Premiéri Británie a Holandska chcú pomôcť pri zaobstaraní strojov F-16 pre Ukrajinu

Oznámil to jeho advokát Nicola Canestrini, píšu agentúry Reuters a DPA.

Podozrivý sa plánuje voči rozhodnutiu súdu znovu odvolať. Vydanie Kuznecova do Nemecka už v septembri povolil súd v Bologni, jeho právny tím však rozhodnutie napadol na kasačnom súde. Ten vydanie pozastavil z dôvodu procedurálnych pochybení a opätovne ho pridelil súdu v Bologni.

Podozrivého 49-ročného Ukrajinca zatkli 21. augusta v rekreačnej chate v San Clemente neďaleko mesta Rimini na základe európskeho zatykača vydaného Nemeckom pre podozrenie z účasti na útoku na plynovody Nord Stream.

Nemecká spolková prokuratúra Ukrajinca obvinila zo spôsobenia výbuchu a sabotáže. Podľa nej bol súčasťou skupiny, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori. Kuznecov bol údajne koordinátorom celej akcie.

Oba plynovody boli v čase útoku natlakované plynom, ale v dôsledku invázie ruských síl na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, ho neprepravovali.

Podľa informácií týždenníka Der Spiegel je Kuznecov bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej tzv. tieňovej flotily v Stredozemnom mori.

Vyšetrovanie nemeckých orgánov prišlo k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy. Členovia bunky si pravdepodobne prenajali na vykonanie útoku jachtu, ktorá vyplávala z nemeckého mesta Rostock. Kuznecov pri tom použil falošné doklady totožnosti.

Spolková prokuratúra minulý rok vydala zatykač aj na ďalšieho Ukrajinca Volodymyra Z., inštruktora potápania, ktorého zadržali v Poľsku. Jeho vydanie poľský súd zamietol a rozhodol o jeho prepustení z väzby. (TASR)

Na sociálnej sieti X o tom informoval Jacek Dobrzyński, hovorca vládneho koordinátora tajných služieb. Poľskí predstavitelia obviňujú Rusko a Bielorusko, že stoja za rastúcim počtom prípadov sabotáží, s ktorými sa Poľsko v posledných rokoch potýka.

Tomasz Siemoniak, ktorý vo vláde zodpovedá za koordináciu tajných služieb, neskôr spresnil, že táto dvojica Ukrajincov patrí medzi osem ľudí podozrivých z prípravy sabotáží, o ktorých zadržaní minulý utorok informoval premiér Donald Tusk.

Dobrzyński uviedol, že k dopadnutiu dvojice viedla spolupráca poľskej vojenskej a civilnej kontrarozviedky. Tridsaťdvaročný muž a o dva roky staršia žena podľa Dobrzyńského zháňali informácie "o vojenskom potenciáli Poľska a montovali zariadenia na utajované sledovanie kritickej infraštruktúry". Zbierali informácie týkajúce sa poľských vojakov alebo dopravnej infraštruktúry slúžiacej na logistickú a vojenskú podporu Ukrajiny, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej invázii a pre ktorú je Poľsko významným spojencom. Súd dvojicu Ukrajincov poslal na tri mesiace do väzby, uviedol tiež Dobrzyński.

Prokuratúra vo východopoľskom Lubline, ktorá na vyšetrovanie dohliada, vo vyhlásení na svojich internetových stránkach uviedla, že títo ľudia pre cudziu tajnú službu pracovali od mája 2023 do tohtoročného augusta a že boli zadržaní pred necelými dvoma týždňami. V prípade odsúdenia im hrozí osem rokov väzenia.

Siemoniak v Poľskom rozhlase povedal, že tento prípad "dokazuje, že máme čo dočinenia s rastúcou intenzitou diverzných aktivít a príprav diverzných akcií". Poľské tajné služby a ďalšie bezpečnostné zložky "majú plné ruky práce", uviedol tiež politik z Tuskovej Občianskej koalície.

Poľsko tvrdí, že prípady podpaľovania alebo kyberútoky, ktoré v posledných rokoch zažíva, sú súčasťou hybridnej vojny, ktorú proti nemu vedie Rusko. Cieľom ruských tajných služieb je podľa Varšavy destabilizovať štáty, ktoré podporujú Ukrajinu. Moskva takéto obvinenia odmieta, pripomenula agentúra Reuters. (ČTK)

Balóny pašerákov dlhodobo opakovane narúšajú vzdušný priestor Litvy, pričom najnovší incident sa odohral cez víkend.

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Dnes sme sa rozhodli prijať najprísnejšie opatrenia, iná možnosť nie je,“ uviedla Ruginiené na tlačovej konferencii. Dodala, že jej vláda bude možno diskutovať aj o uplatnení bezpečnostných konzultácií podľa článku štyri Severoatlantickej zmluvy.

Litva minulý týždeň štyrikrát uzavrela letisko v hlavnom meste Vilnius, pretože balóny vstúpili do jej vzdušného priestoru. Dočasne tiež uzavrela svoje hraničné priechody s Bieloruskom.

Spravodajský web LTR informoval, že podľa Litvy balóny nad jej územie posielajú pašeráci s nákladom cigariet. Vilnius zároveň obviňuje bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z toho, že proti tejto praktike nezakročil.

Ruginiené označila incidenty za „hybridné útoky“ a potvrdila, že bieloruské hraničné priechody zostanú uzavreté. Výnimku budú mať diplomati a občania Európskej únie, ktorí Bielorusko opúšťajú. (TASR)

Matt Whitaker to vyhlásil v rozhovore pre televíziu Fox News. Podľa spravodajca TASR v Budapešti na to upozornil server hvg.hu.

Americký veľvyslanec podotkol, že na rozdiel od okolitých krajín Maďarsko „nevypracovalo žiadne plány, ani nepodniklo žiadne aktívne kroky v tomto smere“.

Poznamenal tiež, že USA budú naďalej spolupracovať s dotknutými krajinami a ich susedmi, ako je Chorvátsko, ktoré im môže v tomto procese pomôcť.

Trump má podľa jeho slov všetky tromfy a Rusko vyzerá byť slabé. „Mali by zastaviť vojnu, zabíjanie, nezískavajú územia, prehrávajú každý týždeň na bojisku proti Ukrajine,“ podčiarkol Whitaker.

Server pripomína, že Spojené štáty minulú stredu uvalili sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, Rosnefť a Lukoil. Minister financií USA Scott Bessent uviedol, že sankcie sú potrebné, pretože Moskva nie je odhodlaná k mierovému procesu, a vyzval Rusko, aby „zastavilo zabíjanie“, a na okamžité prímerie. (TASR)

„Mal by ukončiť vojnu (na Ukrajine). Vojna, ktorá mala trvať týždeň, sa teraz blíži k štvrtému roku. To by mal robiť namiesto testovania rakiet,“ povedal americký prezident Donald Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One.

Putin v nedeľu oznámil úspešný test medzikontinentálnej strely s plochou dráhou letu Burevestnik, ktorá je schopná niesť jadrové hlavice. Podľa jeho slov má raketa „neobmedzený dosah“.

Náčelník ruského generálne štábu Valerij Gerasimov uviedol, že strela bola otestovaná 21. októbra, preletela 14.000 kilometrov a vo vzduchu bola približne 15 hodín. Burevestnik podľa neho letel na jadrový pohon a šéf ruskej armády tvrdí, že ho nedokážu zostreliť žiadne systémy protivzdušnej obrany. (TASR)

Viac ako tri desiatky z nich mierili na Moskvu, doplnil starosta ruskej metropoly Sergej Sobjanin.

Bezpilotné lietadlo zabilo vodiča mikrobusu a zranilo piatich pasažierov v ruskej Brjanskej oblasti, informoval tamojší gubernátor Alexander Bogomaz.

O necelú hodinu neskôr v inom príspevku oznámil, že protivzdušná obrana v noci zlikvidovala nad ním spravovaným regiónom 47 nepriateľských dronov a že nie sú zranení ani žiadne škody.

Podľa Sobjanina trvalo zostreľovanie ukrajinských dronov šesť hodín do 2:00 SEČ. Kvôli vzdušnému poplachu letiská Domodedovo a Žukovskij uzavreté na viac ako dve hodiny.

V Tulskej oblasti severne od Moskvy bolo podľa tamojšieho gubernátora Dmitrija Milajeva zničených 24 ukrajinských dronov.

Ukrajinské letectvo oznámilo zneškodnenie 66 ruských dronov z celkovo 100 vyslaných.

Ďalších 26 dronov podľa neho zasiahlo deväť bližšie nespresnených miest. Niekoľko dronov zostávalo podľa Kyjeva v čase hlásenia ešte vo vzduchu.

Pre hrozbu útokov museli dočasne uzavrieť dve zo štyroch moskovských letísk. Píše o tom agentúra Reuters.

Počas päťhodinovej operácie, ktorá sa začala tesne pred 22:00 moskovského času (20:00 SEČ), protivzdušná obrana zlikvidovala 28 dronov letiacich na Moskvu, doplnil jej primátor Sergej Sobianin v príspevku na komunikačnej platforme Telegram.

Ruský úrad pre bezpečnosť leteckej premávky (Rosaviacija) oznámil, že veľké letisko Domodedovo a menšie letisko Žukovskij boli pre dronové útoky uzavreté od 23:40 SEČ.

Informácie o prípadných škodách neboli zverejnené. Rusko zvyčajne neuvádza úplný rozsah škôd spôsobených ukrajinskými údermi na svojom území, pokiaľ nejde o civilné objekty.

Ukrajina sa k incidentu nevyjadrila. Kyjev opakovane deklaruje, že útoky ukrajinskej armády na území Ruska majú za cieľ zasiahnuť infraštruktúru, ktorá je pre Rusko kľúčová pre vedenie vojny rozpútanej voči Ukrajine. (TASR)

Podľa neho sa do mesta ležiaceho v Doneckej oblasti infiltrovalo niekoľko malých skupín ruských vojakov, ktorí obišli ukrajinské obranné línie.

Ide o približne 200 vojakov, ktorí sa zapojili sa do ťažkých bojov s ukrajinskými jednotkami. Obe strany do nich nasadili aj bojové drony.

Boje v Pokrovsku sa vyznačujú „vysokou dynamikou a intenzitou“, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ruská armáda sa navyše pokúša prelomiť ukrajinské obranné línie pomocou tankov a bojových vozidiel pechoty.

Generálny štáb poprel tvrdenia ruskej strany, že ukrajinské jednotky v Pokrovsku boli úplne obkľúčené. Naopak tvrdí, že rozsiahle oblasti v jeho okolí boli znovu dobyté, čím sa stabilizovala situácia v tomto sektore a pozdĺž prístupových ciest do Pokrovska.

Za posledných desať dní ukrajinské sily opäť dobyli obce Kučeriv Jar a Suchecke ležiace severne od Pokrovska, uviedol generálny štáb.

Agentúra DPA poznamenala, že túto informáciu nie je možné nezávisle overiť, avšak podľa interaktívnej mapy DeepState, ktorá sleduje situáciu na bojisku a jej tvorcovia majú väzby na armádu, sú pod kontrolou Kyjeva.

(zdroj: Deep State)