Ukrajinská protiofenzíva sa začala, môže trvať mesiace, vyhlásil Macron

Miesto, kde sa stretnutie týkajúce sa konfliktu na Ukrajine uskutoční, bude podľa neho zverejnené onedlho. Uviedla to agentúra Reuters.

"Veľmi skoro sa stretnem s prezidentom Putinom. Mohlo to byť skôr, ale myslím, že je bohužiaľ potrebné urobiť bezpečnostné opatrenia," povedal Trump.

"Situácia okolo Ukrajiny by mohla byť vyriešená veľmi skoro," povedal Trump.

Dediny, v ktorých žijú stovky ľudí, sa nachádzajú približne 30 kilometrov od frontovej línie. „V týchto osadách sa momentálne nachádza celkovo približne 109 detí,“ uviedol v príspevku na Telegrame gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

„Ešte raz zdôrazňujem: zostať v Doneckej oblasti je mimoriadne nebezpečné. Evakuujte sa, kým ešte môžete,“ dodal.

Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Už teraz máme veľkú podporu, a to v nových okolnostiach, keďže Rusku bola stanovená lehota na zastavenie paľby. Zatiaľ vidíme, že Rusi to ignorujú – aspoň zatiaľ,“ uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore, ktorý zverejnil na sieti X.

Podľa stanice Sky News sa zdá, že tým prispieva k špekuláciám o možnej dohode o prímerí na Ukrajine, ktorú údajne pripravujú Spojený štáty a Rusko.

V predchádzajúcom príspevku zverejnenom po telefonáte s českým premiérom Petrom Fialom napísal, že USA sú odhodlané dosiahnuť prímerie. „A my musíme spoločne podporovať všetky konštruktívne kroky. Dôstojný, spoľahlivý a trvalý mier môže byť len výsledkom nášho spoločného úsilia,“ uviedol Zelenskyj.

V príhovore povedal, že mal viac ako desať telefonických rozhovorov s lídrami rôznych krajín a jeho tím je v neustálom kontakte s Trumpovou administratívou. Oznámil tiež, že poradcovia pre národnú bezpečnosť Ukrajiny a spojeneckých krajín budú ešte v piatok rokovať.

Volodymyr Zelenskyj to oznámil na sieti X.

Zelenskyj podľa vlastných slov v posledných dňoch hovoril s predstaviteľmi viacerých štátov. V piatok sa okrem Fialu spojil aj s poľským premiérom Donaldom Tuskom, juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom a lotyšským lídrom Edgarsom Rinkevičsom.

„Všetci sa zhodujú na tom, že vojna sa musí skončiť a že Európa musí vypracovať spoločnú pozíciu ku každému dôležitému bezpečnostnému aspektu,“ napísal v príspevku na X s tým, že Spojené štáty sú odhodlané dosiahnuť prímerie na Ukrajine. „A my musíme spoločne podporovať všetky konštruktívne kroky. Dôstojný, spoľahlivý a trvalý mier môže byť len výsledkom nášho spoločného úsilia,“ dodal.

Českého premiéra informoval o všetkých kontaktoch Ukrajiny a úsilí o ukončenie „zabíjania a dosiahnutie skutočného mieru“ a poďakoval mu za všetku podporu, ktorú Česko dosiaľ poskytlo Ukrajine. Česká muničná iniciatíva podľa neho pomohla zachrániť mnoho život a posilniť ukrajinské pozície.

Muničnú iniciatívu pre Ukrajinu s cieľom pomôcť vyplniť medzeru v zásobách Kyjeva na obranu proti Rusku spustila ČR vlani. Program, na ktorý prispievajú viaceré krajiny, Ukrajine vlani poskytol 1,5 milióna nábojov a dodávky pokračujú aj v tomto roku.

Tá zomrela minulý rok vo veku 27 rokov v ruskom zajatí. Telo novinárky, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov nieslo „viacero známok mučenia“, vrátane odrenín a zlomeného rebra, vrátilo Rusko vo februári.

Roščynová zmizla v auguste 2023 počas pracovnej cesty do časti Záporožskej oblasti, ktorú okupujú Rusi.

Ukrajinská organizácia Mediálna iniciatíva pre ľudské práva uviedla, že Roščynovú Rusi zadržiavali v detenčných centrách, v ktorých väzňov mučia.

Novinárka zomrela 19. septembra 2024 po tom, ako ju z detenčného centra v ruskom meste Taganrog previezli na neznáme miesto. Moskva nikdy nezverejnila okolnosti jej zadržania.

Roščynová pôsobila v rôznych nezávislých médiách, vrátane webu Ukrajinská pravda, a spolupracovala aj s ukrajinskou redakciou americkej rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa. (SITA)

Miesto stretnutia je podľa neho stále predmetom diskusií, spomínajú sa Spojené arabské emiráty, Švajčiarsko, Maďarsko a taliansky Rím.

Zdroj agentúry TASS predtým povedal, že metropola Talianska neprichádza do úvahy.

USA a Rusko sa tento týždeň dohodli na usporiadaní stretnutia na úrovni prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch.

Principiálnu dohodu oznámila Moskva vo štvrtok po stredajšom rokovaní osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Kremli. Trump následne oznámil, že sa pravdepodobne čoskoro osobne stretne s Putinom.

Agentúra Bloomberg vo štvrtok informovala, že americkí a ruskí predstavitelia sa pred summitom usilujú dosiahnuť dohodu o zastavení bojov na Ukrajine, ktorá Moskve umožní udržať si ukrajinské územia obsadené počas invázie.

Putin podľa Bloombergu požaduje kontrolu nad ukrajinským Donbasom a Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Chce si ponechať kontrolu aj nad obsadenými časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Výmenou by sa v týchto regiónoch zastavila ruská ofenzíva pozdĺž súčasnej frontovej línie. Získanie Donbasu by si podľa Bloombergu vyžadovalo, aby Ukrajina stiahla vojská z tých častí Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré Moskva zatiaľ neovláda.

Biely dom podľa agentúry Reuters správu agentúry Bloomberg označil za špekuláciu. Hovorca Kremľa ani Kyjev sa k správe bezprostredne nevyjadrili.

Zdroj z Bieleho domu podľa stanice Sky News povedal, že Rusi poskytli zoznam požiadaviek na možné prímerie na Ukrajine a Washington sa teraz snaží získať súhlas Ukrajincov a európskych spojencov. Ukrajinci dlhodobo tvrdia, že sa nevzdajú územia, ktoré Rusko nelegálne anektovalo. (TASR)

Podľa nej ide o ďalší jasný signál dôvery Bruselu v reformné snahy Kyjeva.

Rada EÚ podľa svojho vyhlásenia prijala rozhodnutie o štvrtom pravidelnom vyplatení podpory v rámci Nástroja EÚ pre Ukrajinu, ktorý počíta s finančnou pomocou vo forme grantov a pôžičiek do výšky až 50 miliárd eur. Cieľom je predovšetkým posilniť makrofinančnú stabilitu Ukrajiny a podporiť fungovanie jej verejnej správy.

Členské štáty EÚ pri schvaľovaní najnovšej platby Ukrajine dospeli k záveru, že splnila viacero reforiem, ktoré sa okrem iného týkajú oblasti verejnej správy a správy verejného majetku, ľudského kapitálu, decentralizácie regionálnej politiky, energetickej transformácie, digitálneho a agropotravinárskeho sektora a správy kritických surovín.

Nástroj pre Ukrajinu nadobudol platnosť začiatkom marca minulého roka a krajine napadnutej Ruskom má pomôcť s obnovou, rekonštrukciou a modernizáciou do roku 2027.

Z 50 miliárd je 32 miliárd eur vyčlenených na podporu reforiem a investícií stanovených v pláne pre Ukrajinu. V rámci nástroja bolo Ukrajine dosiaľ vyplatených približne 20 miliárd eur.

„Ďalší jasný signál dôvery v našu reformnú cestu a v našu schopnosť zabezpečiť stabilitu aj v najťažších časoch. Každé rozhodnutie podporiť Ukrajinu nás približuje k silnému národu v zjednotenej Európe,“ napísala Svyrydenková na sieti X.

Dánsku, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, sa poďakovala za neochvejnú podporu.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) uviedol, že útok mieril na ruskú jednotku protivzdušnej obrany

Terčom útoku sa stala ruská 90. protilietadlová raketová brigáda, ktorá sa podľa zdroja zapojila do ofenzívnych operácií v Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Dve explózie v blízkosti kontrolného stanovišťa tiež zničili ruskú vojenskú techniku. Podrobnosti o operácii zostávajú utajené.

Zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky tvrdí, že úrady vyhlásili po explóziách v Afipskom „protiteroristickú operáciu“. (SITA)