Vojna na Ukrajine znížila v Európe hospodársky rast a zvýšila infláciu, ukázala švajčiarska štúdia

Predseda mimoparlamentnej strany TISZA vystúpil s prejavom pred davom na preplnenom budapeštianskom Námestí hrdinov a priľahlej Andrássyho triede. Magyar vystúpil pred svojimi priaznivcami pri príležitosti štátneho sviatku výročia vypuknutia revolúcie v roku 1956, jeho prejav vysielali naživo viaceré médiá, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Magyar podotkol, že „štátostrana“, ktorá bola rozpustená pri zmene režimu v roku 1989, bola obnovená vo forme vládnej strany Fidesz. „Tak ako sa vláda pred zmenou režimu bála otázok a snažila sa umlčať ľudí, deje sa to aj teraz. Vláda si kupuje mlčanie za peniaze,“ dodal.

„Stačilo súdruhovia!“ povedal predseda strany TISZA, na čo reagoval dav skandovaním „Rusi domov!“. Maďarská vlasť podľa jeho slov nepatrí politikom, oligarchom a politickým stranám, ale Maďarom, ktorí pracujú, učia a liečia.

Magyar avizoval, že ak TISZA vyhrá budúcoročné parlamentné voľby, tak nový parlament obnoví nezávislosť vyšetrovacích orgánov, pristúpi k Európskej prokuratúre (EPPO), otvorí spisy agentov, predloží zákon o národnom zmierení, ale zriadi aj úrad, ktorý bude vyhľadávať a vracať štátny majetok, ktorý sa dostal do súkromných rúk.

Z ďalších krokov v prípade zmeny vlády vyzdvihol Magyar posilnenie členstva v EÚ a NATO, spustenie programu zníženia daní a zvýšenia dôchodkov, zavedenie dane pre miliardárov, obnovenie nezávislosti verejnoprávnych médií a zastavenie podpory štátnej propagandy. (TASR)

Ukrajinské plány o získanie striel Tomahawk označil za pokus o eskaláciu.

"Ak budú takéto zbrane použité na útoky na ruské územie, reakcia bude veľmi vážna, ak nie ohromujúca," varoval šéf Kremľa.

Ruská armáda pritom rakety, ktoré majú parametre porovnateľné s tomahawkmi, na útoky proti Ukrajine používa. Ide napríklad o strely Kalibr s doletom až 2500 kilometrov.

Nové americké protiruské sankcie označil Putin za čin, ktorý vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi neposilňuje. Považuje ich za "nie priateľský" krok a za snahu ukázať tlak na Rusko, píše agentúra TASS. Výrazný vplyv na ruskú ekonomiku však podľa šéfa Kremľa sankcie mať nebudú.

"Žiadna krajina a žiadny národ vážiaci si sám seba nikdy nič nerozhoduje pod tlakom. A Rusko má to privilégium, že sa môže považovať za súčasť tejto skupiny krajín a národov vážiacich si samých seba," povedal Putin.

Šéf Kremľa tiež tvrdil, že schôdzku aj miesto konania rusko-amerického samitu navrhla americká strana. Podľa agentúry AFP Putin sľúbil, že bude v dialógu so Spojenými štátmi pokračovať, pretože to "je vždy lepšie ako konfrontácia alebo spory a potom najmä vojna".

Rusko vždy podporovalo, aby dialóg pokračoval, uviedol ruský prezident. (ČTK)

Ukrajinský prezident zavítal vo štvrtok na samit lídrov Európskej únie v čase, keď EÚ prijala 19. balík sankcií voči Rusku a americký prezident Donald Trump uvalil sankcie voči ruským ropným gigantom Rosnefť a Lukoil.

„Sú to dobré správy, ale stále ich nie je dosť,“ povedal Zelenskyj novinárom v sídle Európskej rady.

Kým opatrenia Únie sa viac-menej očakávali, krok šéfa Bieleho domu prišiel pomerne náhle, čo Zelenskyj okomentoval slovami: „Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni. Možno budeme mať tomahawky...“

Keď Zelenskyj dostal od ukrajinskej novinárky otázku o „európskych“ tomahawkoch, čiže o možnosti, že by americké strely mohli Ukrajine dodať európske krajiny, ktoré ich majú, Zelenskyj tajomne odpovedal: „Pracujeme na tom.“

Ukrajinský líder zároveň ostro kritizoval Čínu za jej dlhodobú podporu rozsiahlej ruskej invázie. „Čína je veľmi zložitá a naozaj komplikovaná otázka,“ povedal.

„Nemáme stály dialóg so Si Ťin-pchingom. Mali sme niekoľko rozhovorov a on mi povedal, že Rusku nepredá zbrane. Čína však pomáha Rusku a nepomáha Ukrajine. Nemá záujem o naše víťazstvo a prehru Ruska,“ poznamenal Zelenskyj.

Tiež dodal, že Čína nemá záujem o to, aby bola Ukrajina „silná“ a aby sa podporovala „jednota medzi USA a Európou“. „Nemajú záujem o slabé Rusko. Preto Rusku pomáhajú.“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sídle Európskej rady v Bruseli. (zdroj: TASR/AP)

Na margo plánu ohľadne veľkej pôžičky pre Ukrajinu, financovanej zo zmrazených ruských aktív, Zelenskyj podotkol: „Peniaze budeme potrebovať v roku 2026 a najlepšie hneď na začiatku roka. Neviem, či je to možné, nie všetko závisí od nás. Chápeme, kto to môže blokovať a s týmito ľuďmi vieme spolupracovať,“ dodal s tým, že „jeden nie je príliš veľa“.

Pravdepodobne tým myslel Belgicko, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív. Belgicko totiž deklarovalo, že neschváli reparačnú pôžičku, pokiaľ od ostatných členských štátov nezabezpečí maximálnu solidaritu a rozdelenie rizika.

Zelenskyj uviedol, že výroba zbraní na Ukrajine bude prioritou v rámci „reparačnej pôžičky“, pričom zdôraznil, že jeho krajina využíva len tretinu svojich obranných výrobných kapacít.

„Máme technológie, ktoré Európania nemajú kvôli vojne,“ povedal ukrajinský líder a dodal: „Budeme ich zdieľať a budeme vyrábať spoločne.“

Ak pôžička schválená 27 členskými štátmi EÚ prejde, Ukrajina plánuje použiť zmrazené ruské aktíva na podporu domácej výroby, čo je podľa Zelenského „lacnejšie a rýchlejšie“.

Zelenskyj zároveň priznal, že časť financií pôjde aj na európsku výrobu, čo je podľa neho pochopiteľné, keďže peniaze pochádzajú z Európy. Súčasťou rovnice však bude aj americká obranná výroba, najmä vzhľadom na ich pokročilé systémy protivzdušnej obrany.

Zelenskyj si tiež počas tlačovej konferencie uctil pamiatku dvoch ukrajinských novinárov, ktorí vo štvrtok zahynuli pri ruskom útoku v meste Kramatorsk. Ďalší novinár bol zranený. Všetci pracovali pre televízny kanál „Sloboda“.

„Ďakujem celej mediálnej komunite za vašu prácu a vašu podporu Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj. „Pravda je vždy tlak.“ (SITA)

Serhij Kuzniecov, ktorého v auguste zatkli na základe nemeckého zatykača, poprel, že bol súčasťou bunky obvinenej z umiestnenia výbušnín na podmorské potrubia spájajúce Rusko s Európou v septembri 2022.

Hoci súd v Bologni v severnom Taliansku schválil jeho vydanie v septembri, najvyšší taliansky súd ho minulý týždeň zablokoval kvôli problému s európskym zatykačom.

Najvyšší súd rozhodol, že súd nižšej inštancie nesprávne prekvalifikoval údajný trestný čin sabotáže na trestný čin súvisiaci s terorizmom. Vec vrátil na preskúmanie inému oddeleniu Odvolacieho súdu v Bologni.

Kuzniecovov právnik Nicola Canestrini uviedol, že opäť nesúhlasí s vydaním, a poukázal na obavy týkajúce sa podmienok zadržiavania v Nemecku a „politického charakteru údajného trestného činu“.

„Súd iného členského štátu EÚ už uznal existenciu zásady funkčnej imunity, ktorá chráni všetky osoby konajúce v rámci vojenskej operácie,“ uviedol vo vyhlásení. „Súd si vynesenie rozsudku odložil na neurčený neskorší dátum, dodal Canestrini.

Kuzniecov tvrdí, že v čase incidentu bol členom ukrajinských ozbrojených síl a nachádzal sa na Ukrajine. Podľa pôvodného rozsudku o vydaní mu v Nemecku hrozí až 15 rokov väzenia, ak bude uznaný vinným.

Potrubia, ktorými sa roky prepravoval ruský plyn do Európy, boli poškodené obrovskými výbuchmi niekoľko mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Západné mocnosti, ktoré podporujú Kyjev, spočiatku obviňovali Rusko, ktoré následne obvinilo ich. Nemecké vyšetrovanie identifikovalo ukrajinskú bunku zloženú z piatich mužov a jednej ženy, ktorá bola pôvodcom útokov.

Nemeckí prokurátori v čase zatknutia uviedli, že Kuzniecov použil falošné doklady totožnosti na prenájom jachty, ktorá odchádzala z nemeckého mesta Rostock, aby vykonala útoky.

Kuzniecov je držaný vo väznici s vysokou ostrahou v severnom Taliansku.

Nord Stream bol dlho sporný, pretože umožňoval ruskému plynu obchádzať východoeurópske tranzitné trasy a spôsoboval, že Nemecko bolo príliš závislé od lacnej energie z Moskvy.

Žiadne zo zasiahnutých potrubí neboli v čase výbuchu v prevádzke. (SITA)

Súčasťou najnovšieho balíka sankcií Európskej únie je aj uvalenie cestovného zákazu a zmrazenie aktív rektorovi moskovskej Vysokej školy ekonomickej (Vysšaja škola ekonomiky, VŠE) Nikitovi Anisimovi.

Ten tento rok otvoril magisterský kurz o obchádzaní európskych sankcií, píše The Guardian.

Diskusiu o Ukrajine však zatiaľ neukončili a budú v nej pokračovať neskôr.

Súčasťou dopoludňajšej časti summitu bola aj výmena názorov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ten lídrov informoval o najnovšej vlne ruských útokov zameraných na civilné ciele a ukrajinskú energetickú infraštruktúru, o finančnej situácii krajiny, ako aj o najnaliehavejších potrebách ozbrojených síl a o stave medzinárodných snáh o prímerie, doplnil zdroj pod podmienkou anonymity.

Lídri dvadsaťsedmičky počas rokovaní ale odložili diskusiu o pláne poskytnúť Ukrajine takzvanú reparačnú pôžičku vo výške 140 miliárd eur, ktorá by mala byť financovaná zo zmrazených ruských aktív nachádzajúcich sa v Európe.

Pre viacero členských štátov ide o prioritu, keďže Kyjev bude v rokoch 2026 a 2027 čeliť rastúcim finančným potrebám, zatiaľ čo rozpočtoch členských štátov je nedostatok finančných prostriedkov a podpora zo strany Spojených štátov je otázna.

Európski lídri sa ale počas diskusií zhodli, že Rusko naďalej neprejavuje ochotu viesť zmysluplné rokovania o mieri. Zdôraznili preto potrebu pokračovať v tlaku na Moskvu, aby bola prinútená sadnúť si za rokovací stôl, uviedol zdroj. (TASR)

„Z radov opozície budeme Ukrajinu aj naďalej podporovať a verím, že nová česká vláda nadviaže na našu pomoc Ukrajine v čo najväčšej možnej miere,“ napísal Fiala.

Ráno pred odchodom do Bruselu povedal, že sa naňho obracajú rôzni zahraniční predstavitelia a chceli by, aby Česko pokračovalo v muničnej iniciatíve, aj keď bude mať novú vládu. Končiaci premiér verí, že budúca vláda si uvedomí význam tohto projektu a nezruší ho, ako avizovala v predvolebnej kampani.

Zelenskyj napísal, že Fialu informoval o dôsledkoch ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podotkol, že Česko už Kyjevu v tejto oblasti pomáha a s Fialom podľa jeho slov hovorili o ďalších spôsoboch podpory energetickej odolnosti Ukrajiny.

Ďalším témami rozhovoru boli podľa Zelenského spoločné obranné projekty či iniciatíva na posilnenie ochrany ukrajinského vzdušného priestoru.

S českým premiérom sa podľa prezidenta Ukrajiny zhodli na tom, že sankcie a použitie zmrazených ruských aktív musí byť zamerané na podporu Ukrajiny a jej obranyschopnosti. Fialovi a Čechom sa poďakoval za solidaritu a všetku pomoc, ktorú Ukrajine ČR poskytla.