UNESCO zvažuje zaradiť pamiatky v Kyjeve a Ľvove na zoznam ohrozeného dedičstva

Informoval o tom šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

Stepnohirsk leží na juhovýchode Ukrajiny len niekoľko kilometrov od frontu a je opakovane terčom ruských útokov. Tie posledné zasiahli aj obytné domy a prišli pri nich o život dvaja muži vo veku 40 a 50 rokov a jedna 58-ročná žena.

Táto pozícia bola neobsadená takmer rok.

Generálporučík Kryvonožko pôsobil od konca augusta minulého roka ako zastupujúci veliteľ letectva. Od roku 2015 viedol veliteľstvo vzdušných síl Stred, predtým slúžil v 114. taktickej leteckej brigáde.

Mnohí interpretovali odvolanie jeho predchodcu Mykolu Oleščuka Zelenským ako reakciu na zostrelenie lietadla F-16 pri obrane pred leteckým útokom ruských síl. Prezident tento krok oficiálne odôvodnil potrebou posilniť schopnosti letectva a obavami o životy a bezpečnosť personálu.

Zelenskyj pri tejto príležitosti uviedol, že ukrajinské vzdušné sily vyvíjajú stratégiu na obdobie 20 rokov, ktorej podrobnosti sú dôverné. Poznamenal však, že tento rok už boli na Ukrajine nasadené francúzske lietadlá Mirage a rozrástla sa ukrajinská flotila stíhačiek F-16.

„Hlavným cieľom transformácie ukrajinského letectva je zabezpečiť, aby naša krajina mala v rámci ozbrojených síl silnú a modernú leteckú zložku – takú, ktorá je de facto súčasťou síl NATO a patrí medzi najsilnejšie v Európe,“ povedal Zelenskyj.

S ruskou stranou sa momentálne rokuje o zoznamoch prepustených osôb.

Výmena je súčasťou implementácie dohôd z druhého kola ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa konali 23. júla v Istanbule. Ruská strana už vtedy spomenula výmenu 1200 zajatcov, Kyjev tento počet až doteraz nepotvrdil.

Zelenskyj tiež uviedol, že súčasťou výmeny nemajú byť len vojaci, ale aj civilisti. Informoval aj o prípravách na nové stretnutie s ruskou stranou, jeho termín však nešpecifikoval.

Celkový počet vojnových zajatcov na oboch stranách nie je známy a neustále sa mení. Koncom júla Zelenskyj na sieti X uviedol, že od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 sa na Ukrajinu vrátilo zo zajatia v Rusku 5857 ľudí. Mimo výmen bolo prepustených ďalších 555 ľudí.

Ukrajina požadovala na rokovaniach Istanbule bezpodmienečné a komplexné prímerie. Moskva namiesto toho navrhla krátke prímerie, ktoré by obom stranám umožnilo postarať sa o svojich padlých a zranených pozdĺž frontovej línie. (TASR)

Voda tečie z kohútikov iba v určité dni, aj to iba niekoľko hodín, a často je sfarbená a nepitná. Obyvatelia ju preto do svojich príbytkov často nosia vo vedrách a mnohí sa uchýlili aj k zbieraniu dažďovej vody. Informuje o tom stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Obyvatelia Donecku a Mariupola, kedysi priemyselných centier Ukrajiny, čelia čoraz zhoršujúcej sa humanitárnej situácii.

Nedostatok vody spôsobila kombinácia zničenej infraštruktúry, nedokončených projektov a kolabujúcich vodných nádrží. Odborníci súčasnú situáciu označili za ekologickú a sociálnu katastrofu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bol som Ukrajinec. Z 13-ročného Illju chceli spraviť Rusa, jeho stará mama ho získala naspäť Čítajte 

Nespokojnosť so súčasným stavom vyjadrili aj prokremeľskí vojenskí blogeri, ktorí poslali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi otvorený list podpísaný obyvateľmi okupovaného Donecku. Upozorňujú v ňom na neudržateľnú situáciu v meste. „Doneck nemá stabilné dodávky vody od roku 2022. Voda teraz tečie len raz za tri dni, niekedy aj menej,“ uvádza sa v liste.

Podobná situácia panuje aj v Mariupole, kde voda z kohútikov tečie každý druhý deň. Častokrát sa navyše vôbec nedostane do vyššie položených bytov. Mnohé domácnosti sú preto odkázané na provizórne studne, nepravidelné dodávky cisternami alebo plastové nádrže rozmiestnené po štvrtiach. V letných horúčavách však mnohé z nich zazelenali od rias.

Nedostatok vody v okupovaných oblastiach spôsobilo najmä zničenie kanála Siverskyj Donec-Donbas v prvých dňoch celoplošnej invázie na Ukrajinu. Išlo o hlavný zdroj pitnej vody v oblasti, ktorý ju privádzal z rieky Siverskyj Donec pri Slovjansku.

Ruské orgány sa snažili situáciu napraviť postavením takmer 200 kilometrov dlhého potrubia z rieky Don. Projekt dokončili v polovici roka 2023, avšak jeho kapacita je nedostatočná a sprevádzali ho korupčné škandály.

Ruskom dosadený vodca anektovanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin priznal, že potrubie pokrýva iba zlomok celkového dopytu. Podľa Pušilina je možné aktuálnu situáciu vyriešiť iba obsadením Slovjanska a prevzatím kontroly nad zdrojom miestneho kanála.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kým na Charkov lietajú ruské drony, deti píšu vojakom listy a ľudia chodia do ZOO Čítajte 

RFE/RL však pripomína, že úpadok na okupovaných územiach nespôsobuje iba vojna, ale aj nedostatočné investície do infraštruktúry. Už v roku 2014, keď na Donbase začali vojnu proruskí separatisti, bola vodná infraštruktúra významne opotrebovaná. Separatistické a neskôr ruské okupačné orgány do jej obnovy neinvestovali takmer nič. V okrese Kirov v Donecku sú potrubia takmer na 100 percent korodované a pravidelne preto dochádza k únikom vody.

„Doneck a Mariupol boli kedysi symbolmi priemyselnej sily sovietskej éry. Dnes, pod ruskou okupáciou, sa stávajú symbolmi kolapsu infraštruktúry, inštitucionálnej korupcie a zlyhania,“ hodnotí aktuálnu situáciu RFE/RL. (TASR)

Ďalších 28 ľudí sa zranilo. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters s odvolaním na miestnych predstaviteľov.

Lokálne orgány uviedli, že pri útokoch na mestá naprieč Doneckou oblasťou zahynulo päť ľudí a 11 sa zranilo. V Chersonskej oblasti prišli o život dve osoby a zranilo sa 10 ľudí.

V meste Cherson ruské útoky poškodili most, plynné potrubie a viacero vozidiel. Z Mykolajivskej oblasti miestny gubernátor Vitalij Kim hlási sedem zranených, desiatky poškodených domov a civilných budov.

Ukrajinské vzdušné sily na sociálnej sieti Telegram oznámili, že Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 76 útočných dronov a sedem rakiet, ktoré zasiahli osem miest po celom území Ukrajiny. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 60 dronov a jednu raketu. (TASR)

Na sociálnych sieťach to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Rad Slobody sa udeľuje za občiansku odvahu a vlastenectvo, ako aj za „nezištnú obranu suverenity a nezávislosti ukrajinského štátu, ústavných práv a slobôd človeka,“ doplnila RFE/RL, píše TASR.

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie. Jej telo na Ukrajinu vrátili v apríli 2025, pričom bez niektorých vnútorných orgánov.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli aj početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.

Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Známe je, že bola zadržiavaná bez vznesenia obvinenia a bez prístupu k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia.

Podľa kolegov-novinárov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že novinárkinu smrť vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v noci informovala, že jej pozorovatelia v okupovanej elektrárni na juhovýchode Ukrajiny v sobotu popoludní počuli výbuchy a videli dym vychádzajúci z neďalekého zariadenia.

Ako informovala agentúra DPA, tento objekt bol identifikovaný ako „pomocné zariadenie“ elektrárne a nachádza sa približne 1200 metrov od hranice areálu elektrárne. Vo vyhlásení generálneho riaditeľa agentúry Rafaela Grossiho nebolo uvedené, kto tento objekt napadol.

Grossi zároveň opäť vyzval na „maximálnu vojenskú zdržanlivosť v blízkosti jadrových zariadení“. „Akýkoľvek útok v blízkosti jadrovej elektrárne – bez ohľadu na zamýšľaný cieľ – predstavuje potenciálne riziko aj pre jadrovú bezpečnosť a treba sa mu vyhnúť,“ zdôraznil Grossi.

Elektráreň sa nachádza na južnom brehu rieky Dneper v meste Enerhodar, ktoré je pod kontrolou Ruska, a je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a monitorovaní stavu a bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární: od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 pravidelne vysiela tímy svojich expertov na miesta s aktívnymi reaktormi v Rivnenskej a Chmeľnyckej oblasti. Od septembra 2022 je trvalo prítomná aj v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorej areál je pod ruskou kontrolou od marca 2022. (TASR)

Ukrajinské drony spôsobili požiar na ropnom termináli v ruskom letovisku Soči pri Čiernom mori. Podľa regionálneho gubernátora Veniamina Kondrateva s ohňom bojovalo vyše 127 hasičov s 35 kusmi techniky.

Ruský letecký úrad dočasne zastavil lety na miestnom letisku, aby bola zabezpečená bezpečnosť letovej prevádzky.

Ruskojazyčná služba BBC na webe pripomenula, že v Adlere, asi kilometer od letiska v Soči, je areál ropnej spoločnosti Rosnefť.

Ďalší ukrajinský dronový útok zasiahol mesto Voronež. Podľa miestnych úradov bola zranená jedna žena a niekoľko obytných i hospodárskych budov začalo horieť po tom, ako na ne dopadli trosky zničených dronov. Podľa miestnych úradov bolo nad regiónom zničených asi 15 dronov a hrozba ďalších útokov trvá.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky v sobotu tesne pred polnocou zostrelili 41 ukrajinských dronov nad prihraničnými oblasťami a Čiernym morom.

Vojenská správa ukrajinského hlavného mesta na aplikácii Telegram dnes skoro ráno oznámila, že Rusko spustilo dronový útok na Kyjev. Žiadne ďalšie podrobnosti neboli známe. Svedkovia agentúry Reuters počuli krátko po polnoci hlasný výbuch, ktorý otriasol mestom.

Rusko v noci útočilo aj na Mykolajiv, kde boli poničené obytné domy, vypukol požiar a sedem ľudí utrpelo zranenia. Výbuchy boli ráno počuť tiež v Chersone, podľa telegramového kanála ukrajinskej televízie Suspilne boli v okolí mesta ostreľované tri desiatky obývaných miest a zranený bol najmenej jeden človek.

Agentúra Reuters upozornila, že správy nemohla nezávisle overiť. Obe strany popierajú, že by cielene útočili na civilistov. Ukrajina tvrdí, že útočí výlučne na vojenskú a logistickú infraštruktúru v Rusku, ako odpoveď na dlhodobé ruské útoky na ukrajinské mestá. (ČTK)