Dánsko by chcelo v júli usporiadať mierový summit pre Ukrajinu

Zvyšných 28 bezpilotných lietadiel udrelo na 17 miestach, na ďalších päť lokalít dopadli trosky zostrelených dronov, uviedlo ukrajinské letectvo na telegrame.

Obete na životoch zatiaľ neboli hlásené.

V Čugujevskom okrese v Charkovskej oblasti zasiahol ruský dron obytnú oblasť, informovala ruskojazyčná služba BBC s odvolaním sa na ukrajinské úrady.

Pri incidente vyhorel obytný dom a niekoľko áut, päť ľudí bolo zranených. V Odeskej oblasti spôsobil útok ruských dronov požiar skladiska, podľa predbežných informácií nie sú na mieste žiadne obete.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že cez noc bolo nad tromi ruskými regiónmi a Čiernym morom zostrelených 46 ukrajinských dronov. Podľa vyhlásenia ministerstva bola viac ako polovica bezpilotných lietadiel zostrelená nad Rostovskou oblasťou, zvyšok nad Volgogradskou oblasťou, Krasnodarským krajom a nad Čiernym morom.

Ruské úrady v noci uzavreli letisko vo Volgograde a v Soči. Šéf Rostovskej oblasti ráno oznámil, že protivzdušná obrana v noci odrazila masívny útok ukrajinských dronov. (ČTK, BBC)

Uviedla to hovorkyňa generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.

„Na území Slovenskej republiky je naďalej vedené trestné konanie, v rámci ktorého sú zabezpečované dôkazy,“ uviedla hovorkyňa.

Generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin ešte v roku 2023 na stretnutí so šéfom slovenskej prokuratúry Marošom Žilinkom vyhlásil, že oceňuje prácu slovenských prokurátorov.

„Slovensko je na čele vyšetrovania medzinárodných zločinov spáchaných na Ukrajine v čase ruskej agresie,“ uviedol. K spoločnému vyšetrovaciemu tímu zameranému na vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných na území Ukrajiny pristúpilo Slovensko v máji 2022.

Prokurátorka generálnej prokuratúry začala ešte v marci 2022 v súvislosti s vojnou na Ukrajine trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin neľudskosti, obzvlášť závažný zločin používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja a obzvlášť závažný zločin vojnového bezprávia.

Stalo sa tak na základe dohody Generálnej prokuratúry SR s Generálnou prokuratúrou Ukrajiny a Eurojustom, ktorý koordinuje zber informácií a postup trestných stíhaní v jednotlivých krajinách.

Účelom trestného konania je zadokumentovať dôkazy o vojnových zločinoch, a to predovšetkým od utečencov, ktorí mohli byť ich priamymi svedkami a obeťami. (SITA)

Agentúra uskutočnila prieskum na prelome augusta a septembra pre denník Rzeczpospolita. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa prieskumu nesúhlas s podporou vyjadrilo takmer 53 percenta opýtaných, za bolo necelých 34 percenta a 14 percent sa nevedelo vyjadriť.

Najväčšiu podporu vstupu Ukrajiny do Aliancie vyjadrili priaznivci vládneho tábora, z ktorých 59 percent súhlasí s pokračovaním takejto politiky. Opačný názor zastáva 29 percent sympatizantov vládnej koalície.

Medzi odporcami dominujú priaznivci opozičných strán Právo a spravodlivosť (PiS), Konfederácia a Razem, kde sa proti vyjadrilo 74 percent respondentov.

Najvyšší podiel odporcov bol medzi mužmi, ľuďmi so základným vzdelaním, vo vekovej kategórii okolo 50 rokov či ľuďmi, ktorí svoju ekonomickú situáciu hodnotia negatívne.

Podľa denníka Rzeczpospolita skeptický postoj voči Ukrajine v NATO medzi Poliakmi narastá.

V auguste 2023 rovnaký prieskum ukázal, že 48 percent respondentov bolo proti okamžitému členstvu Kyjeva v Aliancii, opačný názor zastávalo 40 percent.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 29. až 30. augusta 2025 na reprezentatívnej vzorke 1069 opýtaných. (TASR)

Šéf Bieleho domu je však napriek tomu naďalej odhodlaný usilovať sa o mierovú dohodu. Svoj postoj k súčasnej situácii Trump označil ako optimistický a zároveň realistický.

„Sledoval som to, videl som to a hovoril som o tom s prezidentom Putinom a prezidentom Zelenským. Niečo sa stane, ale oni ešte nie sú pripravení. Ale niečo sa stane. Dokážeme to,“ vyhlásil v rozhovore pre televíziu CBS News.

Americký prezident sa tak vyjadril v čase pokračujúcich ruských útokov na Ukrajinu. Pri veľkom ruskom útoku na Kyjev minulý týždeň zahynulo až 25 osôb vrátane detí.

Trump v reakcii uviedol, že s ruskými útokmi je nespokojný, avšak naďalej sa bude pokúšať o mierovú dohodu. Opätovne pripustil, že ukončenie vojny na Ukrajine je náročnejšie, ako pôvodne predpokladal.

Trump sa vyjadril aj k stredajšej vojenskej prehliadke v Pekingu, na ktorej sa zúčastnili aj lídri Ruska a Severnej Kórey. „Chápem dôvod, prečo to urobili, a dúfali, že to sledujem, a ja som to sledoval,“ povedal Trump.

„Mám s nimi všetkými veľmi dobré vzťahy. Ako dobré, to zistíme v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov,“ podotkol.

Hovorkyňa rezortu sa tak vyjadrila vo štvrtok pred rokovaniami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s európskymi lídrami v Paríži.

Zacharovová uviedla, že Rusko nebude akceptovať nasadenie cudzích vojsk na Ukrajine.

„Nápady lídra Kyjeva, ktoré sú v podstate kópiou iniciatív európskych podporovateľov, ...sú úplne neprijateľné,“ vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.

Zacharovová označila očakávané bezpečnostné záruky pre Ukrajinu za „odrazový mostík pre teror a provokácie proti našej krajine“. „Nie sú to záruky pre ukrajinskú bezpečnosť, sú to záruky ohrozenia európskeho kontinentu,“ vyhlásila.

Dodala, že Rusko nebude zvažovať nasadenie cudzích vojsk na Ukrajine v „žiadnom formáte“.

V Paríži bude vo štvrtok rokovať tzv. koalícia ochotných o Ukrajine z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Medzi účastníkmi sú nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj uviedol, že je presvedčený, že spojenci Kyjeva pomôžu zvýšiť tlak na Rusko, aby smerovalo k diplomatického riešeniu viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny. Dodal však, že nie sú viditeľné žiadne „náznaky od Ruska, že chce ukončiť vojnu“. (TASR)

Reagoval tak na otázku, aký bude postoj Trumpa k prípadným iniciatívam na ukončenie vojny.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR na základe tlačovej konferencie prezidenta po skončení stretnutia.

„Ja vás môžem uistiť o tom, že či už v telefonických rozhovoroch s európskymi lídrami alebo vo Washingtone hovorím vždy tým istým jazykom - že Putinovi sa nedá veriť a že ďalšie balíky sankcií, vrátane sekundárnych, sú nevyhnutné,“ zdôraznil.

Nawrocki dodal, že jeho americký partner je politik, ktorý vie počúvať a otvára sa názorom iných lídrov.

Poľský prezident dodal, že ekonomické údaje jasne dokazujú účinnosť sankcií voči Rusku. Podľa neho počas rokovaní s Trumpom zastupoval nielen poľskú, ale aj európsku solidaritu s Ukrajinou v oblasti vojenskej podpory, pričom sa neotvárali žiadne bilaterálne spory. „Čo s týmito informáciami urobí prezident Trump, to je už jeho rozhodnutie,“ uzavrel poľský prezident.

Okrem bezpečnostných otázok rokovali aj o ekonomickej spolupráci. Trump podporil iniciatívu Trojmoria a ďalšie dodávky amerického plynu do strednej Európy. Nawrocki zdôraznil, že do USA prišiel nielen ako hlas Poliakov, ale aj ako reprezentant krajín strednej a východnej Európy vrátane pobaltských štátov.

Poľský prezident dostal od Trumpa pozvanie na budúcoročný samit G20 v Miami. Zároveň potvrdil, že Trumpa oficiálne pozval na návštevu Poľska, pričom termín ešte nie je stanovený. „Pre celý región by bolo výborné, keby prezident Donald Trump navštívil Varšavu,“ uviedol Nawrocki.

Podľa vyjadrenia amerikanistu Tomadza Pludowského pre agentúru PAP Trump prijal Nawrockého veľmi vrelo, pričom ho predstavil ako priateľa a zdôraznil veľmi blízke vzťahy medzi oboma národmi. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Sme pripravení, my Európania, poskytnúť bezpečnostné záruky Ukrajine a Ukrajincom v deň podpísania mierovej dohody,“ uviedol Macron po boku Zelenského deň pred začiatkom samitu tzv. koalície ochotných v Paríži.

Podľa Macrona sú podrobnosti záruk „mimoriadne utajované“, ale prípravy boli zavŕšené na stretnutí ministrov obrany. „Sme pripravení na pevný a trvalý mier pre Ukrajinu a Európanov. Otázkou je teraz úprimnosť Ruska,“ dodal.

Francúzsky prezident opakovane vyjadril pochybnosti voči tvrdeniam Putina o snahe Moskvy uzavrieť vo vojne mier adresovaným Trumpovi.

Zelenskyj v reakcii na to taktiež vyjadril pochybnosti o ochote Ruska ukončiť vojnu. „Žiaľ, zatiaľ sme nevideli žiadne známky toho, že by Rusko chcelo vojnu ukončiť,“ povedal Zelenskyj novinárom a dodal, že si je istý, že spojenci Kyjeva pomôžu „zvýšiť tlak na Rusko, aby sa posunulo smerom k diplomatickému riešeniu“. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Nemám žiadnu správu pre Putina, on vie, aký je môj postoj a rozhodne sa tak či onak,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu počas stretnutia s poľským prezidentom Karolom Nawrockim.

„Nech už bude jeho rozhodnutie akékoľvek, budeme buď spokojní alebo nespokojní. A ak budeme nespokojní, uvidíte, čo sa stane,“ dodal americký prezident.

AFP s odvolaním sa na svoj zdroj v Bielom dome tiež potvrdila, že Trump bude vo štvrtok hovoriť so Zelenským. Elyzejský palác ešte skôr informoval, že po štvrtkovom summite tzv. koalície ochotných v Paríži bude ukrajinský prezident spolu s európskymi lídrami telefonovať so šéfom Bieleho domu.

Štvrtkové rokovania vo francúzskej metropole sa budú zameriavať na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po ukončení vojny s Ruskom. (TASR)