Boje na východe Ukrajiny pokračujú

Doteraz sa odvody v Rusku konali na jar a na jeseň, uviedla agentúra AP s tým, že týmto zákonom sa branná povinnosť prakticky mení na trvalý proces.

Po schválení návrhu zákona hornou komorou parlamentu - Radou federácie - a jeho podpísaním prezidentom Vladimirom Putinom budú vojenské správy môcť predvolávať brancov na lekárske prehliadky a ďalšie úkony kedykoľvek počas roka.

Autori návrhu zákona tvrdia, že cieľom opatrenia je zmierniť tlak na vojenské úrady a zefektívniť ich činnosť, ktorá zahŕňa vykonávanie lekárskych prehliadok a prideľovanie brancov do rôznych vojenských zložiek.

Aj keď návrh zákona zmení odvody na celoročný proces, stanovuje, že branci nastúpia do služby v armáde ako doteraz - v stanovených mesiacoch. Armáda doteraz počas každého kola odvodov zvykla povolať 130-tisíc až 160-tisíc brancov.

Povinnosť odslúžiť v armáde jeden rok majú v Rusku všetci muži vo veku od 18 do 30 rokov. Mnohí sa odvodu vyhýbajú využitím odkladov udeľovaných študentom, osobám s chronickými chorobami či z iných dôvodov.

V rámci snahy bojovať proti vyhýbaniu sa odvodom začiatkom tohto roka v Rusku spustili elektronický register brancov, ktorí tak v niektorých ruských regiónoch dostávajú online predvolania na vojenskú správu. Schválená bola aj séria právnych obmedzení pre tých, ktorí tieto predvolania ignorujú - vrátane zákazu bankových transakcií, pozastavenia platnosti vodičských preukazov a blokovania ciest do zahraničia.

Ruské úrady tvrdia, že ruská armáda do bojov na Ukrajine brancov nenasadzuje - bojujú tam dobrovoľníci a záložníci, ktorí boli mobilizovaní. Aktivisti za ľudské práva a médiá však tvrdia, že armáda sa snaží mnohých brancov dotlačiť k tomu, aby s armádou podpísali zmluvy o vojenskej službe ako dobrovoľníci.

Vo februári 2022, keď sa rozkazom ruského prezidenta Vladimira Putina začala vojna na Ukrajine, malo Rusko armádu s miliónom vojakov.

S pokračujúcimi bojmi sa početnosť ruskej armády zvyšovala. Vlani Putin nariadil zvýšenie počtu aktívnych vojakov o 180-tisíc - na 1,5 milióna. V septembri vyhlásil, že ruská armáda má viac ako 700-tisíc vojakov bojujúcich na Ukrajine.

Na jeseň 2022 Putin nariadil „čiastočnú mobilizáciu“ asi 300-tisíc záložníkov. Tento nepopulárny krok mal za následok emigráciu státisícov mužov, ktorí sa takto vyhli povolaniu do vojenskej služby.

Putinov výnos o čiastočnej mobilizácii síce umožňuje povolanie ďalších záložníkov, ale medzičasom Kremeľ zmenil kurz a zameral sa na posilnenie armády službou dobrovoľníkov, ktorým ponúkajú relatívne vysoký žold i ďalšie výhody.

Podľa ruských úradov sa v roku 2024 k dobrovoľníkom pripojilo približne 440-tisíc osôb a ďalších 336-tisíc podpísalo zmluvy s armádou tento rok.

Snahy Kremľa o zvýšenie počtu vojakov ruskej armády prišli v čase, keď Putin nevyhovel požiadavke amerického prezidenta Donalda Trumpa na urýchlené prímerie na Ukrajine a nekorigoval ani maximalistické požiadavky Kremľa, ktoré zahŕňajú stiahnutie sa Ukrajiny zo štyroch regiónov, ktoré Rusko síce anektovalo, ale vojensky úplne neobsadilo. Kyjev i jeho západní spojenci tieto Putinove požiadavky odmietli. (TASR)

Väčšinou ide o dočasnú a slabo platenú prácu alebo o prácu pre okupačné úrady. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedlo to ukrajinské Centrum národného odporu (NRC).

Viac ako 3-tisíc podnikov v častiach Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré okupuje ruská armáda, úplne ukončilo svoju činnosť.

Miestne zdroje pre NRC uviedli, že časť ľudí je nútená pracovať na výstavbe obranných štruktúr alebo v opravárenských jednotkách, ktoré sú podriadené ruskej armáde. Platby za tento druh práce často meškajú alebo sú vo forme potravinových balíčkov.

„Ekonomika regiónu je prakticky zničená. Priemysel sa neobnovuje, neexistujú žiadne nové investície a všetky zdroje smerujú výlučne na vojenské potreby,“ poznamenalo Centrum národného odporu. (SITA)

Zničila tiež odpaľovaciu stanicu ruského protilietadlového raketového systému na východe krajiny.

Uviedla to ukrajinská vojenská spravodajská služba.

V príspevku na komunikačnej platforme Telegram ukrajinské vojenské spravodajstvo uviedlo, že jeho jednotka špeciálnych síl „Duch“ v ostatných dvoch týždňoch systematicky útočila na ruské systémy protivzdušnej obrany v Donbase a zničila dva radary 48Ya6-K1 Podľot a odpaľovaciu stanicu systému S-300V.

Portál Kyiv Independent konštatoval, že tvrdenie vojenského spravodajstva nedokáže nezávisle overiť. (SITA)

Zopakoval, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na žiadneho z ich súčasných členov.

„Opakovane sme povedali, že sme nemali a nemáme v úmysle zaútočiť na žiadneho súčasného člena NATO alebo EÚ,“ povedal Lavrov v prejave na 3. minskej medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti, ktorá sa konala v bieloruskej metropole.

Lavrov dodal, že Rusko je pripravené „zakotviť túto pozíciu v budúcich bezpečnostných zárukách pre túto časť Eurázie“.

Podľa DPA Lavrov zakomponoval tento návrh do prejavu, v ktorom do značnej miery opakoval kritiku Moskvy voči západným mocnostiam.

Povedal, že zmysluplný dialóg s lídrami krajín EÚ je nemožný, pretože odmietajú „skutočné kolektívne bezpečnostné záruky“. Podľa DPA to má znamenať záruky nielen proti Rusku, ale aj s ním v prípade ukončenia vojny na Ukrajine.

Ruský minister zahraničných vecí konštatoval, že Moskva je proti premene Eurázie „na léno NATO“.

Podľa Lavrova sa NATO snaží „vybojovať si miesto v Tichomorí, čím podkopáva samotné základy regionálnej bezpečnostnej architektúry, ktorá sa desaťročia budovala okolo Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN)“.

Podľa Lavrova cieľom tohto prístupu je „obmedziť Čínu, izolovať Rusko a konfrontovať KĽDR.“

Vojna na Ukrajine, ktorú nariadil prezident Vladimir Putin, otriasla európskou bezpečnostnou architektúrou a snahy o jej ukončenie vyvolali otázky o tom, ako by sa Ukrajina mohla chrániť pred potenciálnymi budúcimi útokmi Ruska, konštatovala DPA.

Na konferencii v Minsku sa zúčastnili delegácie zo 48 krajín spolu so zástupcami siedmich medzinárodných organizácií. Medzi zahraničnými hosťami bola severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui a jej maďarský kolega Péter Szijjártó. (TASR)

Informuje o tom ruskojazyčný telegramový kanál denníka Bild. Hlavný reportér Naber a jeho dvaja kolegovia utrpeli zranenia. Počas rovnakého útoku prišiel o život jeden ukrajinský vojak.

Naber so svojimi kolegami pracoval na reportáži, kvôli ktorej sprevádzal jednotku protivzdušnej obrany, ktorá je súčasťou 42. brigády ukrajinských ozbrojených síl.

Keď boli v otvorenom priestore, zaútočil na vojenské auto stojace pri nich ruský dron typu Lancet. Jeden ukrajinský vojak zomrel a ďalší bol ťažko zranený. Na mieste spolu s Naberom pracoval kameraman menom Viktor a producent Ivan.

Naber a kameraman utrpeli ľahšie zranenia, Ivan mal hlboko v nohe dve črepiny, podľa lekárov však bude môcť znovu chodiť.

Naber povedal, že drony zmenili vojnovú žurnalistiku. Podľa jeho slov vo vzdialenosti desať až 12 kilometrov od línie stretu vznikla takzvaná zóna smrti, kde bezpilotné lietadlá môžu zaútočiť kedykoľvek a kdekoľvek.

Spomínal, že keď sprevádzal vo februári 2023 ukrajinských vojakov pri Bachmute, o ktorý ukrajinská a ruská armáda po celé mesiace zvádzali tvrdé boje, bolo možné sa s nimi dostať až dva alebo 2,5 kilometra od ruských pozícií.

"Teraz je to nemožné, o päť minút by prileteli prvé útočné drony," uviedol Naber.

Ruské drony v Kramatorsku v Ukrajinci ovládanej časti Doneckej oblasti minulý týždeň zabili dvoch ukrajinských novinárov a tretieho zranili.

V rámci konfliktu na Ukrajine, ktorý vo februári 2022 rozpútalo Rusko, Medzinárodná federácia novinárov za minulý rok eviduje štyri prípady úmrtia novinárov. (ČTK)

„Myslím si, že bude potrebné veľké zapojenie celého medzinárodného spoločenstva, aby bolo možné spraviť niektoré kroky smerom k mieru,“ odpovedal Pietro Parolin novinárom na otázku, ako dosiahnuť prímerie na Ukrajine.

„A taktiež si myslím, že Čína má čo k tomuto povedať. Samozrejme, prezident Trump je momentálne v Číne a na Ďalekom východe čiastočne aj preto, aby sa dotkol tejto otázky,“ uzavrel kardinál.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov prisľúbil, že všetci zahraniční bojovníci „budú zničení“.

„Naša armáda počuje cudzie reči, na fronte neustále počujú cudzie jazyky,“ povedal Peskov novinárom pri otázke, či sa Francúzsko pripravuje nasadiť svojich vojakov na Ukrajinu. „Takže, títo cudzinci tam sú, ničíme ich. Naša armáda si bude naďalej plniť svoju robotu,“ dodal.

Rusko dlhodobo tvrdí, že na Ukrajine bojuje vojenský personál Severoatlantickej aliancie a že na frontovej línií ruská armáda pravidelne počuje angličtinu a francúzštinu. NATO tvrdí, že Kyjev podporuje, ale na územie Ukrajiny nenasadila žiadnych vojakov. (TASR)

Urobilo tak v utorkovom hlasovaní.

Parlament mal uznesením dané činy odsúdiť. Zároveň ním mal vyzvať vládu, aby sa SR zapojila do Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí.

Vyzvať chceli aj prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby podporil iniciatívu „Bring Kids Back UA“ a využil všetky diplomatické nástroje, ktoré ako hlava štátu má, na pomoc pri návratoch ukrajinských detí späť domov.