USA oznámili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za 250 miliónov dolárov

K takémuto rozhodnutiu pristúpil po tom, ako sa proti vystúpeniu tohto osobného priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina ostro ohradila časť politikov i verejnosti.

Gergijev (72) neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, za čo bol v marci 2022 prepustený z postu šéfdirigenta Mníchovskej filharmónie. Odvtedy neodohral v Európe žiaden koncert.

Do Talianska ho pozvala vláda regiónu Kampánia, v ktorom palác Caserta leží. Jeho plánovaný koncert v tomto paláci z 18. storočia pri Neapole však vyvolal búrlivú diskusiu - kritizovala ho talianska ústredná vláda, a odsúdil ho Kyjev i ruská exilová opozícia, ktorá v súvislosti s ním vyzývala na protesty. Niekoľko dní tak bolo nejasné, či sa vôbec uskutoční. Neistotu napokon ukončilo až pondelňajšie oznámenie vedenia paláca o zrušení koncertu.

„Riaditeľstvo Kráľovského paláca Caserta nariadilo zrušenie symfonického koncertu pod taktovkou Valerija Gergijeva, ktorý bol naplánovaný v rámci festivalu Un'Estate da Re (Kráľovského leta) na 27. júla,“ oznámil palác bez uvedenia dôvodu zrušenia koncertu.

Takýto krok privítal taliansky minister kultúry Alessandro Giuli. „Zrušenie koncertu pod taktovkou maestra Gergieva... rešpektuje logiku zdravého rozumu a morálnu potrebu chrániť hodnoty slobodného sveta,“ povedal. Agentúra ANSA približuje, že viacerí laureáti Nobelovej ceny adresovali list predsedníčke Európskej komisie Ursule Von der Leyenovej, talianskym orgánom i predsedovi regionálnej vlády Kampánie Vincenzovi De Lucovi, v ktorom žiadali o zrušenie koncertu. S rovnakým zámerom vznikla aj internetová petícia, ktorú podpísalo približne 16.000 ľudí.

Na správu o zrušení koncertu s nadšením reagovala aj nadácia Fond boja proti korupcii, ktorú založil medzičasom zosnulý ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj. „Hurá!“ napísala v tejto súvislosti na sociálnych sieťach. „Putinovi kamaráti by nemali cestovať po Európe, akoby sa nič nestalo,“ dodala.

Naopak, za „škandalózny“ označil tento krok ruský veľvyslanec v Ríme Alexej Paramonov. V príspevku na Facebooku sa ohradil voči politike „rušenia“ ruskej kultúry na Západe. Dodal tiež, že je smutné sledovať, ako Taliansko „podriaďuje svoju kultúrnu politiku požiadavkám Ukrajincov a iných prisťahovalcov“. (TASR)

Informuje o tom portál Kyiv Independent, ktorý sa odvoláva na web European Pravda.

Dohoda prichádza v čase, keď Rusko útočí aj balistickými raketami, ktoré dokážu zostreliť iba systémy Patriot.

V prejave počas 29. stretnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny /skupina Ramstein) nemecký minister obrany Pistorius uviedol, že dohodu dosiahol s ministrom obrany USA Peteom Hegsethom ma schôdzke vo Washingtone.

Minister Pistorius ďalej potvrdil, že koordinácia s partnermi ohľadom dodávok systémov pre Kyjev bude pokračovať. (Kyiv Independent)

Robot má výdrž batérie až 12 hodín a ovládať sa dá až do vzdialenosti 20 km a rovnaký dosah pre elektronický boj, oznámil Jaroslav Filimonov, generálny riaditeľ výrobcu.

Úlohami robota majú byť aj evakuácia zranených vojakov z frontovej línie; krytie počas odmínovacích operácií, podpora počas útokov aj obrana logistických trás.

Filimonov dodal, že spoločnosť pracuje má desiatky objednávok.

V máji spoločnosť Kvertus už predstavila systém novej generácie, ktorý je schopný zachytiť a blokovať signály na akejkoľvek frekvencii.

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident sa na podujatí zúčastní, no podľa Moskvy zatiaľ nie je zrejmé, či tak spraví aj americký prezident.

„Viete, že sa pripravujeme na cestu do Pekingu, náš prezident sa pripravuje na túto cestu... Ale nepočuli sme, že by sa tam, do Pekingu, chystal aj prezident Trump,“ odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či by sa obaja lídri mohli stretnúť, prípadne aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Ak sa stane, že (Trump) tam bude, potom, samozrejme, nemôžeme vylúčiť, že sa otvorí otázka účelnosti uskutočnenia stretnutia,“ dodal Peskov.

Denník The Times minulý týždeň informoval, že Čína sa pripravuje na usporiadanie summitu medzi Trumpom a Putinom, pripomína Reuters.

Putin sa s Trumpom od jeho januárového návratu do Bieleho domu rozprávali podľa Reuters najmenej šesťkrát. Kremeľ sa vyslovil za ich osobné stretnutie, ktoré by si však vyžadovalo dôkladnú prípravu, aby prinieslo výsledky. (TASR)

Zariadenie v priemyselnom parku Alabuga neďaleko Kazane v Tatarstanskej oblasti je jedným z hlavných výrobných centier Ruska, ktoré mu umožňuje od mája vyrobiť mesačne údajne 5 200 útočných dronov a návnad typu Šahíd.

„Toto je najväčší a najtajnejší závod na svete. Pôvodný plán výroby bol niekoľko tisíc. Teraz vyrábame deväťkrát viac, ako sme plánovali,“ povedal pre televízny kanál Zvezda predstaviteľ Timur Šagivaliev, generálny riaditeľ špeciálnej ekonomickej zóny Alabuga.

Ruské štátne médiá zverejnili zábery, na ktorých tínedžeri zostavujú drony v zariadení a poukazujú na náborový program zameraný na študentov miestnych technických vysokých škôl vo veku už od 15 rokov.

„Všade, kam sa pozriete, tu pracujú mladí ľudia,“ hovorí hlas vo videu Zvezdy, zatiaľ čo desiatky tínedžerov vyrábajú súčiastky dronov a pracujú na počítačoch.

Závod v Jelabuge bol predtým niekoľkokrát terčom útokov ukrajinských dronov. Posledný útok sa údajne stal 15. júna.

Závod v Jelabuge, ktorý bol spustený v roku 2023, je podľa záberov televízie Zvezda vybavený zlievarňami kovov, kováčskymi dielňami a vlastnými montážnymi linkami. Údajne používa diely dodávané z Iránu cez Kaspické more a rieku Kama.

Dron Geran-2 s dĺžkou 3,5 metra a 50 kilogramovou hlavicou má dolet 1 800 kilometrov a môže dosiahnuť rýchlosť 300 km/h.

Odhaduje sa, že každá jednotka bude stáť len 35 000 až 49 000 dolárov.

Šéf maďarskej diplomacie rokoval s námestníkom ruského ministra energetiky Pavelom Sorokinom a srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Dedovičovou o výstavbe nového ropovodu. Následne oznámil, že ropovod medzi Maďarskom a Srbskom by mohol byť v prevádzke už v roku 2027.

Šéf maďarskej diplomacie povedal, že rozhodnutia v Bruseli „opakovane podkopávajú európsku energetickú bezpečnosť. Chcú, aby sme prestali používať ruskú ropu alebo zemný plyn, chcú uzavrieť dopravné trasy.“

„Nemali by sme uzatvárať dopravné trasy, nemali by sme Európu odrezať od zdrojov, ale skôr by sme mali otvoriť nové zdroje pre európske dodávky energie a vybudovať nové potrubia,“ dodal s poznámkou, že by to mohlo znížiť ceny energií. Plánovaný ropovod by mohol mať podľa neho kapacitu päť miliónov ton ročne.

Európska komisia sa pred dvoma mesiacmi rozhodla ukončiť nákup ruských energií do roku 2027. Argumentovala, že „teraz je čas, aby Európa úplne prerušila svoje energetické väzby s nespoľahlivým zdrojom. Taktiež nechceme, aby cena energie prichádzajúcej na náš kontinent pokrývala náklady na agresívnu vojnu proti Ukrajine“, píše server 444.hu. (TASR)

V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku júla pribudli na zoznam mŕtvych mená 2 436 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií či vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 32 100 dobrovoľníkov, 17 800 naverbovaných väzňov, 13-tisíc mobilizovaných vojakov a takmer 5 400 dôstojníkov.

Ukrajinský generálny štáb odhaduje, že k 21. júlu Rusko od začiatku vojny stratilo na Ukrajine 1 043 160 vojakov. Tieto čísla sú do značnej miery v súlade s odhadmi západných spravodajských agentúr. (SITA)

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý očakáva ešte „veľa diplomatickej práce“.

„Vyzývame na tretie kolo rokovaní. Len čo dôjde ku konečnej dohode o termíne, budeme vás okamžite informovať,“ povedal novinárom Peskov.

„Existuje náš návrh memoranda a existuje návrh memoranda Ukrajiny. Vymeníme si naše názory a budeme rokovať o týchto dvoch návrhoch, ktoré sú v súčasnosti diametrálne odlišné. Je pred nami ešte veľa diplomatickej práce,“ konštatoval.

Hovorca Kremľa uviedol, že Rusko bude na prípadných rokovaniach zastupovať rovnaká delegácia ako predtým, vedená asistentom ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimirom Medinským.

Okrem neho boli súčasťou ruského tímu námestník ministra zahraničných vecí Michail Galužin, námestník ministra obrany Alexandr Fomin, riaditeľ vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov a niekoľko expertov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že Kyjev navrhol Moskve ďalšie kolo mierových rozhovorov tento týždeň, a dodal, že v ňom chce rokovania urýchliť.

Moskva a Kyjev dosiaľ viedli dve kolá rokovaní v tureckom Istanbule 16. mája a 2. júna, ktoré viedli k výmene tisícov vojnových zajatcov a pozostatkov padlých vojakov. Strany však smerom k prímeriu alebo dohode o zastavení bojov nedosiahli väčší pokrok, pripomína agentúra Reuters. (TASR)