Výbuch míny v Charkovskej oblasti zabil dvoch civilistov

Okrem Ukrajiny budú rokovať aj o spôsoboch posilnenia európskej obrany, ktoré sa stalo prioritou po tom, ako Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu.

Po stretnutí by ministri mali mať o 14.45 h SELČ spoločnú tlačovú konferenciu, informoval taliansky rezort.

Lídri Nemecka, Francúzska, Británia a Poľska počas svojej sobotňajšej návštevy Kyjeva vyzvali Rusko, aby sa pripojilo k bezpodmienečnému prímeriu v trvaní 30 dní, ktoré by začalo platiť v pondelok 12. mája. Uvádzali, že prípade odmietnutia sú pripravení uvaliť v koordinácii s USA na Moskvu nové rozsiahle sankcie. O tomto návrhu telefonicky hovorili aj s Trumpom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na návrh ešte v sobotu uviedol, že vyvíjať v tejto veci tlak na Moskvu je zbytočné.

Putin následne v noci na nedeľu navrhol priame rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok, ktoré by sa mali uskutočniť 15. mája v Istanbule, pričom 30-dňové prímerie nespomenul.

Zelenskyj zareagoval ochotou osobne sa v Istanbule s Putinom stretnúť, avšak len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť navrhovaným prímerím.

Trump medzičasom uviedol, že taktiež zvažuje cestu do Istanbulu, aby sa tam vo štvrtok pripojil k prípadným rokovaniam Zelenského s Putinom. Zároveň vyjadril predpoklad, že Rusko pristúpi na zmienený návrh 30-dňového prímeria. Zelenskyj však vo svojom pondelkovom večernom prejave zdôraznil, že Rusko naň dosiaľ stále nereagovalo. (TASR)

Oznámil to v pondelok neskoro večer ruský rezort diplomacie, informujú agentúry Reuters a TASS. Správu o telefonáte dvojice potvrdili aj dva zdroje z tureckého ministerstva zahraničných vecí s tým, že ministri diskutovali o mierovom úsilí.

Ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby sa rokovania konali tento týždeň vo štvrtok v tureckom Istanbule.

„Šéfovia oboch ministerstiev diskutovali o otázkach súvisiacich s iniciatívou ruského prezidenta Vladimira Putina na začatie priamych rozhovorov 15. mája v Istanbule,“ uvádza ruské ministerstvo.

TASS píše, že Fidan absolvoval počas pondelka telefonáty na túto tému aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a tiež šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Noëlom Barrotom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok O Ukrajine sa môže rozhodnúť v Turecku: Putin chce kapituláciu, Trump nobelovku Čítajte 

Putin v nedeľu navrhol, aby sa priame rokovania s Ukrajinou konali 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zareagoval ochotou osobne sa s Putinom stretnúť v Istanbule, avšak len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie.

To malo začať platiť od pondelka 12. mája, pričom ešte pred Putinovým návrhom o Istanbule sa na ňom v Kyjeve dohodol Zelenskyj so svojimi spojencami, lídrami krajín združenými v tzv. koalícii ochotných.

Americký prezident Donald Trump medzičasom uviedol, že taktiež zvažuje cestu do Istanbulu, aby sa tam vo štvrtok pripojil k prípadným rokovaniam Zelenského s Putinom. Trump zároveň vyjadril predpoklad, že Rusko pristúpi na zmienený návrh 30-dňového prímeria.

Zelenskyj však vo svojom pondelkovom večernom prejave zdôraznil, že Rusko na navrhované prímerie dosiaľ stále nereagovalo.

„Ukrajina vždy podporovala diplomaciu. Som pripravený prísť do Turecka. Bohužiaľ, svet stále nedostal od Ruska jasnú odpoveď na početné návrhy na prímerie,“ uviedol v pravidelnom večernom vyhlásení Zelenskyj, ktorý sa v sobotu s lídrami Francúzka, Nemecka, Británie a Poľska dohodol na návrhu najmenej 30-dňového bezpodmienečného zastavenia bojov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predtým po telefonáte so Zelenským potvrdil, že je pripravený hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin.

Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom stretnúť osobne, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina alebo zloženiu ruskej delegácie zatiaľ nevyjadrila, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov iba povedal, že Rusko je vo všeobecnosti pripravené viesť vážne rozhovory o dlhodobom riešení vojny na Ukrajine a ultimáta od západných krajín neakceptuje.

„Moskva celý deň mlčala k návrhu na priame stretnutie. Veľmi zvláštne mlčanie,“ povedal Zelenskyj s tým, že Rusko naďalej pokračuje v ostreľovaní a útokoch, no túto vojnu bude musieť ukončiť. „Čím skôr, tým lepšie. Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní,“ dodala ukrajinská hlava štátu. (TASR)

Stretnutie ministrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Británie i vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa uskutočnilo vo formáte Weimar+, ktorý vznikol vo februári v reakcii na zmenu postoja USA k vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

Zo spoločného vyhlásenia zverejneného britskou vládou vyplýva, že ministri vyjadrili plnú podporu bezpečnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

„Rusko doteraz neprejavilo žiadny vážny úmysel dosiahnuť pokrok. Musí tak urobiť bezodkladne. Pripojili sme sa k výzve Ukrajiny na okamžité, úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie s cieľom vytvoriť priestor na rokovania o spravodlivom, komplexnom a trvalom mieri,“ uvádza sa v texte.

Ministri sa zhodli, že budú s Ukrajinou spolupracovať na iniciatívach zameraných na posilnenie jej ozbrojených síl a priemyselných kapacít i doplnenie zásob munície a vybavenia. Rovnako vyjadrili odhodlanie poskytnúť Ukrajine pevné bezpečnostné záruky. To podľa vyhlásenia zahŕňa preskúmanie možnosti vytvorenia koalície vzdušných, pozemných i námorných zabezpečovacích síl, ktoré by mohli prispieť k vytvoreniu dôvery v budúci mier a k obnoveniu ukrajinskej armády.

Pokiaľ ide o ďalšie sankcie, uviedli, že budú presadzovať „ambiciózne opatrenia“ s cieľom „znížiť schopnosť Ruska viesť vojnu obmedzením príjmov Kremľa, narušením jeho tieňovej flotily, sprísnením stropu cien ropy a znížením nášho zostávajúceho dovozu ruských energonosičov“.

„Necháme ruské štátne aktíva v našich jurisdikciách zmrazené, pokým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za spôsobené škody,“ dodali vo vyhlásení.

Hostiteľ stretnutia, šéf britskej diplomacie David Lammy, podľa AFP nové sankcie voči Rusku neohlásil, ako sa očakávalo. Agentúra poukázala na to, že viaceré z opatrení uvedených vo vyhlásení už boli predstavené. (TASR)

Podľa Kubiliusa sa spravodajské služby Nemecka, Dánska a ďalších krajín domnievajú, že Rusko bude mať kapacitu na útok na EÚ do roku 2030 alebo „dokonca skôr, v priebehu najbližších troch rokov“.

„Ak na Ukrajine nastane mier alebo prímerie, (Rusi) budú naďalej vyrábať a hromadiť také množstvá zbraní, ktoré im nakoniec umožnia začať novú agresiu,“ povedal eurokomisár pre obranu.

Kubilius zdôraznil, že EÚ úplne podporuje nastolenie mieru na Ukrajine, ale „mier nebude znamenať, že Rusko prestane pripravovať ďalšie agresie, či už opäť proti Ukrajine, alebo proti členským štátom EÚ či NATO“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Turecko by mohlo vo štvrtok 15. mája v Istanbule hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom osobne stretnúť, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina zatiaľ nevyjadrila.

„Chcel by som zopakovať, že sme pripravení prispieť k týmto stretnutiam a radi ich budeme hostiť,“ povedal Erdogan po telefonáte so Zelenským. „Nedávnymi kontaktmi sa otvorila nová príležitosť. Dúfame, že táto príležitosť nebude premárnená,“ dodal. S ruským prezidentom podľa agentúry TASS hovoril už v nedeľu.

Cestu do Istanbulu a možnú účasť na rusko-ukrajinských rokovaniach podľa svojich slov zvažuje aj americký prezident Donald Trump, ktorý bude v tom čase na návšteve regiónu, kde navštívi Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu i Katar. Na rozhovory do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok. Trump si taktiež myslí, že Rusko pristúpi na návrh 30-dňového prímeria, s ktorým prišla Ukrajina a jej európski spojenci. (TASR)

Oznámil Charles Fries, zástupca generálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

„V piatok Kaja Kallasová (vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci) oznámila, že EÚ investuje 1 miliardu eur do ukrajinského obranného priemyslu. ... Ale to nie je všetko. V nasledujúcich dvoch týždňoch vynaložíme ďalších 900 miliónov eur na nákup zbraní a munície pre Ukrajinu, pričom to všetko bude financované zo ziskov zo zmrazených ruských aktív," povedal Charles Fries.