NATO musí chrániť celé východné krídlo a využívať technológie

Podozrieva ich zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany, informuje AFP.

„SBU prvýkrát v histórii Ukrajiny odhalila sieť agentov maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala špionážnu činnosť v neprospech našej krajiny,“ uvádza sa v jej vyhlásení.

Táto sieť mala podľa SBU okrem zhromažďovania informácií zisťovať názory miestnych obyvateľov Zakarpatskej oblasti, najmä scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk do tohto regiónu.

Obaja podozriví boli vraj pod dohľadom maďarského vojenského spravodajského dôstojníka, ktorého SBU už identifikovala. Jedným zo zadržaných údajných agentov je 40-ročný bývalý vojak z ukrajinského mesta Berehovo, ktorého maďarská strana vraj naverbovala v roku 2021. Aktivovaný bol podľa SBU v septembri 2024.

Druhým zadržaným je bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených zborov, ktorý odišiel do výslužby v roku 2025, tvrdí SBU. (TASR)

„Rusko bude vždy bariérou pred podporovateľmi nacizmu, rusofóbie a antisemitizmu. Rusko bude bojovať proti zločinom páchaným tými, ktorí tieto zničujúce myšlienky podporujú. Pravda a spravodlivosť sú na našej strane. Celá krajina, celá spoločnosť a národ podporujú účastníkov špeciálnej vojenskej operácie. Sme hrdí na ich hrdinstvo a silu,“ povedal Putin, čím myslel ruskú inváziu na Ukrajinu.

Zúčastňuje sa jej ruský prezident Vladimir Putin, čínska hlava štátu Si Ťin-pching či slovenský premiér Fico. Drvivá väčšina európskych predstaviteľov na Červenom námestí na protest proti ruskej agresii na Ukrajine chýba.

Prehliadku, ktorá má trvať zhruba hodinu, odštartoval ruský minister obrany Andrej Belousov, ktorý v stoji z idúceho otvoreného vozidla pozdravil vojakov, ktorí zaplnili veľkú časť Červeného námestia.

Ceremóniu sledujú naživo tisíce ľudí, vrátane veteránov druhej svetovej vojny a štátnikov. Putin, ktorý prednesie prejav, sedí na tribúne vedľa čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý je jeho kľúčovým spojencom.

Pred začiatkom prehliadky ruský prezident v Kremli vítal zahraničných hostí, medzi ktorými je napríklad aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva či srbská hlava štátu Aleksandar Vučić. (ČTK)

Londýn uviedol, že tieto tankery od začiatku minulého roka prepravili náklad v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov.

Veľká Británia už predtým uvalila sankcie voči desiatkam lodí ruskej tieňovej flotily, ktoré podľa nej obchádzajú západné sankcie uvalené na ruský vývoz ropy po odštartovaní invázie na Ukrajinu v roku 2022. Britská vláda zároveň tvrdí, že tankery tieňovej flotily poškodzujú dôležité európske podmorské káble.

„Hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre našu národnú bezpečnosť, sa nemôže podceňovať,“ povedal Starmer a dodal, že na boj proti ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi sú potrebné ďalšie opatrenia. (SITA)

Len chvíľu predtým z limuzíny vystúpil napríklad venezuelský prezident Nicolás Maduro či bieloruský diktátor Aleksandr Lukašenko.

Dialo sa tak pre prílety zahraničných lídrov, no aj pre riziko útokov ukrajinských dronov.

V Moskve tiež v posledných dňoch viackrát vypli mobilný internet, čo spôsobuje problémy s navigáciou, objednávkami, no aj bankovými prevodmi. Na niekoľko hodín sú zatvorené aj stanice metra v centre mesta a hlavné ulice.

Vojenská prehliadka na Červenom námestí by sa mala začať o 10:00 moskovského času (9:00 stredoeurópskeho času). (SME)

Rusko cez ním vyhlásené trojdňové prímerie viac ako 200-krát zasiahlo osem ukrajinských osád blízko frontu v Záporožskej oblasti, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Ivana Fedorova.

Osady za posledných 24 hodín podľa Fedorova zasiahlo 150 dronov a 70 delostreleckých striel.

Jednostranné prímerie vyhlásené ruským rezidentom Vladimirom Putinom pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny malo začať platiť v stredu 23:00 SELČ. Podľa Ukrajiny ho ale Rusko bezprostredne porušilo, keď vypustilo navádzané bomby na ukrajinské mesto Sumy.

Ukrajina uviedla, že stále podporuje návrh na 30-dňové prímerie, ktorý vypracovali Spojené štáty. Moskva však zatiaľ súhlas nevyjadrila. (ČTK)

Zúčastní sa na piatkovom neformálnom stretnutí šéfov diplomacií EÚ v meste Ľvov, informuje agentúra DPA.

Na rokovaniach v tomto západoukrajinskom meste bude aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha a zamerané budú na pokračujúcu podporu pre Ukrajinu, ktorá sa viac než tri roky bráni pred ruskou inváziou.

Wadephul sa vo štvrtok skoro ráno vrátil do Berlína zo stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ vo Varšave, aby sa zúčastnil na slávnostnom ceremoniáli v dolnej komore parlamentu - Bundestagu - pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Následne odcestoval do Ľvova.

Pre verejnoprávneho vysielateľa ARD nemecký minister zahraničných vecí uviedol, že Berlín zostane jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny. „Toto sa nezmení a v nasledujúcich dňoch to dáme jasne najavo,“ dodal.

Počas schôdzky v Ľvove má Wadephul podľa vlastných slov v úmysle posúdiť súčasné potreby Ukrajiny. „Poskytneme, čo je potrebné, a budeme v tom pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné – kým Rusko nepochopí, že táto vojna sa musí skončiť, rokovania sa musia začať a prímerie sa musí dodržiavať,“ povedal.

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová vo štvrtok oznámila, že EÚ uvoľní na podporu ukrajinského zbrojného priemyslu miliardu eur. Zároveň podporí zriadenie tribunálu pre vojnové zločiny a zločiny agresie spáchané v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Kallasová to povedala na brífingu po neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ vo Varšave, na ktorom sa zúčastňoval aj Wadephul, pripomína DPA. (TASR)