Ukrajinský veľvyslanec prevzal prvé dve húfnice Zuzana 2

Múzeum krajina označila za „veľký symbol“ vzťahov Severnej Kórey s Moskvou.

Severokórejská tlačová agentúra KCNA informovala, že slávnostný začiatok výstavby Pamätného múzea bojových činov v zahraničných vojenských operáciách sa konal vo štvrtok aj za účasti vodcu Kim Čong-una a ďalších kľúčových predstaviteľov, vrátane ruského veľvyslanca v Severnej Kórei.

Kim symbolicky odhodil prvú lopatu zeminy, čím oficiálne začal výstavbu múzea. Vo svojom prejave inštitúciu označil za „veľký symbol“ bilaterálnych vzťahov medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktoré sa „deň za dňom upevňujú“.

„Na bojiskách krutého konfliktu medzi spravodlivosťou a nespravodlivosťou vo svete prešli vzťahy medzi oboma krajinami najprísnejšou skúškou svojej pevnosti,“ vyhlásil Kim. „Pchjongjang bude vždy stáť po boku Moskvy,“ dodal.

Podľa KCNA severokórejský vodca tiež poznamenal, že vzťahy medzi Pchjongjangom a Moskvou sa ďalej posilnili, pretože „sú založené na najvyššej dôvere, s ktorou bojujú v rovnakom zákope za rovnaký cieľ, a sú to najúprimnejšie a najpevnejšie vzťahy, na základe ktorých zdieľajú rovnaký osud“.

V pamätnom múzeu bude vybudovaný cintorín, pamätná sieň a pomník venovaný padlým vojakom. Fotografie, umelecké diela a pozostatky z bojov budú vystavené tiež.

Severná Kórea vyslala od októbra minulého roka približne 15-tisíc svojich vojakov, aby sa zapojili po boku Ruska do vojny s Ukrajinou, pripomína Jonhap. Podľa juhokórejskej národnej spravodajskej služby počas týchto bojov zahynulo približne 600 severokórejských vojakov a viac ako 4000 utrpelo zranenia. (TASR)

Litovské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si ruského diplomata predvolalo v rámci „dôrazného protestu“. Vilnius vyzval Moskvu, aby „okamžite vysvetlila“ dôvody narušenia litovského vzdušného priestoru a prijala „všetky potrebné opatrenia, aby sa takéto incidenty v budúcnosti neopakovali“, uvádza sa vo vyhlásení.

Ruské ministerstvo obrany neskôr poprelo, že k tomuto narušeniu došlo. „Lety prebiehali v prísnom súlade s pravidlami používania vzdušného priestoru nad ruským územím. Lietadlá sa neodchýlili od svojej trasy a nenarušili hranice iných štátov,“ uviedol rezort na platforme Telegram.

Litovská armáda informovala, že stíhacie lietadlo Suchoj Su-30 a tankovacie lietadlo Il-78 narušili vzdušný priestor krajiny vo štvrtok okolo 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ) z ruskej exklávy Kaliningradská oblasť. Lietadlá boli podľa nej zrejme zapojené do misie, pri ktorej cvičili doplňovanie paliva.

V reakcii na narušenie vzdušného priestoru členskej krajiny NATO ruskými lietadlami vzlietli španielske stíhačky typu Eurofighter Typhoon nasadené v Pobaltí v rámci misie NATO Baltic Air Policing. (TASR)

Na tlačovej konferencii zhrnul dosiahnuté závery, týkajúce sa Ukrajiny, obrany či klímy.

Costa vyhlásil, že posolstvo Európy zostáva jasné a členské štáty Ukrajinu v súvislosti s ruskou inváziou „nesklamú“. Lídri bloku sa na bruselskom samite zaviazali zabezpečiť, že finančné potreby Kyjeva budú pokryté na najbližšie dva roky, a podľa Costu je teraz potrebné pracovať na technických, právnych a finančných aspektoch podpory Európy.

Dodal, že k tejto otázke sa lídri EÚ vrátia na zasadnutí Európskej rady v decembri.

Costa tiež potvrdil, že členské štáty sa dohodli na zintenzívnení opatrení a akcií s cieľom narušiť činnosť ruskej tieňovej flotily. Na tlačovej konferencii zdôraznil aj priority protidronovej a protivzdušnej obrany, predovšetkým vo východnom krídle bloku.

V súvislosti s klimatickými otázkami predseda Európskej rady vyhlásil, že prechod na čistú a digitálnu ekonomiku sú kľúčovými súčasťami programu EÚ na zabezpečenie jej medzinárodnej konkurencieschopnosti.

Zdôraznil tiež, že lídri by sa mali zamerať aj na každodenné problémy európskych občanov, pričom narážal najmä na tému cenovo dostupného bývania. Hoci právomoci v tejto otázke zostávajú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, EÚ podľa Costu môže podporiť úsilie týchto orgánov.

Dodal, že Európska komisia bude pracovať na príprave európskeho plánu týkajúceho sa cenovo dostupného bývania. (TASR)

Podľa svojich slov na zasadnutí Európskej rady  presadil, aby sa v spoločnom vyhlásení o Ukrajine nespomínala možnosť „konfiškácie“ zmrazených ruských aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Kyjev.

Ako ďalej uviedol, žiadal, aby „Komisia navrhla aj iné možnosti financovania Ukrajiny v nasledujúcich dvoch rokoch“, pričom jeho návrh bol prijatý. „Nech už padne akékoľvek rozhodnutie, chcem, aby sme na Slovensku mali v tomto úplne jasno. Vláda, ktorú vediem, nikdy, podčiarkujem, nikdy, nepodpíše žiadnu garanciu úveru pre Ukrajinu na vojenské výdavky. Rovnako nevydáme z vlastného štátneho rozpočtu na takýto účel ani jeden cent,“ ozrejmil Fico.

Podľa neho je Slovensko pripravené Ukrajine pomáhať, ale len humanitárne.

Fico považuje za chybu, že iniciatíva na využitie zmrazených ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu sa objavila na verejnosti ešte predtým, ako Komisia poskytla odpovede na všetky možné uvedené riziká. Plán „môže na najbližšej Európskej rade v decembri, kedy má padnúť rozhodnutie, naraziť na realitu a skončiť fiaskom“, doplnil premiér.

Podľa neho si lídri členských krajín Únie uvedomujú riziká spojené s využitím ruských aktív pre ukrajinské potreby, riziká porušenia medzinárodného práva, riziká žalôb zo strany Ruska, ale najmä riziká tvrdých ruských odvetných opatrení, zdôraznil.

Fico zopakoval, že SR nikdy nebude finančne kryť vojenské výdavky Ukrajiny. Pripomenul, že podľa navrhovaného plánu má Ukrajina v nasledujúcich dvoch rokoch dostať „predovšetkým na vojenské výdavky“ od Európskej únie ďalších 140 miliárd eur. „Ak by sme túto sumu použili na zvýšenie konkurencieschopnosti a súčasne na zníženie vysokých cien energií, pocítili by sme všetci v Európskej únii viditeľné zlepšenie,“ vyhlásil.

Ochota členských krajín financovať vojenské potreby Ukrajiny priamo z národných rozpočtov podľa jeho slov klesá. „Preto prišla chuť na zmrazené ruské aktíva v uvedenom objeme, ktoré by sa mohli použiť ako pôžička pre Ukrajinu, ktorá nebude samozrejme nikdy vrátená, ale za ktorú sa majú zaručiť jednotlivé členské štáty Európskej únie,“ poznamenal Fico.

Únia by sa podľa Fica mala viac sústrediť na „realistický mierový plán pre Ukrajinu a ako ešte stále silná globálna veľmoc tento plán presadzovať“.

Európska komisia navrhla, aby sa ruské aktíva zmrazené v Európe použili na poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že nejde o ich zhabanie a že Kyjev by pôžičku splácal až vtedy, ak by Rusko uhradilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú len výnosy zo zmrazených aktív. (TASR)

Vrátane potenciálnej „reparačnej“ pôžičky vo výške 140 miliárd eur, ktorá by mala byť financovaná zo zmrazených ruských aktív.

„Európska únia ubezpečila, že finančná pomoc Ukrajine bude zachovaná,“ uviedol Zelenskyj na platforme X a dodal, že bruselský samit priniesol „dobré výsledky“.

„Získali sme politickú podporu v súvislosti so zmrazenými ruskými aktívami a ich maximálnym využitím na obranu proti ruskej agresii. Európska komisia vypracuje všetky potrebné podrobnosti,“ dodal v príspevku ukrajinský prezident.

Lídri 26 členských štátov EÚ vo štvrtok na samite v Bruseli potvrdili pokračujúcu podporu Ukrajine a zdôraznili potrebu zvýšiť tlak na Rusko s cieľom ukončiť viac ako tri a pol roka trvajúcu vojnu. Vyhlásenie nepodporilo Maďarsko.

V otázke reparačnej pôžičky pre Ukrajinu však nedošlo k výraznému prelomu. Finálne znenie záverov iba vyzýva Európsku komisiu, aby predložila možnosti na ďalšom zasadnutí lídrov v decembri. Pôvodný návrh pritom mal žiadať Komisiu, aby vypracovala legislatívny návrh o použití týchto aktív.

Podľa lídrov EÚ je blok odhodlaný naďalej vyvíjať a zvyšovať tlak na Rusko, aby zastavilo svoju vojnu. Európska rada tiež uvítala štvrtkové prijatie 19. balíka protiruských sankcií a podporila cestu členstva Ukrajiny do EÚ. (TASR)

Po skončení samitu to vyhlásil predseda Európskej rady António Costa.

Ako tieňová flotila bývajú označované zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a s pomocou ktorých Moskva obchádza protiruské sankcie uvalené kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.

„Musíme vážne kontrolovať a znižovať rastúci prílev mladých mužov prichádzajúcich z Ukrajiny,“ uviedol Söder v nemeckom denníku Bild a dodal: „EÚ a Berlín musia tlačiť na Ukrajinu, aby zmenila uvoľnené pravidlá odchodu.“

Po rozhodnutí Kyjeva zmierniť výnimočný stav a povoliť mladým dospelým mužom opustiť krajinu sa dramaticky zvýšil počet Ukrajincov hľadajúcich útočisko v Nemecku.

„Nepomáha nikomu, keď čoraz viac mladých Ukrajincov prichádza do Nemecka namiesto toho, aby bránili svoju vlasť,“ zdôraznil líder CSU a dodal, že Ukrajina potrebuje „ukrajinských vojakov na obranu svojej krajiny“.

Už v auguste Söder podporoval zníženie sociálnych dávok pre niektorých ukrajinských utečencov, ktorí v súčasnosti v Nemecku dostávajú príspevky. (SITA, euronews)