Ruské sily dobyli skoro 88 percent rozlohy Bachmutu

Na stretnutie odcestuje v piatok.

Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Ďalší traja utrpeli zranenia. Podľa miestnych úradov v čase útoku sa pracovníci humanitárnej misie podieľali na prácach spojených s odmínovaním územia, ktoré bolo predtým okupované ruskou armádou.

Ruské ministerstvo obrany sa k útoku zatiaľ nevyjadrilo.

S odvolaním sa na ukrajinské médiá a informácie od mestskej správy o tom správu priniesli agentúra AFP a britská stanica BBC.

„Rusi zámerne útočili na pracovníkov humanitárnej odmínovacej misie Dánskej rady pre utečencov... dve osoby boli zabité,“ napísal na sociálnych sieťach gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.

Agentúra Reuters konštatovala, že tento incident podčiarkuje pokračujúce nebezpečenstvo pre humanitárne misie na Ukrajine, ktorých personál je počas vykonávania odmínovacích a záchranných prác ohrozený nielen bojmi na bojiskách, ale aj zámerným útokom. (TASR, Ukrajinská pravda)

Informuje o tom agentúra DPA.

Ruské jednotky zhodili tri bomby na obec Illinivka, spresnil na platforme Telegram oblastný gubernátor Vadym Filaškin.

Počas náletu došlo k poškodeniu dovedna piatich opustených budov, dodal gubernátor.

Bomby však zasiahli aj nemocnicu v blízkosti neďalekého priemyselného mestečka Konsťantynivka, informoval ďalej Filaškin, hoci podrobnosti o obetiach na životoch neuviedol.

Správy o stratách na životoch v radoch civilistov prichádzajú po tom, čo si ruská delostrelecká paľba na frontovej línii na Ukrajine v stredu vyžiadala dovedna osem civilných obetí, pripomína DPA. (TASR)

Oznámil to Elyzejský palác, informovala o tom agentúra AFP.

Samit vedú spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer s ďalšími lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Na rokovaniach sa zúčastnil aj vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff, ktorý sa so Zelenským zhováral samostatne.

Francúzsky prezident v stredu vyhlásil, že Európa je po podpise mierovej dohody pripravená okamžite poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. „Sme pripravení, my Európania, poskytnúť bezpečnostné záruky Ukrajine a Ukrajincom v deň podpísania mierovej dohody,“ uviedol Macron po boku Zelenského.

Podľa Macrona sú podrobnosti záruk „mimoriadne utajované“, ale prípravy boli zavŕšené na stretnutí ministrov obrany. „Sme pripravení na pevný a trvalý mier pre Ukrajinu a Európanov. Otázkou je teraz úprimnosť Ruska,“ dodal.

Lídri sa na samite podľa Fialu zhodli na pokračovaní v intenzívnej pomoci Ukrajine, aby sa mohla brániť a pokračovať v tlaku na Rusko a aby mohli byť vytvorené podmienky pre spravodlivý a trvalý mier.

„Aby bolo možné dosiahnuť mier, existuje silný konsenzus, že musíme poskytnúť spoľahlivé bezpečnostné záruky, ktoré by odradili Rusko od ďalšej agresie,“ vyhlásil český premiér.

Rutte na tlačovej konferencii ocenil zvýšené výdavky na obranu v jednotlivých členských štátoch. Podľa neho sú potrebné, aby dokázali čeliť hrozbám vrátane Ruska.

V súvislosti so samitom koalície ochotných vyhlásil, že základom budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by mala byť silná ukrajinská armáda. Zopakoval tiež svoje varovanie pre Európu, ktorá by sa nemala k Rusku stavať naivne.

„Fakty sú jasné. Rusko investuje 40 percent svojho štátneho rozpočtu do obrany. Investujú ich, pretože chcú uspieť na Ukrajine, a my musíme zabrániť tomu, aby uspeli,“ uviedol.

Rutte upozornil, že Ukrajina nebude poslednou zastávkou Ruska. Narážal tým na správy, že Moskva sa pripravuje zaútočiť na územie členských štátov NATO. „Musíme sa uistiť, že naše odstrašujúce kapacity sú tak veľké, aby to nikdy neskúsili,“ dodal. (TASR)

Po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Prahe to uviedol premiér Petr Fiala (ODS).

Vlani iniciatíva Ukrajine pomohla dodať 1,5 milióna nábojov. Tohtoročným cieľom je tento počet vyrovnať, podľa Fialu sa pravdepodobne podarí ho prekonať.

Iniciatíva ukazuje, že aj menšie krajiny môžu zohrávať významnú úlohu a výrazne prispievať k európskej bezpečnosti, uviedol Fiala. "Som hrdý, že sa Česko v čase vlády, ktorú vediem, zmenila z akéhosi čierneho pasažiera na krajinu, ktorá je aktívnym spojencom a plní svoje záväzky, ktoré prijala pri svojom vstupe do NATO," vyhlásil.

Pripomenul premiér plány na navyšovanie obranného rozpočtu na tri percentá HDP do roku 2030 a päť percent do roku 2035.

Fiala povedal, že investície do obrany sa odrážajú tiež v modernizácii českej armády. "Investície do obranného priemyslu prispievajú našej bezpečnosti, ale aj posilňujú našu ekonomiku, sebestačnosť, vytvárajú nové pracovné miesta a z toho profitujeme všetci," uviedol premiér. Ocenil, že sa NATO snaží o posilňovanie výroby v členských krajinách.

Rutte označil Česko za spoľahlivého partnera, ktorý prispieva k odstrašujúcej sile NATO. Česko stojí pri svojich spojencoch a tí budú stáť pri ňom, dodal. "Váš obranný priemysel je veľmi silný, bavíme sa o tom, ako budeme tie kapacity ešte navyšovať," uviedol.

NATO totiž podľa neho musí posilňovať, aby dokázalo dlhodobo čeliť Rusku.

Česko podľa Rutteho pevne stojí pri Ukrajine od úplného začiatku ruskej invázie. "Muničná iniciatíva je skutočne veľký úspech," povedal. Dodávky munície podľa Rutteho Ukrajine veľmi pomáhajú. "Dúfame, že to prispeje k tomu, že bude dosiahnutá miera," doplnil. Vyzdvihol aj účasť Česka v ďalších projektoch NATO či na školení ukrajinských pilotov. (ČTK)

Reagoval tak na oznámenie Londýna, ktorý plánuje využiť približne 1,3 miliardy dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu, informuje agentúre Reuters.

Britský minister obrany John Healey uviedol, že sa na podporu Kyjeva použije viac ako jedna miliarda libier z výnosov zmrazených ruských aktív.

„Vzhľadom na to, že tieto prostriedky z pochopiteľných dôvodov nemožno vymáhať súdnou cestou, má naša krajina iba jeden spôsob, ako získať späť cennosti: vrátiť ich v naturáliách. Ide o „ukrajinské územie“ a ďalší nehnuteľný a hnuteľný majetok, ktorý sa na ňom nachádza,“ uviedol Medvedev na platforme Telegrame.

Naznačil, že Rusko bude reagovať na „akékoľvek nezákonné zabavenie zmrazených ruských finančných prostriedkov alebo ziskov“ zabavením „cenného majetku Británie“ vrátane toho v Rusku, píše Reuters.

Británia v stredu uvalila sankcie na 11 subjektov napojených na Rusko, ktoré sa údajne podieľali na pokusoch Moskvy o násilné deportácie a indoktrináciu ukrajinských detí, pripomína AFP. (TASR)