Ústavná rada vo Francúzsku vydá verdikt o zákone o dôchodkoch 14. apríla

Severokórejské straty predstavujú celkovo 4700 vojakov, z toho bolo 2000 zranených prepravených späť do vlasti. Pchjongjang vyslal do bojov v ruskej Kurskej oblasti spolu v dvoch vlnách 18-tisíc vojakov, uviedol poslanec na základe informácií tajných služieb.

Vyplýva to z nariadenia, do ktorého v utorok nahliadla agentúra AFP. Environmentálne organizácie varujú pred negatívnym dopadom na životné prostredie a žiadajú vládu, aby projekt dôkladne posúdila, píše TASR.

Premiér Hun Manet nariadenie o prenájme pozemku „na investíciu do plánu zriadiť továreň na výrobu cementu“ s rozlohou 99 hektárov v rezervácii Prey Lang spoločnosti KP Cement podpísal ešte v januári, uvádza AFP.

Americký ochranársky portál Mongabay tvrdí, že firma má politické väzby a v oblasti už ťaží vápenec a mramor. Zo satelitných snímok podľa nej navyše vyplýva, že v rezervácii už začali s výrubom stromov.

Vápenec je kľúčovou zložkou cementu, no jeho ťažba v Kambodži značne prispieva k zhoršovaniu životného prostredia. Rezervácia Prey Lang sa rozprestiera na území 489.663 hektárov v štyroch provinciách strednej Kambodže a do pozastavenia vydávania nových licencii na ťažbu v roku 2023 sa v nej ťažilo viacero surovín.

Environmentalista a ľudskoprávny aktivista Heng Kimhong vyzval vládu, aby dôkladne posúdila vplyv projektu na životné prostredie. „Bojím sa, že to bude mať vplyv na biodiverzitu v oblasti,“ dodal. V rezervácii navyše aj napriek označeniu chráneného územia pokračuje rozsiahle odlesňovanie.

Podľa medzinárodnej ochranárskej organizácie Global Forest Watch od roku 2002 do roku 2023 zanikla približne tretina pralesov v Kambodži, ktoré patria k biologicky najrozmanitejším na svete. (TASR)

Varoval, že ak nedôjde k pokroku, Spojené štáty nebudú pokračovať v úsilí sprostredkovať dohodu.

„Momentálne sme v bode, keď musia obe strany predložiť konkrétne návrhy, ako tento konflikt ukončiť,“ citovala Rubia hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. „Ak nedôjde k pokroku, ustúpime z úlohy sprostredkovateľov v tomto procese,“ pokračovala hovorkyňa.

Bruceová povedala, že o tom, ako budú USA ďalej postupovať rozhodne americký prezident Donald Trump, ktorý sa od návratu do Bieleho domu usiluje dosiahnuť dohodu o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine.

Spojené štáty podľa Bruceovej chcú „úplné, trvalé prímerie a ukončenie konfliktu“ a nie „trojdňový moment, aby mohli oslavovať niečo iné“.

Hovorkyňa tým narážala na pondelňajší návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na trojdňové prímerie pri príležitosti Dňa víťazstva 9. mája. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na Putinov návrh uviedol, že je potrené vyhlásiť okamžité, úplné a bezpodmienečné prímerie – a to minimálne na 30 dní - ako základ pre skutočnú diplomaciu.

Rubio už pred dvoma týždňami varoval, že Spojené štáty sa prestanú snažiť sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa neobjavia jasné známky toho, že ju možno dosiahnuť.

Pred takýmto scenárom varoval aj americký viceprezident J.D. Vance, ktorý minulú stredu vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia uzavrieť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o dosiahnutie prímeria. (TASR)

„Tento krok bol v súlade s dlhodobou politikou britskej vlády po tom, čo húsíovia v novembri 2023 začali svoju kampaň útokov, ktorou ohrozujú slobodu plavby v Červenom mori, útočia na medzinárodné lode a zabíjajú nevinných obchodných námorníkov,“ uviedol britský rezort obrany.

K útoku proti vojenskému cieľu húsíov podľa vyhlásenia britského ministerstva zverejneného na jeho internetovej stránke došlo v utorok po zotmení, keď bolo menej pravdepodobné, že sa v zasiahnutej oblasti budú nachádzať civilisti.

Jemenskí povstalci využívali budovy nachádzajúce sa približne 25 kilometrov južne od jemenského hlavného mesta Saná na výrobu dronov, ktoré používali pri útokoch na lode v Červenom mori a Adenskom zálive.

AFP pripomína, že Británia sa zúčastňuje na spoločných leteckých útokoch proti húsíom pod vedením Spojených štátov od začiatku roka 2024.

Iránom podporovaní húsíovia, ktorí ovládajú veľkú časť Jemenu, počas vojny v Pásme Gazy vypustili na plavidlá spojené s Izraelom v Červenom mori desiatky dronov a rakiet, čím narušili svetové námorné trasy. Podľa ich vyjadrení útoky boli prejavom solidarity s Palestínčanmi v Gaze.

Niekoľkokrát vypustili drony a rakety aj priamo na Izrael. Väčšinu z nich zostrelila tamojšia protivzdušná obrana. S útokmi povstalci prestali po tom, čo 19. januára vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Jemenskí povstalci však obnovili útoky po tom, čo Izrael zastavil prísun pomoci do vojnou zničeného Pásma Gazy a následne po takmer dvoch mesiacoch prímeria tiež obnovil boje.

Americké námorníctvo útočí na pozície húsíov v Jemene takmer denne od polovice marca s cieľom zastaviť útoky povstalcov na lode v Červenom mori. Americký prezident Donald Trump povedal, že vojenská operácia proti nim bude pokračovať, kým budú hrozbou pre lodnú dopravu.

Pentagón v utorok oznámil, že USA od polovice marca zasiahli viac ako 1000 cieľov v Jemene a zabili stovky húsíov vrátane členov ich vedenia. (TASR)

Agentúra Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM) neposlala rozhlasovej stanici na apríl financie schválené Kongresom. Podľa sudcu Royca Lambertha však americká administratíva nemôže jednostranne zrušiť financovanie, ktoré schválil Kongres. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Rádio podalo v marci podnet na okresnom súde vo Washingtone so žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia, vďaka ktorému by dostala peniaze pridelené na apríl, ako aj Kongresom schválené financie na zvyšok aktuálneho fiškálneho roka.

Stanica začala 1. apríla posielať svojich zamestnancov z centrály v Prahe na neplatenú dovolenku z dôvodu, že USAGM jej neposlala financie.

Právnici stanice uviedli, že na nútenú dovolenku bolo poslaných 122 zamestnancov a varovali, že ak sa financovanie neobnoví, 1. mája bude na nútenú dovolenku poslaných viac zamestnancov a zruší sa ešte viac zmlúv s novinármi.

„Do konca mája bude stanica nútená zrušiť zmluvy, ktoré podporujú jeho kľúčové živé spravodajské a reportérske vysielanie. V júni 2025 rádio takmer úplne ukončí svoju činnosť,“ napísali právnici.

Sudca Lamberth v utorok vyhovel žiadosti stanice a nariadil americkej administratíve uvoľniť 12 miliónov dolárov pre RFE/RL.

Rádio sídli od roku 1995 v Prahe a v súčasnosti vysiela v 27 jazykoch pre 23 krajín vrátane Ruska, kde ju vo februári 2024 vyhlásili za „nežiaducu organizáciu“.

Americký prezident Donald Trump dekrétom podpísaným 14. marca nariadil rozsiahle škrty v USAGM, majúcej v USA na starosti všetky štátom financované programy zahraničného vysielania, ktoré neprevádzkuje armáda. Ide o súčasť jeho snáh o zoštíhlenie federálnej administratívy. (TASR)

Dnipro je podľa AFP od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu častým terčom útokov.

Starosta Charkova Ihor Terechov oznámil, že Rusko podniklo 16 útokov na mesto pričom zranených je 39 osôb.

Útoky v noci podnikla aj Ukrajina. Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn na platforme Telegram oznámil, že pri dronovom útoku v meste Ryľsk utrpeli zranenia traja ľudia. Dve osoby previezli do nemocnice, píše AFP.