Nórsko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc v sume jednej miliardy nórskych korún

Ako informovala britská stanica BBC, ukrajinský prezident vo svojom tradičnom večernom videopríhovore označil útoky na ruské ropné rafinérie, ich terminály a ropné sklady za „najúčinnejšie sankcie, ktoré fungujú najrýchlejšie“.

Tieto útoky podľa neho výrazne obmedzujú kapacity ruského ropného priemyslu, „a to výrazne obmedzuje vojnu.“

Zelenskyj takto reagoval na nedeľné správy, že ukrajinské drony zasiahli jednu z najväčších ruských ropných rafinérií nachádzajúcu sa v meste Kiriši v Leningradskej oblasti na severozápade európskej časti Ruska. Spomenul aj ukrajinský útok na ruský prístav Primorsk -, kde podľa Ukrajinou overených informácií došlo k „významným škodám“.

Medzičasom ruské ministerstvo obrany v nedeľu podvečer informovalo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zostrelili najmenej 361 dronov, ako aj štyri navádzané letecké bomby a raketu HIMARS vyrábanú v USA.

Podrobnosti o mieste útokov ruské ministerstvo neposkytlo. Priznalo však požiar v rafinérii Kirišinefteorgsintez, jednej z dvoch najväčších rafinérií v Rusku.

Gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko uviedol, že v oblasti Kiriši boli zničené tri ukrajinské drony a že požiar spôsobený padajúcimi troskami bol uhasený. Incident sa zaobišiel bez obetí a zranených.

Ukrajinské velenie útok na rafinériu v Kiriši potvrdilo a označilo ho za úspešný. Agentúra Reuters nateraz nebola schopná bezprostredne overiť rozsah prípadných škôd v tomto objekte.

Rafinéria v Kiriši spracuje približne 17,7 milióna metrických ton ročne (355-tisíc barelov denne) ruskej ropy, čo predstavuje 6,4 percenta z celkovej produkcie krajiny.

USA v posledných týždňoch zvýšili tlak na krajiny NATO, aby sprísnili energetické sankcie voči Rusku v snahe obmedziť jeho príjmy z predaja energonosičov.

Prezident USA Donald Trump v sobotu deklaroval, že USA sú pripravené uvaliť na Rusko nové sankcie, ale iba ak všetky krajiny NATO prestanú nakupovať ruskú ropu a zavedú podobné opatrenia ako USA.

Reuters doplnila, že EÚ sa drží svojho termínu na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy a plynu do roku 2028. Rozhodla tak minulý týždeň, a to aj napriek tlaku USA, aby konala rýchlejšie. (TASR)

Ako informovala ruská štátna agentúra TASS, veľvyslanec Vladimir Lipajev podľa vlastných slov „nedostal žiadnu konkrétnu presvedčivú odpoveď na otázky týkajúce sa identifikácie bezpilotného lietadla, ktoré údajne vstúpilo do rumunského vzdušného priestoru.“

Rumunské ministerstvo obrany predtým informovalo, že do rumunského vzdušného priestoru v sobotu vstúpil ruský dron, ktorý tam strávil približne 50 minút a následne odletel smerom na Ukrajinu. Na monitorovanie situácie boli vyslané dve rumunské stíhačky F-16 a dve nemecké lietadlá Eurofighter Typhoon.

V súvislosti s týmto incidentom si rumunský rezort diplomacie v nedeľu predvolal ruského veľvyslanca, ktorému vyjadril svoj dôrazný protest proti tomuto „neprijateľnému a nezodpovednému činu predstavujúcemu porušenie suverenity Rumunska,“ informoval web France 24.

Ministerstvo požadovalo od Ruska prijatie opatrení, aby sa podobné incidenty neopakovali.

K incidentu v Rumunsku došlo len pár dní po tom, ako bol dronmi narušený vzdušný priestor Poľska, ktoré následne vyzvalo Moskvu, aby sa vyhla „ďalším provokáciám“. (TASR)

Išlo o drony obrannej spravodajskej služby Ukrajiny, informuje web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroje z ukrajinského vojenského spravodajstva.

Útok podľa týchto zdrojov zasiahol spoločnosť Metafrax Chemicals v ruskom Permskom kraji pri hraniciach európskej a ázijskej časti Ruska približne 1 600 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Závod vyrába základné komponenty používané na výrobu výbušnín, konkrétne hexamín, metanol, pentaerytritol tetranitrát a karbamid. (SITA)

Karol Nawrocki podpísaním príslušného dokumentu povolil ich nasadenie v rámci operácie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá sa vykonáva s cieľom posilniť obranu východného krídla NATO.

V príspevku na sieti X to v nedeľu oznámil poľský Úrad národnej bezpečnosti (BBN). Informujú agentúra PAP a spravodajský web Onet.pl.

BBN poznamenal, že prezidentský dekrét je utajený.

Operácia Eastern Sentry sa začala 12. septembra. Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že aliancia spustila túto misiu v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor.

Niektoré z dronov zostrelili stíhačky, ktoré vzlietli na ochranu poľského vzdušného priestoru. Išlo o prvý prípad zostrelenia ruských dronov nad územím NATO.

O detailoch operácie NATO v Poľsku hovoril v sobotu aj poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Podľa neho „NATO (takto) dáva pevnú a jasnú odpoveď.“

Dodal, že ide pravdepodobne o jednu z najväčších operácií v histórii NATO - ochotu pripojiť sa k nej deklarovalo osem krajín a ďalšie „sa pripravujú na takéto vyhlásenia“.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. (zdroj: TASR/AP)

Na otázku o detailoch operácie minister obrany uviedol, že na vybudovanie „viacvrstvovej protivzdušnej obrany“ bude nasadených niekoľko typov zariadení.

„Nie je to len protidronová obrana, ale protivzdušná obrana sa vzťahuje na rakety, letectvo a všetky typy hrozieb, ktoré môžu vzniknúť,“ zdôraznil Kosiniak-Kamysz.

Poznamenal, že operácia bude zahŕňať lietadlá a vrtuľníky, pozemné vybavenie, protivzdušnú obranu, pozemnú protiraketovú obranu a systémy proti dronom. (TASR)

Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Špeciálne jednotky „14. septembra odhalili a úspešne zasiahli raketový systém zem-vzduch 9K317M Buk-M3 patriaci ruským útočníkom," uviedlo ukrajinské vojenské spravodajstvo.

Systém bol zničený neďaleko obce Oleksandrivka na okupovanom území Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Podľa ukrajinskej obrannej spravodajskej služby sa hodnota ruského systému Buk-M3 pohybuje od 40 do 50 miliónov dolárov. (SITA)

A podobnú sumu by potrebovala na udržanie svojej armády, aj keby sa vojna skončila.

Ukrajina vynakladá približne tretinu svojho hrubého domáceho produktu na obranu. Na udržanie svojej ekonomiky nad vodou potrebuje desiatky miliárd dolárov finančnej pomoci od západných spojencov.

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ na konferencii v Kyjeve povedal, že jeho krajina riskuje stratu ďalšieho územia v prospech Ruska, ak nebude ďalej zvyšovať výdavky na bojisku.

„Ak bude vojna pokračovať, budeme na budúci rok potrebovať minimálne 120 miliárd USD,“ povedal Šmyhaľ. A aj keby sa vojna skončila, Ukrajina by potrebovala podobnú sumu len na to, aby udržala svoju armádu v dobrej forme, „v prípade sekundárnej agresie z ruskej strany“, dodal.

Navrhol konfiškáciu ruských aktív zmrazených na Západe na úhradu výdavkov na obranu s tým, že Ukrajinci za tri a pol roka vojny znášajú veľké daňové zaťaženie. Rusko tvrdí, že akýkoľvek pokus o zabavenie jeho aktív sa rovná krádeži a bude mať následky.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu navrhla použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie „reparačnej pôžičky“ pre Ukrajinu, ale uviedla, že 27-členný blok aktíva nezhabe. (TASR)

S odvolaním sa na zdroj z armády o tom informovala agentúra AFP. V Leningradskej oblasti dnes vykoľajili dva vlaky, jeden rušňovodič zomrel.

V sobotu explodovalo výbušné zariadenie na koľajniciach v Orlovskej oblasti, čo si vyžiadalo tri obete na životoch.

Ruské nadzvukové stíhacie bombardéry Suchoj Su-34 zároveň vykonali údery v rámci spoločných vojenských cvičení s Bieloruskom.

Raketu Zirkon odpálili z fregaty Admirál Golovko, ktorá je súčasťou ruského Severného loďstva.

„Podľa objektívnych monitorovacích údajov získaných v reálnom čase bol cieľ zničený priamym zásahom,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Do cvičenia sa zapojili aj protiponorkové lietadlá s dlhým doletom zo zmiešaného leteckého zboru Severného loďstva. Posádky lietadiel Su-34 tiež podľa ministerstva nacvičovali bombardovanie pozemných cieľov.

Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2019 uviedol, že raketa Zirkon dokáže letieť deväťnásobnou rýchlosťou zvuku a zasiahnuť ciele na mori a na súši vo vzdialenosti viac ako 1000 kilometrov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko zrejme odpálilo ďalšiu Putinovu "superzbraň". Analytikom to zamotalo hlavy Čítajte 

Minulý rok šéf Kremľa vyhlásil, že spúšťajú sériovú výrobu týchto rakiet.

Organizácia Missile Defense Advocacy Alliance so sídlom v Spojených štátoch tvrdí, že rakety Zirkon pre ich nadzvukovú rýchlosť nedokážu zachytiť ani najlepšie západné protiraketové systémy, akým je napríklad systém protivzdušnej obrany Patriot americkej výroby. (TASR)