Úrady varovali pred ruskými mínami

A podobnú sumu by potrebovala na udržanie svojej armády, aj keby sa vojna skončila. 

Ukrajina vynakladá približne tretinu svojho hrubého domáceho produktu na obranu. Na udržanie svojej ekonomiky nad vodou potrebuje desiatky miliárd dolárov finančnej pomoci od západných spojencov.

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ na konferencii v Kyjeve povedal, že jeho krajina riskuje stratu ďalšieho územia v prospech Ruska, ak nebude ďalej zvyšovať výdavky na bojisku.

„Ak bude vojna pokračovať, budeme na budúci rok potrebovať minimálne 120 miliárd USD,“ povedal Šmyhaľ. A aj keby sa vojna skončila, Ukrajina by potrebovala podobnú sumu len na to, aby udržala svoju armádu v dobrej forme, „v prípade sekundárnej agresie z ruskej strany“, dodal.

Navrhol konfiškáciu ruských aktív zmrazených na Západe na úhradu výdavkov na obranu s tým, že Ukrajinci za tri a pol roka vojny znášajú veľké daňové zaťaženie. Rusko tvrdí, že akýkoľvek pokus o zabavenie jeho aktív sa rovná krádeži a bude mať následky.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu navrhla použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie „reparačnej pôžičky“ pre Ukrajinu, ale uviedla, že 27-členný blok aktíva nezhabe. (TASR)

S odvolaním sa na zdroj z armády o tom informovala agentúra AFP. V Leningradskej oblasti dnes vykoľajili dva vlaky, jeden rušňovodič zomrel.

V sobotu explodovalo výbušné zariadenie na koľajniciach v Orlovskej oblasti, čo si vyžiadalo tri obete na životoch.

Ruské nadzvukové stíhacie bombardéry Suchoj Su-34 zároveň vykonali údery v rámci spoločných vojenských cvičení s Bieloruskom.

Raketu Zirkon odpálili z fregaty Admirál Golovko, ktorá je súčasťou ruského Severného loďstva.

„Podľa objektívnych monitorovacích údajov získaných v reálnom čase bol cieľ zničený priamym zásahom,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Do cvičenia sa zapojili aj protiponorkové lietadlá s dlhým doletom zo zmiešaného leteckého zboru Severného loďstva. Posádky lietadiel Su-34 tiež podľa ministerstva nacvičovali bombardovanie pozemných cieľov.

Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2019 uviedol, že raketa Zirkon dokáže letieť deväťnásobnou rýchlosťou zvuku a zasiahnuť ciele na mori a na súši vo vzdialenosti viac ako 1000 kilometrov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko zrejme odpálilo ďalšiu Putinovu "superzbraň". Analytikom to zamotalo hlavy Čítajte 

Minulý rok šéf Kremľa vyhlásil, že spúšťajú sériovú výrobu týchto rakiet.

Organizácia Missile Defense Advocacy Alliance so sídlom v Spojených štátoch tvrdí, že rakety Zirkon pre ich nadzvukovú rýchlosť nedokážu zachytiť ani najlepšie západné protiraketové systémy, akým je napríklad systém protivzdušnej obrany Patriot americkej výroby. (TASR)

V relácii Otázky Václava Moravca v Českej televízii to v nedeľu oznámila ministerka obrany Jana Černochová (ODS). Počíta tiež s vyslaním až 150 českých vojakov maximálne na tri mesiace.

"V priebehu hodín by (vrtuľníky) mali dosiahnuť územie Poľskej republiky," povedala ministerka. Operovať by mali začať v najbližších dňoch.

"Mandát je tým mandátom, ktorý už schvaľovala Poslanecká snemovňa niekedy vlani a ktorý máme až do roku 2026. V tejto chvíli je to posilnenie východného krídla v rámci predsunutej prítomnosti," poznamenala Černochová.

Poľsko v noci na stredu zaznamenalo 19 narušení svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v piatok v reakcii na incident oznámil vznik operácie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá posilní ochranu východného krídla aliancie. Česko sa zatiaľ nezúčastňuje, ak by sa malo, muselo by požiadať v snemovni a v senáte o nový mandát, uviedla Černochová.

"Ak sa to neintegruje pod existujúcu misiu na východnom krídle," dodala. Operácia sa podľa nej týka najmä krajín, ktoré disponujú vyvinutou protivzdušnou obranou. (ČTK)

Uviedol to veliteľ Spojených síl Ozbrojených síl Ukrajiny Andrij Hnatov.

Rusko v uplynulých mesiacoch zintenzívnilo dronové útoky na Ukrajinu, zdokonalilo svoje technológie a zvýšilo aj počet nasadených bezpilotných lietadiel, aby maximalizovalo škody na strategických objektoch ukrajinskej kľúčovej infraštruktúry, píše Reuters.

„Nejde o prerušenie mobilného spojenia, skôr o obmedzenie kvality komunikácie v určitých oblastiach, ako je obmedzenie sietí 4G a 5G,“ povedal Hnatov pre ukrajinský portál Novyny Live.

„Modemy, ktoré (Rusi) používajú na svojich bezpilotných lietadlách, by tak nemali prístup k internetu našich telekomunikačných operátorov,“ dodal.

Podľa správ miestnych médií má vypnutie vysokorýchlostného mobilného internetu zmysel v boji proti dronom vybaveným kamerami, ktoré prenášajú obraz prostredníctvom 4G pripojenia.

Rusko počas vojny opakovane nariadilo vypnutie mobilného internetu, aby narušilo ukrajinské útoky dronov. (TASR)

Narušená bola železničná doprava, uviedol gubernátor regiónu Alexander Drozdenko.

„Po vykoľajení jednej dieselovej lokomotívy neďaleko stanice Semrino v Gatčinskom okrese prebiehajú záchranné práce,“ konštatoval gubernátor na komunikačnej platforme Telegram.

„Rušňovodič zahynul. Bol uväznený v kabíne a po vyslobodení zomrel v sanitke,“ dodal.

Už predtým gubernátor Leningradskej oblasti informoval, že na úseku trate v južnejšej časti regiónu sa vykoľajil nákladný vlak s 15 prázdnymi cisternami, ale nikto nebol zranený.

„Vyšetrovatelia zisťujú, či nešlo o sabotáž,“ dodal Drozdenko. (SITA)

Napísal to na sieti X po tom, čo v sobotu rumunský vzdušný priestor narušil dron.

Poľsko tiež zároveň s pomocou NATO nasadilo v sobotu vrtuľníky a bojové lietadlá na východe krajiny a uzavrelo vzdušný priestor nad letiskom v Lubline kvôli preventívnej operácii, ktorej dôvodom bola hrozba ruských dronov nad Ukrajinou blízko poľských hraníc. Operácia trvala asi dve hodiny.

"Rusko ďalej provokuje. Včera v noci išlo o Rumunsko. Na ruské 'omyly' neverím. Ako spojenci v NATO zostávame v strehu. Rusko musí za provokácie proti NATO zaplatiť konkrétnu cenu. Preto Česko podporuje ďalšie sankcie," uviedol šéf českej diplomacie.