Ruské útoky zničili 1 500 ton obilia v Dnepropetrovskej oblasti

Uviedol to splnomocnenec prezidenta Ukrajiny Zelenského pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasjuk. 

Zistenia ukazujú, že ruské zbrane obsahujú západné technológie aj po rokoch sankcií. Podľa Vlasjuka obsahovala podobná raketa, ktorú skúmali ukrajinskí experti, 35 komponentov vyrobených v USA a jednotlivé súčiastky z Japonska, Veľkej Británie a Švajčiarska.

Išlo napríklad o komponenty z produkcie amerických firiem Texas Instruments, Analog Devices a Altera, britskej College Electronics Ltd., japonskej Fujitsu a švajčiarskej Traco Power. Päť súčiastok vyrobili v Bielorusku a 57 v Rusku.

Vlasjuk však uznal, že „v porovnaní s raketami z predchádzajúcich rokov je teraz menej komponentov z Európy a USA a viac z Ruska a Bieloruska.“

Západ síce zakázal vývoz viacerých položiek s dvojakým použitím, ale Moskva ich získava prostredníctvom pašeráckych sietí a obchádzania sankcií.

Vlasjuk sa už skôr vyjadril, že väčšina zahraničných súčiastok nachádzajúcich sa v ruských zbraniach používaných na bojisku na Ukrajine pochádza z Číny. (SITA, Kyiv Independent)

Prezident to uviedol na telegrame, kde príspevok sprevádzal drastickými zábermi následkov úderu, ktorý podľa neho mieril na civilných obyvateľov.

Svet podľa Zelenského nesmie mlčať a takéto útoky Ruska nesmú zostať bez odozvy.

"Otvorene brutálny ruský úder leteckou bombou na osadu Jarova v Doneckej oblasti. Priamo na ľudí. Obyčajných civilistov. V momente, keď sa vyplácali dôchodky, "uviedol Zelenskyj.

"Rusi ďalej ničia životy, ale vyhýbajú sa novým silným sankciám, novým tvrdým úderom. Svet nesmie mlčať. Svet nesmie zostať nečinný. Je potrebná reakcia Spojených štátov. Je potrebná reakcia Európy. Je potrebná reakcia G20. Sú nutné silné kroky, aby Rusko prestalo prinášať smrť," doplnil. (ČTK)

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Veľmi sa spoliehame na váš prínos a na blízky vzťah, ktorý má Čína s Ruskou federáciou, aby sme mohli čo najskôr dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine,“ povedal Montenegro na stretnutí s čínskym prezidentom.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu.

Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO napriek tomu tvrdia, že Čína rozhodujúcim spôsobom pomáha Rusku v jej vojenskom ťažení na Ukrajine, ktoré nikdy neodsúdila.

Montenegro navštívil Čínu týždeň po tom, čo Si viedol rozsiahlu vojenskú prehliadku pri príležitosti osláv 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny, na ktorej sa zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin či severokórejský vodca Kim Čong-un.

Po niekoľkodňovej návšteve Číny pocestuje portugalský premiér na štátnu návštevu do Japonska. Reuters konštatuje, že Portugalsko sa usiluje o nadviazanie bližších väzieb s dvoma najväčšími ekonomikami Ázie po viacerých rokoch bez kontaktov na vysokej úrovni.

Portugalsko, ktoré výrazne zasiahli americké clá obmedzujúce portugalský export do USA, sa v súčasnosti usiluje o posilnenie obchodných väzieb s Čínou. Robí tak aj napriek tomu, že Európska únia obviňuje Čínu z toho, že preplňuje trh lacným tovarom a podporuje vojnovú ekonomiku Ruska.

Si Ťin-pching uviedol, že „Čína je ochotná posilniť strategickú komunikáciu s Portugalskom s cieľom zabezpečiť správny smer rozvoja bilaterálnych vzťahov“. (TASR)

Ukrajinu je podľa nej potrebné podporovať a na Moskvu vyvíjať väčší tlak.

Európska podpora Ukrajiny je založená na troch pilieroch, ktorými sú podpora ukrajinskej armády, podpora tamojších civilných služieb a právneho štátu a podpora ukrajinského obranného priemyslu, pripomenula Kallasová.

EÚ už vycvičila približne 80-tisíc ukrajinských vojakov a začala pracovať na tom, aby mohla zmeniť mandát svojich misií, aby bolo možné cvičiť vojakov aj na území Ukrajiny, uviedla. Európa podľa nej už teraz pracuje na integrácii ukrajinského obranného priemyslu do toho európskeho.

Európske krajiny poskytli Ukrajine už 169 miliárd eur pomoci, z toho 63 miliárd v rámci vojenskej pomoci. Tento rok krajiny zatiaľ poskytli 25 miliárd, uviedla Kallasová.

V rámci iniciatívy, ktorej cieľom je poskytnúť Ukrajine v tomto roku päť miliárd eur na dva milióny kusov delostreleckej munície, bolo zatiaľ prisľúbených 80 percent, pričom Kallasová dúfa, že do októbra by to mohla byť 100 percent.

Ruské aktíva zostanú podľa Kallasovej zmrazené, kým krajina nezastaví vojnu a nezaplatí vojnové kompenzácie. Európa bola najväčším trhom pre ruské energie, do roku 2027 sa však závislosti od ruských energií zbaví. V rane sankcií uvalených na Rusko sa treba zamerať na obchádzanie sankcií, vrátane takzvanej tieňovej flotily, uviedla Kallasová.

Vízia vstupu Ukrajiny do EÚ dáva Ukrajincom nádej, avšak prístupový proces je založený na zásluhách, pripomenula europoslancom Kallasová s tým, že Ukrajina urobila pokrok a je na čase otvoriť rokovania o prvých kapitolách. (ČTK)

Ako združenie uviedlo, rozhodli sa tak po upozorneniach na časovú náročnosť dvoch veľkých zhromaždení, ktoré sa mali konať tesne za sebou.

„Rozhodli sme sa preto rešpektovať túto situáciu a netrieštiť občiansku energiu. Naším cieľom je spájať, nie rozdeľovať,“ uviedli organizátori.

Združenie sa zároveň ospravedlnilo za komplikácie, ktoré presun termínu mohol spôsobiť, a poďakovalo sa za pochopenie a flexibilitu. „Veríme, že náš boj za demokraciu bude pokračovať a že sa vo víťaznom finiši spojíme s ostatnými občianskymi iniciatívami,“ dodali.

Mier Ukrajine potvrdilo, že bude naďalej brániť demokraciu, podporovať slobodnú Ukrajinu a spájať ľudí, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska v Európe. Nový termín protestu je stanovený na 26. septembra 2025 o 18:00 na Námestí slobody v Bratislave. (SITA)

Informovala agentúra Ukrinform s odvolaním sa na Vadyma Filaškina, ktorý stojí na čele ukrajinskej správy tohto regiónu, z väčšej časti okupovaného Ruskom.

V noci na dnes Ukrajina zostrelila 60 z 84 ruských dronov, uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

Šestica obetí podľa Filaškina prišla o život po ruských útokoch na päť rôznych obcí a osád v oblasti. Pondelkové správy hovorili o dvoch mŕtvych v tomto regióne, ktorým prechádza bojová línia.

K útokom drony ukrajinská armáda uviedla, že Rusko bezpilotné lietadlá na Ukrajinu vyslalo z viacerých smerov, a aj keď sa podarilo väčšinu z nich zostreliť, tak bolo zaznamenaných 23 zásahov v desiatich lokalitách.

Aké sú ich následky a či sú zranení či mŕtvi, Ukrinform neuviedol. (ČTK)

Uviedol to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Nepriateľ po prvý raz zaútočil na budovu ukrajinskej vlády - úder bol vykonaný balistickou raketou Iskander,“ napísal Jermak na platforme X, pričom prezradil, že sa o nedeľňajšom útoku zhováral s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Rusko v nedeľu vypustilo na Ukrajinu najväčšiu vlnu dronov a rakiet od začiatku vojny vo februári 2022. Rakety Iskander predtým Rusko hojne používalo proti iným cieľom na Ukrajine.

Počas návštevy zasiahnutej vládnej budovy si slovenská veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarina Mathernová všimla „zívajúcu dieru“, ktorú zanechal dopad a zvyšky rakety.

„Len preto, že sa rakete nepodarilo úplne vybuchnúť, sa celá budova nepremenila na ruiny,“ povedala.

Poškodená bola plocha s rozlohou 800 až 900 metrov štvorcových, informoval v pondelok šéf ukrajinskej Štátnej záchrannej služby Andrij Danyk.

Útok spôsobil požiar, ktorý sa „veľmi rýchlo rozšíril“, povedal skupine novinárov vrátane agentúry AFP, ktorí miesto navštívili.

Po rekordnom nedeľňajšom útoku, ktorý si vyžiadal niekoľko obetí a zranení, Kyjev vyzval svojich spojencov, aby voči Moskve uvalili nové ekonomické sankcie.

Jermak podotkol, že s Rubiom rokoval o „posilnení sankcií voči Rusku“, ako aj o bezpečnostných zárukách, ktoré požaduje Kyjev v prípade prímeria. (SITA)