj proti ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi sú potrebné ďalšie opatrenia. (SITA)

Len chvíľu predtým z limuzíny vystúpil napríklad venezuelský prezident Nicolás Maduro či bieloruský diktátor Aleksandr Lukašenko.

Dialo sa tak pre prílety zahraničných lídrov, no aj pre riziko útokov ukrajinských dronov.

V Moskve tiež v posledných dňoch viackrát vypli mobilný internet, čo spôsobuje problémy s navigáciou, objednávkami, no aj bankovými prevodmi. Na niekoľko hodín sú zatvorené aj stanice metra v centre mesta a hlavné ulice.

Vojenská prehliadka na Červenom námestí by sa mala začať o 10:00 moskovského času (9:00 stredoeurópskeho času). (SME)