Kyjev podal kvôli obiliu sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii na Slovensko, Poľsko a Maďarsko

„Nemecko je európska veľmoc a hospodárske centrum. Preto je logické, že Nemecko preberie väčšiu úlohu v európskej bezpečnostnej a obrannej politike. Treba to uvítať," povedal Rinkévičs v Rige.

„Nemecko v priebehu desaťročí presvedčivo dokázalo, že je demokratickým a právnym štátom založeným na hodnotách Západu. Preto nemám žiadne obavy," povedal lotyšský líder odkazujúc na plánované posilnenie nemeckej armády.

„Plne podporujem rozvoj nemeckých ozbrojených síl. Je to v záujme bezpečnosti celej Európy,“ zdôraznil.

Steinmeier v utorok zavíta do Rigy a očakáva sa, že počas rozhovorov sa zameria najmä na bezpečnostnú situáciu v Lotyšsku, ktoré susedí s Ruskom a Bieloruskom, píše DPA. Lotyšská hlava štátu bilaterálne vzťahy Berlína a Rigy považuje za „veľmi dobré“.

„Najväčšími spoločnými výzvami sú, samozrejme, ruská agresia voči Ukrajine a hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre mier a bezpečnosť v Európe,“ povedal Rinkévičs.

Podľa jeho slov je potrebné „výrazne“ posilniť bezpečnosť, obranné kapacity a konkurencieschopnosť EÚ. „Môžeme to zvládnuť iba spoločne a to tak, že urobíme viac ako doteraz,“ dodal lotyšský prezident. (TASR)

Informuje o tom spravodajský web Euronews a portál The Kyiv Independent.

HUR o možnosti zvyšovania vojenskej prítomnosti Ruska v Arménsku informovala ešte v sobotu, v ten deň Jerevan takéto tvrdenie odmietol. Rozviedka v nadväznosti na to zverejnila dokument, o ktorom tvrdí, že je to „uniknuté nariadenie veliteľa vojsk Južného vojenského okruhu ruských ozbrojených síl o posilnení ruskej vojenskej základne v Arménsku“.

Týmto krokom si chce Moskva údajne zaistiť väčší vplyv v regióne Južného Kaukazu a „destabilizovať tým globálnu bezpečnostnú situáciu“.

„V dokumente sa uvádza zoznam opatrení na urýchlené posilnenie ruských jednotiek výberom vojakov spomedzi členov 8., 18., 49. a 58. práporu Južného vojenského okruhu,“ uvádza HUR vo vyhlásení. Dokument má podľa nej veliteľom útvarov prikazovať, aby sa postarali o výberový proces a vojaci boli fyzicky i psychicky zdraví a pripravení na boj.

Gjumri je druhé najväčšie mesto v Arménsku pri hranici s Tureckom. Od 90. rokov minulého storočia tam sídli 102. ruská vojenská základňa.

S kapacitou 5000 ľudí je najväčším ruským armádnym zariadením na Južnom Kaukaze a rozmiestnené tam sú aj stíhacie lietadlá MiG-29 a systém protivzdušnej obrany S-300.

V auguste 2010 predĺžili Moskva a Jerevan účinnosť dohody o prenájme vojenskej základne do roku 2044. (TASR)

K zjavnej zmene jeho postoja došlo necelý týždeň po tom, ako americké ministerstvo obrany ohlásilo pozastavenie dodávok niektorých zbraní Kyjevu, informujú agentúry AP a AFP.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Systémy Patriot, Stingery, Hellfire. Akú pomoc Ukrajine Amerika zastavila a prečo? Čítajte 

„Budeme (im) musieť poslať viac zbraní - predovšetkým obranných,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome s tým, že Ukrajinci sa „musia byť schopní obrániť“, keďže „dostávajú veľmi, veľmi tvrdé zásahy“.

Americký prezident v tejto súvislosti dodal, že „nie je spokojný“ s Putinom. Vyjadril sa tak v úvode večere, ktorú v Bielom dome absolvoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Biely dom začiatkom minulého týždňa informoval, že rozhodnutie o pozastavení dodávok niektorých zbraní Kyjevu „bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú pomoc USA pre iné krajiny po celom svete“. Pozastavené mali byť dodávky protivzdušných obranných rakiet, presne navádzaného delostrelectva i ďalších zbraní.

Pentagón pri zmienenej revízii údajne dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, uviedol podľa agentúry AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Išlo o zbrane, ktoré Washington prisľúbil Ukrajine ešte za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena, ktorého samotný Trump za rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine dlhodobo kritizuje.

Pentagón sa dosiaľ k správe obnovení dodávok zbraní nevyjadril. (TASR)

Šéf rezortu diplomacie Barrot dodal, že Európa sa v tejto veci koordinuje s USA. Cieľom reštrikcií bude prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť paľbu a začať rokovania o trvalom mieri. Informoval o tom spravodajský web RTL.

Podľa spravodajského webu TF1 má tento v poradí už 18. balík sankcií za cieľ „priamo vyčerpať zdroje, ktoré (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi umožňujú viesť vojnu“ a zameriava sa hlavne na príjmy z ropy a finančných hráčov z Ruska a iných krajín, ktoré Moskve pomáhajú obchádzať už zavedené sankcie.

Definovaných je aj približne 100 ďalších plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa na obchádzanie ropného embarga. Celkový počet sankcionovaných plavidiel sa tak zvýši na viac ako 400.

Podľa Barrota sú nové sankcie reakciou na nárast ruských útokov na ukrajinskom území, ktoré pokračujú, hoci Spojené štáty, Európa a Ukrajina sa v zásade dohodli na prímerí. „Ruské útoky na Ukrajinu sa päťnásobne zvýšili,“ upozornil Barrot a uviedol, že „toto nemôže pokračovať, musí sa to zastaviť“.

Francúzsky minister súčasne obvinil ruskú armádu, že sa pri svojich útokoch na Ukrajine zameriava iba na civilistov. Putinova armáda podľa jeho slov „už nerobí pokroky“ vo vojenskej oblasti.

Implementácia tohto sankčného balíka bola koordinovaná s balíkom, ktorý sa pripravuje v USA a Kongresu bude predložený tento týždeň, dodal Barrot.

Podľa jeho slov sa pokračuje aj v práci začatej s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, ktorej cieľom je spojiť európske krajiny a spojencov Ukrajiny, aby sa pripravili na revitalizáciu ukrajinskej armády a aby sa - v prípade potreby - vytvorili záruky pre trvalú mierovú dohodu, ktorá odradí akúkoľvek ďalšiu agresiu voči Ukrajine.

Doplnil, že o tejto téme sa bude diskutovať v stredu v Londýne, kam francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestuje na štátnu návštevu. V jej rámci bude spolupredsedať stretnutiu Koalície ochotných s britským premiérom Keirom Starmerom.

Francúzsko podľa Barrota aj separátne pokračuje v snahe podporovať ukrajinské ozbrojené sily. Minister pripomenul medializované správy, že francúzske spoločnosti - vrátane tých z automobilového sektora - zriadia na Ukrajine prevádzky na spoločnú výrobu vojenského vybavenia, najmä dronov, s ukrajinskými spoločnosťami. (TASR)

Maxym Muzyčka bol s vážnymi zraneniami na jednotke intenzívnej starostlivosti, informoval server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vdovu.

Muzyčku minulý mesiac hospitalizovali v nemocnici v kritickom stave. Podľa jeho príbuzných ho v Lucku na západe Ukrajiny 10. júna zadržali vojaci z náborového strediska, nastriekali mu slzný plyn do očí a potom ho odviedli k výcvikovej jednotke bez toho, aby preverili jeho doklady či nechali vyšetriť lekárskou komisiou. O dva dni neskôr ho príbuzní našli na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Vojenské úrady túto verziu popierajú a polícia tvrdí, že sa Muzyčka sám zranil, keď pri prevoze na cvičisko vyskočil z nákladného auta, dodal server.

Hneď po vpáde ruských vojsk z 24. februára 2022 Ukrajina vyhlásila mobilizáciu a do ozbrojených síl vstúpilo aj množstvo dobrovoľníkov. Nadšenie odvtedy postupne opadlo; povolávanie do armády rozdeľuje spoločnosť a tisíce mužov v brannom veku utiekli z krajiny, aby unikli nasadeniu na front.

Na pozadí vojny s Ruskom, ktorá trvá už štvrtý rok, sa ukrajinská verejnosť podľa médií mnohokrát nepriateľsky stavia k pracovníkom náborových centier, známych pod ukrajinskou skratkou TCK (teritoriálne centrá dopĺňania ozbrojených síl) a sťažuje sa na nezákonné spôsoby získavania nových vojakov na doplnenie strát v čoraz vyčerpanejších jednotkách.

Na konci apríla hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj nariadil poslať na front vojakov z armádnych náborových stredísk, ktorí doteraz nemali bojové skúsenosti a ani zdravotné obmedzenia.

Na uvoľnené miesta nastúpia vojnoví veteráni, ktorí utrpeli zranenia a kvôli zdravotnému stavu nie sú schopní služby v bojových jednotiek, oznámil ukrajinský generálny štáb. Pripomenul, že v súčasnosti má takmer 70 percent vojakov slúžiacich v náborových strediskách za sebou skúsenosti z bojov, približne polovica bola zranená. Pätinu pracovníkov tvoria civilisti.

TCK v ukrajinských mestách sa v uplynulých dňoch stávajú terčom náletov ruských dronov. Rusko sa tak podľa Kyjeva snaží zabrániť mobilizácii síl potrebných na obranu napadnutej krajiny.

Ukrajinské pozemné sily v pondelok podľa médií informovali, že v Charkove dron zasiahol budovu, v ktorej sa nachádza armádne náborové stredisko. Zasiahnuté bolo aj okolie strediska v Záporoží. Medzi zranenými sú podľa médií aj vojaci zo strážnej jednotky. (ČTK)

Útok podnikla ukrajinská vojenská spravodajská služba. 

Podľa zdroja útok zasiahol jednu z technických dielní rafinérie. Úder potvrdili aj miestne médiá. Rafinéria Iľskij je považovaná za jeden najdôležitejších ropných podnikov na juhu Ruska.

Závod Iľskij je súčasťou ruskej vojenskej priemyselnej základne a je priamo zapojený do vojny proti Ukrajine, dodal zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby.

Stretnutie sa má konať v Ríme o niekoľko dní. Zelenskyj o tom informoval na platforme Facebook.

„Snažíme sa o to, aby prijaté rozhodnutia boli čo najdôraznejšie,“ ozrejmil Zelenskyj.

Uviedol tiež, že Starmer vyjadril Ukrajine sústrasť v súvislosti pokračujúcimi ruskými útokmi na Ukrajinu. Rokovali tiež o tom, čo ešte možno urobiť na podporu Ukrajiny.

„Diskutovali sme aj o ďalšom financovaní, ktoré má byť poskytnuté tento mesiac na domácu výrobu dronov na Ukrajine, predovšetkým stíhacích dronov,“ doplnil Zelenskyj podľa denníka The Guardian.

Ako ďalej uviedol Zelenskyj, so Starmerom sa zhodli na potrebe pracovať na posilnení ďalších formátov spolupráce s kľúčovými partnermi najmä v ramsteinskom formáte a so zameraním na ochranu životov Ukrajincov pred útokmi Ruska.

Agentúra AP s odvolaním sa na ukrajinské úrady doplnila, že útoky ruskej armády na Ukrajinu si za posledných 24 hodín v rôznych regiónoch Ukrajiny vyžiadali životy najmenej 11 civilistov a viac ako 80 zranených vrátane siedmich detí.

Terčom útokov boli aj armádne náborové centrá v mestách Charkov a Záporožie, čo si ukrajinské vládne zdroje vysvetľujú ako pokus Ruska o zmarenie mobilizácie na Ukrajine. V uplynulých dňoch boli totiž pri útokoch ruskej armády zasiahnuté takéto centrá aj v mestách Poltava, Kryvyj Rih a Kremenčuk.

Informovala o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva s rozvoja vidieka SR Lukáš Januv.

Návrh bol zverejnený 4. júla a bude hlavnou témou nadchádzajúceho rokovania ministrov poľnohospodárstva krajín Vyšehradskej štvorky a ich partnerov z Bulharska a Rumunska (V4+2), ktoré sa uskutoční v Budapešti.

„Sme znepokojení návrhom, ktorý predložila Európska komisia. Navrhované navýšenie kvót na dovoz agrokomodít z Ukrajiny - najmä u citlivých produktov, ako je med, cukor či vajcia - ide ďaleko nad rámec pôvodného režimu. V niektorých prípadoch ide o zvýšenie až o 400 až 500 %, čo je pre našich poľnohospodárov neudržateľné a vážne to ohrozuje ich konkurencieschopnosť,“ uviedol Takáč.

Komisia tvrdí, že cieľom navrhovanej revízie je dlhodobá predvídateľnosť a stabilita pre obchodné vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou. Podľa ministra ale ide o jednostranné zvýhodnenie ukrajinského vývozu na úkor domácich producentov.

„Tieto čísla nie sú mierne, ale dramatické. Revidované kvóty sa šplhajú do extrémnych hodnôt - pri mede až 35-tisíc ton, pri cukre 100-tisíc ton, pri vajciach trojnásobok pôvodného objemu. Takéto zvýšenia priamo ohrozujú našich pestovateľov, včelárov, chovateľov a producentov potravín. Pokles cien na domácom trhu, strata odbytísk a ekonomický tlak môžu spôsobiť ich zánik,“ zdôraznil minister.

Slovenská republika bude tieto výhrady tlmočiť aj na stretnutí ministrov V4+2 v Budapešti. Očakáva sa, že spoločným výstupom rokovania bude deklarácia adresovaná Európskej komisii, v ktorej budú krajiny žiadať prehodnotenie navrhovaných zmien, zavedenie ochranných mechanizmov, cenových prahov a spravodlivého režimu pre prihraničné štáty. (TASR)