Protiofenzíva je úspešná, tvrdí Podoľak

Ako uviedlo twitterové konto Clash Report, v rozhovore pre Fox News to povedal republikánsky senátor Lindsey Graham.

„Trump sa chystá zaviesť clá na tých, ktorí kupujú ruskú ropu: Čínu, Indiu a Brazíliu,“ poznamenal politik. Podľa neho tieto štáty nakupujú približne 80 percent lacnej ruskej ropy, čím podporujú vojenskú mašinériu Moskvy.

„Putin, teraz si na rade ty, Donald Trump je Scotty Scheffler (americký golfista a olympijský víťaz) americkej politiky a zahraničnej diplomacie a nakope ti zadok,“ dodal Graham.

Trump už skôr vyhlásil, že zavedie sekundárne clá na Rusko, ktoré by mohli dosiahnuť úroveň 100 percent, ak sa do 50 dní nedosiahne mierová dohoda s Ukrajinou. Trump to povedal v pondelok 14. júla, koniec ultimáta by tak malo nastať 2. septembra.

Indický minister ropného priemyslu Hardeep Singh Puri vyjadril presvedčenie, že ak USA uvalia sekundárne sankcie, Naí Dillí nájde alternatívu k ruskej rope.

Európski spojenci Kyjeva by posilnenie ukrajinského vzdušného priestoru chceli stihnúť v priebehu 50-dňovej lehoty, ktorú dal americký prezident Trump Rusku na to, aby začalo vyjednávať o prímerí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpovo ultimátum: Od päťdesiatich dní pre Putina experti neočakávajú nič dobré Čítajte 

„Ako členovia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny musíme zintenzívniť svoju činnosť na vyzbrojovanie Ukrajiny a prinútiť ruského prezidenta Putina sadnúť za rokovací stôl,“ uvádza vo vyhlásení britský minister obrany John Healey.

Donald Trump 15. júla vyhlásil, že ak sa do 50 dní Rusko nezaviaže k mierovej dohode, zavedie clá na Rusko aj jeho spojencov.

KK

Healey a nemecký minister obrany Boris Pistorius budú 21. júla predsedať virtuálnemu stretnutiu Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

S využitím finančných prostriedkov vo výške 170 miliónov eur z Nemecka sa obe krajiny chystajú získať pre Ukrajinu dodatočnú muníciu protivzdušnej obrany.

Londýn poslal Ukrajine v posledných dvoch mesiacoch systémy protivzdušnej obrany a muníciu v hodnote 173 miliónov eur, uviedlo britské ministerstvo obrany. (Kyiv Independent)

Tisíce cestujúcich čakali v dlhých radoch pre zrušené či meškajúce lety, uviedli ruské média.

Na videách zverejnených ruskými médiami vidno, ako pasažieri spia na podlahe uprostred dlhých radov na letisku Šeremetievo - najrušnejšom v Rusku podľa počtu cestujúcich.

Ruské ministerstvo obrany upresnilo, že v noci na pondelok zostrelilo 117 dronov, z toho 30 nad Moskovskou oblasťou. V predchádzajúci deň zostrelilo 172 dronov, z toho opäť 30 nad Moskovskou oblasťou.

Federálna agentúra pre leteckú dopravu Rosaviacija počas noci na krátky čas zaviedla obmedzenia letov na hlavných moskovských letiskách Šeremetievo, Vnukovo, Domodedovo a Žukovskij.

Niekoľko tisíc ľudí uviazlo na ďalekom východe Ruska v dôsledku zrušenia letov do európskej oblasti krajiny. Medzitým boli nasadené mimoriadne vlaky, aby sa cestujúci vrátili do Moskvy z Petrohradu, uviedli ruské médiá.

V Moskve a v jej okolí žije vyše 21,5 milióna obyvateľov, pripomína Reuters.

Člen Progresívneho Slovenska kritizoval slovenskú vládu za to, že nerobí nič v prospech európskeho a slovenského oceliarstva, keďže výrobné kapacity závodu U. S. Steel v Košiciach nie je naplnená a vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt by mohla zamestnávať viac ľudí a odvádzať viac daní.

Hosjík si preto myslí, že premiér Fico by mal začať konať a prispieť k zastaveniu dovozu ruskej ocele do Európy.

Očakáva sa, že Barrot sa stretne so svojím rezortným partnerom Andrijom Sybihom, prezidentom Volodymyrom Zelenským a novou premiérkou Julijou Svyrydenkovou.

„V súvislosti s bezprecedentnými sankciami, ktoré Francúzsko a Európska únia prijali voči Rusku, minister zhodnotí podporu Francúzska pre Ukrajinu,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí v tlačovej správe.

Rada Európskej únie v piatok oficiálne prijala 18. balík sankcií proti Rusku, ktorý predtým schválili stáli predstavitelia členských štátov v Bruseli. Sankcie cielia na ruský energetický, bankový a vojenský sektor.

Barrot pricestoval do Kyjeva krátko po zrušení leteckého poplachu. Pri útokoch Moskvy v ukrajinskom hlavnom meste zahynula v noci najmenej jedna osoba.

„Zatiaľ čo ruské sily pokračujú v pravidelných útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, čím ohrozujú jej bezpečnosť a bezpečnosť európskeho kontinentu, minister navštívi jadrovú elektráreň v Černobyli,“ oznámilo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Paríž prispel na pomoc pri oprave radiačného krytu elektrárne v Černobyli, ktorú vo februári podľa všetkého zasiahol ruský dron, no nedošlo k úniku radiácie, pripomína AFP. (TASR)

Uviedol to šéf vojenskej správy v ukrajinskom hlavnom meste Tymur Tkačenko. "Žiaľ, máme informácie o jednom zosnulom v dôsledku útoku," dodal Tkačenko.

Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička záchranári a zdravotníci odstraňujú následky útoku v štyroch okresoch hlavného mesta.

Pre cestujúcich bola z dôvodu poškodenia nadzemnej časti dočasne uzavretá stanica metra Lukjanivska. Poškodené boli aj komerčné budovy, obchody, obytné domy a materská škola.

Mnohí obyvatelia Kyjeva sa ponáhľali ukryť v staniciach metra. V meste bolo počuť výbuchy, keď jednotky protivzdušnej obrany odrážali útok. Viaceré ulice boli po nočnom útoku uzatvorené. Z technických dôvodov je dočasné obmedzená premávka na „červenej“ linke metra.

Starosta Ivano-Frankivska Ruslan Marcinkiv, že v dôsledku masívneho útoku Ruska bola poškodená civilná infraštruktúra a sú zranení. Ruské sily podľa neho použili rôzne typy rakiet, ako aj iránske útočné drony Šahíd. „Toto je najväčší útok od začiatku rozsiahlej invázie,“ uviedol Marcinkiv.

Masívnemu útoku dronmi bol podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova vystavené aj druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, kam dopadlo najmenej 11 bezpilotných lietadiel. Bezprostredne neboli k dispozícii informácie o obetiach alebo škodách.

Operačné velenie poľských ozbrojených síl oznámilo, že v reakcii na aktivitu ruských vzdušných síl počas nočného útoku na ukrajinské mestá uviedlo letectvo do stavu pohotovosti a vyslalo do vzduchu stíhačky. Naposledy sa tak stalo 19. júla.

„Operačné velenie poľských ozbrojených síl monitoruje aktuálnu situáciu a sily a prostriedky pod jeho velením zostávajú plne pripravené na okamžitú reakciu,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na sieti X. (TASR, ČTK)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým oznámil, že Kyjev navrhol Moskve usporiadať na budúci týždeň nové kolo mierových rokovaní, a opäť vyzval na osobné stretnutie s ruským lídrom Vladimirom Putinom.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny. Strany sa iba dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni.

„Prezident Putin opakovane hovoril o svojej túžbe čo najskôr uzavrieť urovnanie na Ukrajine mierovou cestou. Je to dlhý proces, vyžaduje si úsilie a nie je to jednoduché. Pre nás je najdôležitejšie dosiahnuť naše ciele; tie sú jasné a nezmenili sa. Tento proces však nezávisí len od nás,“ povedal Peskov spravodajcovi ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Pavlovi Zarubinovi.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (zdroj: TASR/AP)

Moskva podľa AP trvá na tom, že akákoľvek mierová dohoda by mala viesť k tomu, aby sa Ukrajina stiahla zo svojich štyroch oblastí, ktoré Rusko nezákonne anektovalo v septembri 2022, hoci ich nikdy úplne neobsadilo. Takisto chce, aby sa Ukrajina vzdala svojej ambície vstúpiť do NATO a akceptovala prísne obmedzenia svojich ozbrojených síl.

Kyjev a jeho západní spojenci tieto požiadavky odmietli a obviňujú Moskvu z prieťahov v mierových rokovaniach. To zase opakovane odmietol Peskov i ďalší ruskí predstavitelia.

Rusko medzitým zintenzívňuje svoje útoky na Ukrajinu, pričom takmer denne proti nej vysielal stovky dronov aj rakety. Analytici očakávajú, že tieto útoky sa budú pravdepodobne ďalej stupňovať.

Zelenskyj v sobotu zopakoval, že rozhovory s Ruskom potrebujú väčšiu dynamiku. V tejto súvislosti požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby ich zintenzívnil. Výsledkom je zaslanie návrhu Rusku usporiadať v poradí tretie stretnutie zástupcov znepriatelených krajín.

Moskva na návrh Kyjeva zatiaľ oficiálne nereagovala. Nemenovaný zdroj ruskej agentúry TASS v sobotu uviedol, že sa na termíne ďalších rokovaní ešte nedohodli. „Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale bude,“ povedal. (TASR)

Tržby Saabu dosiahli 19,8 miliardy švédskych korún (1,75 miliardy eur), čo je nárast oproti 15,2 miliardy pred rokom a viac, než očakávali analytici (18,1 miliardy).

Čistý zisk za druhý štvrťrok vzrástol na 1,5 miliardy korún (zhruba 133 miliónov eur) z vlaňajšej miliardy, pričom prekonal odhady (1,3 miliardy). „Pohybujeme sa vo svete, kde geopolitické napätie eskaluje, najmä v dôsledku konfliktov na Blízkom východe a vojny na Ukrajine,“ uviedol generálny riaditeľ Micael Johansson.

Po júnovom samite NATO sa členské štáty zaviazali zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP do roku 2035.

„To umožní významný rast pre náš sektor, no prechod od plánovania k reálnym nákupom si vyžaduje čas,“ dodal Johansson. Saab pokračuje v investíciách do rozširovania kapacít a úzko spolupracuje s dodávateľmi, aby zabezpečil budúce dodávky. (SITA)