Ruský Kalašnikov oznámil začiatok vývoja a výroby vojenských dronov

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 66 zo 100 bezpilotných lietadiel Šáhid a návnadových dronov, uviedlo ukrajinské letectvo. Celkovo zaznamenalo 26 útokov dronmi na deviatich miestach.

V Charkovskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a ďalších 44 utrpelo zranenia, vrátane chlapcov vo veku 13 a 15 rokov, oznámil jej gubernátor Oleh Synjehubov. Podľa gubernátora Doneckej oblasti Vadyma Filaškina ruské útoky pripravili o život dvoch civilistov, ďalší dvaja utrpeli zranenia.

Pri ruskom útoku dronom v Sumskej oblasti zahynul 69-ročný muž a zranilo sa 14 ľudí, medzi nimi aj osemročný chlapec a pätnásťročné dievča. Ruské sily zaútočili aj na Záporožskú oblasť a zabili jedného civilistu. (SITA, Kyiv Independent)

Informovala o tom agentúra DPA.

V rozhovore pre maďarský kanál Ultrahang zverejnenom v nedeľu večer na platforme YouTube Lavrov reagoval na výzvu Trumpa na urýchlené ukončenie bojov na Ukrajine. Trumpov nový apel podľa dlhoročného ruského ministra predstavuje „radikálnu zmenu“ v jeho doterajšom postoji.

Lavrov tvrdí, že na rokovaní na Aljaške v polovici augusta sa Trump vyslovil v prospech uzavretia komplexnej mierovej dohody ako cieľa ukončiť vojnu na Ukrajine, a nie za okamžité zastavenie bojov. Podľa neho Putin prijal tento americký postoj ako základ pre ďalšie rokovania, pričom ako jeho najdôležitejší prvok označil trvalý mier, a nie dočasné prímerie.

Šéf diplomacie Moskvy obvinil európske štáty a Ukrajinu zo zodpovednosti za „zmenu názoru“ Trumpa od augustového rokovania s ruským prezidentom.

Ako pripomína DPA, že Trump na Aljaške povedal, že trvalý mier by bol lepším riešením ako prímerie, ale predtým aj potom tiež vyzýval na prerušenie útokov, aby bolo možné viesť rokovania o konečnom urovnaní konfliktu. Zastavenie útokov pred mierovými rozhovormi žiada dlhodobo Kyjev.

Naopak, Moskva konzistentne trvá na tom, aby zastavenie bojov nastalo až po dosiahnutí komplexnej dohody, ktorá by odrážala jej požiadavky. Podľa západných pozorovateľov sa Rusko snaží vojensky zaistiť si lepšiu vyjednávaciu pozíciu.

Americký prezident viackrát v priebehu uplynulých mesiacov vyjadril nespokojnosť z pokračujúcich ruských útokov, ktorých cieľom sa často stávajú ukrajinské mestá.

Minulý týždeň dokonca Spojené štáty uvalili nové sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil a desiatky ich dcérskych spoločností, zatiaľ čo Trump o niečo neskôr zrušil plánovanú schôdzku s Putinom v Budapešti. Nevylúčil však, že by k nej mohlo dôjsť v budúcnosti. (TASR)

Bloger Fighterbomber, ktorý má blízko k ruským vzdušným silám, zverejnil fotografiu vrtuľníka Ka-52 spolu so správou „Večný let, bratia“, čím pravdepodobne naznačoval smrť posádky.

Ruská armáda nijaké oficiálne vyhlásenie potvrdzujúce stratu vrtuľníka nevydala a ani ukrajinské obranné sily nehlásili zničenie ani poškodenie takéhoto stroja.

Vrtuľník Ka-52, prezývaný Alligator, je ruský útočný vrtuľník používaný na prieskum a na útoky na pozemné ciele. (SITA, Ukrajinská pravda)

Jej cieľom bolo zabrániť výrobe vyššieho počtu jadrových zbraní. 

Informuje o tom agentúra AFP.

Odstúpenie prichádza v čase ochladenia vzťahov medzi Putinom a americkým prezidentom. Trumpom nedávno vyjadril rastúce sklamanie nad neochotou ruského lídra rokovať o mieri na Ukrajine a minulý týždeň oznámil zrušenie plánovaného summitu s Putinom.

Takéto rokovanie sa podľa neho neuskutoční, kým nebude jasné, že šéf Kremľa chce uzavrieť dohodu.

Po demontáži tisícov bojových hlavíc po studenej vojne zostali Moskve a Washingtonu obrovské zásoby zbraňového plutónia. Jeho skladovanie je nákladné a predstavuje tiež potenciálne riziko pre šírenie jadrových zbraní.

Dohoda o nakladaní s plutóniom a jeho likvidácii (PMDA) vstúpila do platnosti v roku 2011. Zaväzovala obe krajiny, aby sa každá zbavila najmenej 34 ton plutónia. Podľa amerických predstaviteľov by toto množstvo stačilo na výrobu až 17-tisíc jadrových hlavíc.

Cieľom PMDA bolo premeniť toto plutónium na bezpečnejšie formy, ako je jadrové palivo MOX, alebo ho použiť na výrobu elektriny ožarovaním plutónia v reaktoroch. Rusko v roku 2016 pozastavilo plnenie tejto dohody pre sankcie a ďalšie údajne nepriateľské kroky USA, rozširovanie NATO a zmeny v likvidácii plutónia v Spojených štátoch.

Rusko a USA sú zďaleka najväčšie jadrové veľmoci a spolu majú približne 8000 nukleárnych hlavíc. Ako vyplýva z údajov Federácie amerických vedcov, v roku 1986 ich mali zhruba 73-tisíc. (TASR)

Drony zaútočili na sklad pohonných látok a mazív v meste Starobiľsk a ropný terminál v regionálnej metropole Luhansk. Drony na tieto logistické zariadenia udreli v čase, keď boli nádrže plné, uviedli špeciálne ukrajinské jednotky, ktoré zverejnili aj videozáznam zásahu.

„Sily špeciálnych operácií pokračujú v asymetrických úderoch proti nepriateľovi, aby urýchlili ukončenie jeho útočných snáh," dodal Kyjev.

Maďarský premiér to uviedol v príspevku na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Požiadal som Svätého otca, aby podporil protivojnové úsilie Maďarska,“ napísal Orbán.

Talianske médiá predtým uviedli, že pápež Lev XIV. prijme maďarského premiéra, ktorý sa popoludní v Ríme stretne aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Server telex.hu pripomenul, že Orbán sa s pápežom Levom XIV. stretol prvýkrát od jeho nástupu do úradu hlavy katolíckej cirkvi.

Vzťahy sú podľa hovorcu Kremľa na minimálnej úrovni.

"Zatiaľ sa objavili iba prvé, povedzme nesmelé snahy o to, aby sa tieto vzťahy dostali zo stavu predchádzajúceho ochromenia," povedal hovorca Putina podľa ruskojazyčnej verzie stanice BBC v odpovedi na novinársky otázku, či testy strely nepovedú k eskalácii vzťahov medzi oboma krajinami.

"Rusko sa dôsledne zaoberá zabezpečením vlastnej bezpečnosti. V rámci tejto úlohy dochádza k vývoju nových zbraňových systémov,“ dodal Peskov. (ČTK)

Oznámil to jeho advokát Nicola Canestrini, píšu agentúry Reuters a DPA.

Podozrivý sa plánuje voči rozhodnutiu súdu znovu odvolať. Vydanie Kuznecova do Nemecka už v septembri povolil súd v Bologni, jeho právny tím však rozhodnutie napadol na kasačnom súde. Ten vydanie pozastavil z dôvodu procedurálnych pochybení a opätovne ho pridelil súdu v Bologni.

Podozrivého 49-ročného Ukrajinca zatkli 21. augusta v rekreačnej chate v San Clemente neďaleko mesta Rimini na základe európskeho zatykača vydaného Nemeckom pre podozrenie z účasti na útoku na plynovody Nord Stream.

Nemecká spolková prokuratúra Ukrajinca obvinila zo spôsobenia výbuchu a sabotáže. Podľa nej bol súčasťou skupiny, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori. Kuznecov bol údajne koordinátorom celej akcie.

Oba plynovody boli v čase útoku natlakované plynom, ale v dôsledku invázie ruských síl na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, ho neprepravovali.

Podľa informácií týždenníka Der Spiegel je Kuznecov bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej tzv. tieňovej flotily v Stredozemnom mori.

Vyšetrovanie nemeckých orgánov prišlo k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy. Členovia bunky si pravdepodobne prenajali na vykonanie útoku jachtu, ktorá vyplávala z nemeckého mesta Rostock. Kuznecov pri tom použil falošné doklady totožnosti.

Spolková prokuratúra minulý rok vydala zatykač aj na ďalšieho Ukrajinca Volodymyra Z., inštruktora potápania, ktorého zadržali v Poľsku. Jeho vydanie poľský súd zamietol a rozhodol o jeho prepustení z väzby. (TASR)