Sabotážny tím, ktorý poškodil Nord Stream, mal operačnú základňu v Poľsku

„Bezpodmienečnému prímeriu nepredchádzajú rokovania,“ povedal francúzsky prezident novinárom, keď vystúpil z vlaku v poľskom meste Przemysl po návrate návštevy Kyjeva. Zároveň dodal, že Putin podľa neho „hľadá cestu von, stále si však chce kúpiť čas“.

Vyhol sa však odpovedi na otázku, či Nemecko pošle Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane.

„Táto vojna sa musí skončiť a ja verím, že teraz na to malá šanca existuje. Ale aj to je šanca,“ uviedol Merz v Kyjeve pre verejnoprávnu televíziu ARD. Nový nemecký kancelár zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin musí uznať zbytočnosť pokračovania vojny a dodal, že EÚ už pripravuje ďalší balík sankcií.

„Sme teraz veľmi jednotní,“ vyhlásil Merz a poznamenal, že Spojené štáty sa tiež riadne podieľajú na rokovaniach. „Putin musí vedieť, že Západ nemôže rozdeliť. Toto je najväčšia diplomatická iniciatíva za posledné mesiace, ak nie roky, na ukončenie vojny na Ukrajine.“ dodal. Merz v rozhovore pre televíziu NTV uviedol, že je možné, že by v budúcnosti s Putinom hovoril telefonicky.

Nemecký kancelár sa však vyhol otázke, či Nemecko Kyjevu pošle rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane. „Aké opatrenia prijmeme spoločne na ukončenie vojny a aké rozhodnutia prijmeme na zabezpečenie možného mieru na Ukrajine, nie sú vecami pre verejnú diskusiu,“ uviedol Merz a dodal, že takéto kroky je potreba prerokovať so svojimi spojencami vrátane Spojených štátov. (TASR)

Rusko chce podľa neho „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré krajiny viedli v roku 2022.

„Opakovane sme predkladali návrhy na prímerie. Nikdy sme neodmietli dialóg s ukrajinskou stranou. Dovoľte mi ešte raz pripomenúť, že sme to neboli my, kto prerušil rokovania v roku 2022,“ povedal ruský prezident novinárom neskoro v noci na tlačovej konferencii bez možnosti kladenia otázok.

„Vyzývame preto kyjevskú vládu, aby bez akýchkoľvek predbežných podmienok obnovila rokovania už vo štvrtok v Istanbule,“ uviedol Putin a dodal, že má o tom čoskoro diskutovať aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s cieľom odstrániť hlavné príčiny konfliktu. Nevylučujeme, že sa nám počas týchto rokovaní podarí dohodnúť na nejakom novom prímerí,“ dodal. Podľa ruského vládcu je rozhodnutie teraz na ukrajinskej strane.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v sobotu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Po rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii ohlásili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusku v prípade odmietnutia pohrozili uvalením ďalších sankcií. (TASR)

Išlo o prímerie v súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny. Obe bojujúce strany sa od štvrtka, keď mal pokoj zbraní začať platiť, opakovane obviňovali z jeho porušovania. 

Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týkalo 8., 9. a 10. mája.

Napísal to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenie francúzskeho prezidenta a britského premiéra pred novinármi po dnešných rokovaniach v Kyjeve.

Kontingent západných síl by mal odradiť Rusko od prípadného ďalšieho útoku na susednú krajinu. Moskva akúkoľvek prítomnosť západných vojakov na Ukrajine odmieta.

"Pokračujú debaty všetkých partnerov pod vedením Francúzska a Británie. Môžem nahlásiť výsledok? Ešte nie. Pracujeme nad variantmi, ale rozhodnutie závisí aj od reakcie Ruska. Keď bude, rozpracujeme najefektívnejšie návrhy," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa portálu potvrdil, že sa naďalej zvažuje možnosť vyslať na Ukrajinu vojakov z Francúzska, Británie a viacerých ďalších krajín. "Odstrašujúce sily sú možnosť. Ale všetko bude závisieť od rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom," povedal Macron.

"Pokiaľ ide o kontingent na mori a vo vzduchu a na súši, tak je tu určitá variabilita, pretože nie je prímerie," pripustil britský premiér Keir Starmer. Súčasne vyhlásil, že kontingent považuje za nevyhnutnú a veľmi dôležitú súčasť mierových dohôd, napísala Ukrajinska pravda. "Ak nebude kontingent, ktorý podporí (mierovú) dohodu, je veľmi pravdepodobné, že ju poruší (ruský vodca Vladimir) Putin. V minulosti už nedodržal dohody. Potrebujeme dlhodobý mier. Mier, ktorý vydrží len pár mesiacov či rokov, je nanič," vyhlásil britský premiér.

Obaja politici poznamenali, že kontingent nebude hlavnou zárukou bezpečnosti. "Záruky budú budované na niekoľkých úrovniach. Prvou vrstvou obrany bude samotná ukrajinská armáda, druhou potom odstrašovanie, "povedal Macron. "Musíme posilňovať ukrajinskú armádu, aby bola odstrašujúcim prvkom," zdôraznil Starmer. (ČTK)

V Kyjeve to povedal nový kancelár Friedrich Merz. Obmedzením verejných informácií o dodávkach zbraní sa má dosiahnuť "strategická nejednoznačnosť" a zabrániť Rusku získať akúkoľvek strategickú výhodu, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na anonymné zdroje oboznámené s celou záležitosťou.

"Za môjho vedenia nebudú debaty o dodávkach zbraní, ich ráže, zbraňových systémoch a podobne vedené pred zrakmi verejnosti," povedal Merz podľa Reuters v rozhovore poskytnutom televíznym staniciam pri návšteve ukrajinskej metropoly.

Server BBC News v tejto súvislosti pripomenul, že Merz sa ešte v opozícii zasadzoval za to, aby Nemecko dodalo Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus o dolete okolo 500 kilometrov, čo ale Scholz ako kancelár neumožnil. Zmena informačnej politiky môže podľa serveru RBK-Ukrajina súvisieť práve s citlivou otázkou dodávky Taurusov. Podobné strely už Ukrajine dodala Francúzsko a Británia. (ČTK)

Pokúšať sa vyvíjať nátlak na Rusko nemá zmysel, zdôraznil Dmitrij Peskov.

"Musíme si to premyslieť. Je to nový vývoj udalostí. Máme vlastné stanovisko," povedal Peskov, ktorého vyjadrenie citovala štátna tlačová agentúra TASS.

"Rusko je odolné voči akémukoľvek nátlaku. Sme otvorení rokovaniam, sme otvorení voči pokusom o urovnanie (konfliktu) na Ukrajine. Ale snažiť sa vyvinúť na nás nátlak je celkom zbytočné," vyhlásil.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, ako sa v sobotu lídri tzv. koalície ochotných spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí na Ukrajine a pohrozili Rusku „masívnymi“ sankciami, ak s prímerím nebude súhlasiť.

"Z Európy počúvame veľa protichodných vyhlásení. Vo všeobecnosti sú skôr konfrontačné, než zamerané na snahu oživiť naše vzťahy," povedal Peskov, ktorého citovala ruská agentúra Interfax.