Po útoku na ruské námorné veliteľstvo na Kryme je nezvestný jeden človek

„Dochádza k hromadeniu a koncentrácii nepriateľa. Až 100.000 – toľko máme k dnešnému ránu. V každom prípade pripravujú útočné akcie,“ povedal Zelenskyj zástupcom médií.

Ukrajinské jednotky sú však podľa neho pripravené a situáciu majú pod kontrolou, cituje agentúra DPA.

Ako dodal, že ukrajinské sily vytláčajú ohniská ruských vojakov z pohraničnej Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.

Pokrovsk je banské mesto na juhu východoukrajinskej Doneckej oblasti a pred vojnou mal približne 60-tisíc obyvateľov. Po mesiacoch obliehania a neustáleho ostreľovania ich v meste zostalo len niekoľko. Ruským jednotkám sa však doposiaľ tento strategicky dôležitý dopravný uzol dobyť nepodarilo.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na urýchlenie dodávok amerických zbraní, ktoré pre Kyjev nakúpili ďalšie členské krajiny NATO.

„Chceme, aby tento ‚koridor‘ fungoval, aby fungoval o niečo rýchlejšie,“ povedal Zelenskyj o dohode, ktorá zahŕňa nákup amerických zbraní spojencami NATO v hodnote stoviek miliónov dolárov, aby pomohli Ukrajine brániť sa pred ruskými útokmi. (TASR)

„Francúzsko a Nemecko poskytnú Ukrajine dodatočnú protivzdušnú obranu,“ uviedli v spoločnom vyhlásení Macron a Merz. Putin podľa nich nepreukazuje ochotu ukončiť inváziu Moskvy,

Macron neprejavil žiadnu ľútosť nad tým, že Putina začiatkom tohto mesiaca označil za „netvora pred našimi bránami“, čo Moskvu rozhnevalo.

„Hovoríme, že pred bránami Európy stojí netvor... presne to cítia Gruzínci (po invázii v roku 2008), Ukrajinci a mnoho ďalších národov,“ povedal Macron.

Francúzsky líder povedal, že ak by sa šéf Kremľa nestretol s ukrajinským prezidentom, znamenalo by to, že „podviedol“ Trumpa. „Rozdiel medzi postojmi prezidenta Putina na medzinárodných samitoch a realitou v teréne ukazuje, aký je neúprimný,“ vyhlásil Macron.

Merz varoval, že vojna na Ukrajine by mohla trvať ešte „mnoho ďalších mesiacov“, a podľa vlastných slov si nerobí ilúzie o jej rýchlom ukončení. Zopakoval, že Putin zjavne nie je ochotný stretnúť sa so Zelenským.

„Aby som bol úprimný, neprekvapuje ma to, keďže je to súčasť stratégie tohto ruského prezidenta,“ dodal kancelár s prísľubom, že v podpore Ukrajiny zotrvá.

Paríž a Berlín dodali, že Francúzsko ako jediná jadrová mocnosť Európskej únie a Nemecko otvoria „strategický dialóg“ o jadrovom odstrašovaní vzhľadom na spoločné bezpečnostné výzvy.

Cieľom bude rozvoj „spoločnej strategickej kultúry a ďalšie prepojenie našich bezpečnostných a obranných cieľov a stratégií,“ uviedli. Jadrové odstrašovanie totiž obe krajiny považujú za „základný kameň“ bezpečnosti NATO. (SITA)

Francúzsky prezident v rozhovore pre televíznu stanicu LCI minulý týždeň varoval európskych lídrov, aby nedôverovali Putinovi. „Pre svoje vlastné prežitie musí (Putin) naďalej jesť... To znamená, že je predátor, netvor čakajúci pred našimi bránami,“ povedal Macron.

Tieto komentáre odzneli po stretnutí s Trumpom, Zelenskym a európskymi spojencami vo Washingtone.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa proti týmto výrokom ostro ohradilo. „Prekračujú nielen hranice rozumu, ale aj slušnosti a stávajú sa vulgárnymi urážkami Ruska a jeho obyvateľov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová počas tlačového brífingu. (TASR)

Vyplýva to z vyjadrenia Kremľa.

„Putin... sa domnieva, že akékoľvek stretnutie na vysokej úrovni musí byť dobre pripravené a potvrdiť výsledky dosiahnuté na úrovni expertov,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruské tlačové agentúry.

Poznamenal však, že práca na diplomatickej úrovni aktuálne „neprekypuje aktivitou“.

Peskov reagoval na štvrtkové vyjadrenia nemeckého kancelára Merza, podľa ktorého je v súčasnosti evidentné, že sa rokovanie Putina a Zelenského neuskutoční.

Trump na nedávnom stretnutí so Zelenským, Merzom a ďalšími európskymi lídrami v Bielom dome uviedol, že takýto samit by sa mohol konať do dvoch týždňov. Aj vtedy však Kremeľ vyhlásil len to, že Rusko je pripravené na bilaterálne rozhovory na vyššej úrovni než doteraz, ako je stretnutie šéfov diplomacií.

„Náš záujem a pripravenosť na takéto rokovania zostáva,“ povedal Peskov v piatok, pred nedeľňajšou cestou Putina do Číny.

Rusko podľa neho predložilo všetky svoje postoje ohľadom vyriešenia konfliktu na Ukrajine písomne. Okrem iného žiada, aby sa Ukrajina vzdala území anektovaných Moskvou. Zelenskyj akékoľvek územné ústupky dôrazne odmieta. (TASR)

Treba zvýšiť tlak na Rusko, to je jediné, čomu rozumejú, uviedla Kallasová pred neformálnym rokovaním ministrov obrany krajín EÚ v Dánsku.

Hlavnými témami, o ktorých budú ministri diskutovať, sú podľa Kallasovej ruská vojna proti Ukrajine a tiež obranná pripravenosť Európskej únie.

"Videli sme včera (vo štvrtok) ďalší veľký útok na Kyjev, ktorý zasiahol aj misiu EÚ. Tieto útoky ukazujú, že Putin sa len vysmieva mierovému úsiliu," povedala Kallasová novinárom. 

V súvislosti so zvýšením tlaku na Rusko hovorila Kallasová o práci na ďalšom, v poradí už devätnástom balíku sankcií proti Moskve. Ten by EÚ mohla predstaviť v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.

Nové sankcie by sa mohli opäť týkať energetickej oblasti, ale aj finančných služieb, poznamenala šéfka diplomatickej služby EÚ. (ČTK)

Rusko v noci na štvrtok napadlo Kyjev raketami, riadenými strelami a dronmi. Podľa Tkačenka zomrelo po najkrvavejšom augustovom útoku 23 ľudí vrátane štyroch detí. Doposiaľ posledné údaje uvádzali 21 obetí.

Útok ostro odsúdili viacerí západní predstavitelia ako ruskú brutalitu v čase, keď sa Trump snaží ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine. Podľa prezidenta Zelenského sú najnovšie útoky jasnou ruskou odpoveďou všetkým, ktorí mesiace vyzývali na prímerie.

"Najmladšie (zabité) dievča nemalo ani tri roky," napísal prezident Zelenskyj po ukončení záchranných prác a pátraní v Kyjeve. "Rusko musí niesť zodpovednosť za tento útok, rovnako ako za všetky ďalšie útoky na náš štát, na náš ľud a na všetko svetové úsilie o ukončenie tejto vojny," uviedol a vyzval svet na reakciu na počínanie Ruska, ktoré "volí rakety namiesto diplomacie". Potrebné sú silné sankcie, silný tlak a rázne kroky, "aby sa vrahovia necítili beztrestne".

Rusko podľa Zelenského rozumie len sile a teraz je potrebná demonštrácia sily, ktorú majú Spojené štáty, Európa a krajiny skupiny G20.

Dnes v noci útočili ruské drony na Dnipro, uviedol na telegrame šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Do útoku sa podľa neho zapojilo osem dronov. Lysak neskôr spresnil, že nálet si vyžiadal dve obete, muža a ženu. Zranenia utrpeli traja ľudia, z toho 46-ročný muž je vo vážnom stave.

Nočné ostreľovanie hlási tiež mesto Cherson ležiace pri frontovej línii, kde ruské delostrelectvo zranilo troch ľudí.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že zlikvidovalo 54 ukrajinských bezpilotných lietadiel. (ČTK)

Zóna má byť ako súčasť potenciálnej dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Informuje portál politico.com, ktorý sa odvoláva na piatich nemenovaných európskych diplomatov.

Podľa nich je nárazníková zóna jedným z niekoľkých návrhov, o ktorých diskutujú vojenskí a civilní predstavitelia buď rámci povojnového scenára, alebo ako súčasti prímeria. Medzi krajinami však neexistuje konsenzus o šírke takejto zóny, nie je takisto jasné, či by s ňou Kyjev súhlasil vzhľadom na potenciálne územné ústupky. Spojené štáty sa podľa diplomatov v súčasnosti do týchto diskusií nezapájajú.

Politico poznamenáva, že skutočnosť, že sa uvažuje o vyčlenení časti ukrajinského územia s cieľom dosiahnuť krehký mier, naznačuje zúfalstvo štátov NATO snažiacich sa ukončiť vojnu trvajúcu už viac ako 3,5 roka.

„Chytajú sa slamky,“ cituje Politico bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Pentagónu Jima Townsenda, ktorý pôsobil v ére prezidenta Baracka Obamu. „Rusi sa Európanov neboja. A ak si myslia, že niekoľko britských a francúzskych pozorovateľov ich zastaví v invázii na Ukrajinu, tak sa mýlia,“ dodal.

Vymedzenie zóny európski diplomati neprirovnávajú k prísne stráženej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú technicky stále vo vojne, ale skôr k rozdeleniu Nemecka počas studenej vojny, píše Politico.

Pokiaľ ide o počet vojakov, ktorí by mali kontrolovať nárazníkovú zónu, diskutuje sa o počte od 4000 do 60.000. Žiadna krajina však zatiaľ k vyslaniu vojakov oficiálne nezaviazala, prezident USA Donald Trump možnosť zapojenia amerických vojakov vylúčil.

Podľa dvoch diplomatov by akékoľvek mierové sily plnili dvojakú úlohu: hliadkovali by v blízkosti demilitarizovanej zóny a zároveň by cvičili ukrajinských vojakov.

Spojenci podľa jedného z európskych diplomatov otáľajú s verejnými záväzkami týkajúcimi sa vyslania vojakov, kým nebudú známe kľúčové detaily. V súčasnosti prebiehajú diskusie o pravidlách použitia sily na frontovej línii, zvládnutí eskalácie konfliktu s Ruskom a prípadnej potrebe, aby tretie krajiny hliadkovali v oblasti, ak by Kremeľ namietal proti aliančným jednotkám v nárazníkovej zóne.

Francúzske a britské sily budú pravdepodobne tvoriť jadro zahraničného vojenského kontingentu. Obe krajiny presviedčajú ostatných spojencov, aby tiež poskytli vojenskú podporu. Poľsko a Nemecko však namietajú proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu, pretože sa obávajú, že by ich to urobilo zraniteľnými voči ruskému útoku.

Poprední predstavitelia Pentagónu už svojim európskym partnerom naznačili, že USA budú hrať minimálnu úlohu v bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, uvádza Politico. „Všetci čakajú, kým predstavitelia amerického ministerstva obrany objasnia, ako ďaleko sú ochotní zájsť a nechávajú Európanov, aby ukázali svoje karty,“ povedal európsky diplomat. (TASR)