Ukrajinské jednotky zaznamenali na južnom fronte čiastočný postup, tvrdí Kyjev

V rozhlasovej stanici Radio NV to povedal vojenský hovorca ukrajinskej armády Viktor Trehubov.

"Aspoň zatiaľ boli ruské jednotky, ktoré postupovali na Dobropillju – tieto ´krabie klepetá´ – odrezané a obkľúčené," povedal Trehubov.

Dobropillja leží v Pokrovskom okrese, v súčasnosti zrejme najohrozenejšom sektore frontovej línie. Rusko v tomto regióne podľa ukrajinskej armády sústreďuje viac ako 110-tisíc vojakov.

Začiatkom tohto mesiaca sa objavili správy, že ruské jednotky postúpili smerom k diaľnici Dobropillja-Kramatorsk, obsadili pozície v blízkych osadách a údajne prerazili ukrajinskú obranu.

Ukrajinské sily však tvrdia, že sa im v ťažkých bojoch minulý týždeň podarilo oslobodiť niekoľko miestnych obcí, vrátane dediny Novomychajlivka.

Informácie tohto druhu nemožno v bojových podmienkach nezávisle overiť.

(zdroj: Deep State)

Samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu sa bude v prístavnom meste južne od Pekingu konať dnes a zajtra. Nasledovať bude v stredu veľká vojenská prehliadka v čínskom hlavnom meste pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Desiatimi členmi Šanghajskej organizácie pre spoluprácu sú Čína, India, Rusko, Pakistan, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan a Bielorusko. Ďalších 16 krajín má štatút pozorovateľa alebo „partnera pre dialóg“.

Peking a Moskva niekedy vyzdvihujú túto organizáciu ako alternatívu voči Severoatlantickej aliancii (NATO).

Putin v rozhovore pre čínsku tlačovú agentúru Sin-chua zverejnenom v sobotu uviedol, že samit „posilní kapacitu organizácie reagovať na súčasné výzvy a hrozby a posilní solidaritu v spoločnom eurázijskom priestore“. „Všetko to pomôže formovať spravodlivejší multipolárny svetový poriadok,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Pozorovatelia uvádzajú, že Peking a Moskva chcú využiť platformy ako túto na získanie vplyvu, keďže Čína sa svojimi nárokmi na Taiwan a Rusko inváziou na Ukrajinu dostávajú do rozporov so Spojenými štátmi a Európou, uviedla AFP.

Prvý deň bude podľa očakávaní určený najmä pre individuálne stretnutia medzi lídrami, informovala agentúra DPA. Účastníci samitu plánujú aj spoločné vyhlásenie.

Podľa Číny ide o najväčší samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu od jej založenia v roku 2001. Usporiadatelia očakávajú lídrov 20 štátov a desiatich organizácií.

Putin by mal zajtra viesť rozhovory s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o vojne na Ukrajine a iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom o jadrovom programe Teheránu. (TASR)

Urobil tak pred cestou ruského prezidenta Vladimira Putina do Číny na samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Zelenskyj oznámil, že telefonoval s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý sa stretne s Putinom počas samitu v čínskom meste Tchien-ťin.

Ukrajinský líder podľa vlastných slov očakáva, že sa Módí bude zasadzovať za prímerie vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá trvá už viac ako tri a pol roka. Zelenskyj znova uviedol, že prímerie je podmienkou začiatku mierových rokovaní.

Vo svojom večernom príhovore tiež zopakoval, že je napriek nepriaznivým signálom z Moskvy pripravený stretnúť sa s Putinom. Vyjednávač Kyjeva Rustem Umerov viedol rozhovory v Turecku, Spojených arabských emirátoch a Katare. Všetky tieto krajiny rovnako ako Švajčiarsko sú pripravené zorganizovať bilaterálne stretnutie, informoval ukrajinský prezident.

Oznámil okrem toho, že budúci týždeň sa v Európe budú konať ďalšie rozhovory s cieľom zaistiť „silnú reakciu“ voči Moskve v čase, keď EÚ pripravuje 19. balík sankcií proti Rusku.

Putin sa zúčastní na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu pred tým, ako si v stredu pozrie vojenskú prehliadku v Pekingu, dopĺňa DPA. (TASR)

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj zo spravodajskej služby.

Zdroj uviedol, že v zariadení okrem iného skladovali bezdymový pohonný plyn používaný v munícii pre ručné zbrane, delostreleckých systémoch a niektorých raketových motoroch.

Miestne médiá informovali o hlasných výbuchoch, po ktorých na miesto vyrazili hasičské vozidlá a sanitky.

Ukrajinské vojenské spravodajstvo zdôraznilo, že operácie na neutralizáciu ruskej obrannej priemyselnej základne budú pokračovať na celom území Ruska. (SITA, Ukrajinská pravda)

Zopakovala, že Rusko nesmie získať späť svoje aktíva zmrazené v Európe, kým nezaplatí za škody, ktoré Ukrajine spôsobilo.

"Všetky členské štáty EÚ podporujú diplomatické úsilie na dosiahnutie mieru na Ukrajine. Je ale jasné, že Rusko nechce mier a pripravuje sa na ďalšiu vojnu," uviedla Kallasová po skončení neformálneho rokovania ministrov zahraničia EÚ, takzvaného Gymnichu, v Kodani.

Ministri podľa nej diskutovali najmä o tom, ako navýšiť tlak na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu a začalo debatovať o mieri.

"Sankcie fungujú," dodala s tým, že v budúcom devätnástom balíku sankcií by mohli byť ďalšie obmedzenia voči Moskve v energetickej či finančnej oblasti.

Niektoré štáty spomínali ďalšie clá na ruské produkty. Sankcie by sa mohli opäť týkať aj ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva využíva na obchádzanie doterajších sankcií predovšetkým pri vývoze ropy. (ČTK)

Úrad generálnej prokuratúry krajiny vo vyhlásení uviedol, že sa pátra po páchateľovi v prípade „úmyselného zabitia“ známeho 54-ročného politika.

Tamojšie médiá uviedli, že k streľbe došlo približne o 11.00 h predpoludním SELČ, pričom páchateľ na politika viackrát vystrelil.

Polícia uviedla, že Parubij „zomrel na následky zranení na mieste“ streľby a dodala, že po strelcovi pátrajú. Motív vraždy doposiaľ nie je jasný.

Podľa médií padlo osem výstrelov a páchateľ bol údajne prezlečený na kuriéra doručovacej služby. Po vražde z miesta ušiel.

Parubij, ktorý bol predsedom ukrajinského parlamentu v rokoch 2016 až 2019, bol prominentným podporovateľom proeurópskej Oranžovej revolúcie v roku 2004 a tiež revolúcie na Majdane v roku 2014. (TASR)

„Nemecko spolu so svojimi spojencami bude podporovať Ukrajinu a jej právo brániť sa tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedol nový nemecký veľvyslanec pri OSN Ricklef Beutin. Ako dodal, najnovšie útoky Moskvy sú dôkazom ignorovania medzinárodného práva.

„Moja otázka a otázka, ktorú by sme mali položiť Ruskej federácii, je jednoduchá: Ak to Rusko myslí s mierom úprimne, prečo nemôže súhlasiť s prímerím?“ podotkol.

Ukrajinská premiérka Julia Svirydenková vyzvala bezpečnostnú radu, aby zvýšila diplomatický, ekonomický a vojenský tlak na Moskvu, a zdôraznila, že Kyjev naliehavo potrebuje viac protivzdušnej obrany a zbraní dlhého doletu, aby mohol zasiahnuť ruské vojenské zariadenia.

Zástupca ruského vyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij označil piatkovú schôdzku za absurdnú a obvinil západných diplomatov, že sa pri vypracúvaní všeobecných vyhlásení spoliehajú na umelú inteligenciu. Trval na tom, že Moskva útočí na vojenské ciele a obvinil Ukrajinu z využívania civilistov ako ľudských štítov.

Debata sa začala po masívnych ruských dronových a raketových útokoch z noci na štvrtok, ktoré podľa Kyjeva zabili na najmenej 25 ľudí. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tieto útoky ukázali, že Moskva v skutočnosti nemá záujem o mier. (TASR)

Ministri vnútra zmienených krajín ležiacich na východe EÚ zaslali ešte v piatok v tejto veci list výkonnej podpredsedníčke Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henne Virkkunenovej a eurokomisárovi pre vnútorné veci a migráciu Magnusovi Brunnerovi.

Tvrdia v ňom, že východná hranica EÚ sa stala akýmsi cvičiskom pre čoraz aktívnejšie hybridné vojnové taktiky. Medzi tie zaradili využívanie migrantov ako politického nástroja, kybernetické útoky, podpaľačstvo, sabotáže na zariadeniach kritickej infraštruktúry či narúšanie vzdušného priestoru. Zmienili, že v uplynulých mesiacov prileteli na územie ich krajín drony s výbušninami a došlo k incidentom v blízkosti civilných oblastí.

Predchádzajúca pomoc zo strany EÚ podľa nich pomohla posilniť ochranu hraníc. Tvrdia však, že súčasná situácia si v tomto smere vyžaduje ďalšie investície, ktoré by konkrétne chceli použiť na nákup pokročilých technológií vzdušného monitorovania, bezpilotných lietadiel i technológií na zneškodňovanie nepriateľských dronov. Zdôraznili tiež, že investície do bezpečnosti vo východnej Európe majú význam pre celú EÚ.

List menovite podpísali: poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski a jeho rezortní kolegovia - estónsky Igor Taro, lotyšský Rihards Kozlovskis, litovský Vladislav Kondratovič a fínska ministerka Mari Rantanenová. (TASR)