Ukrajina má už štyri slovenské migy

Informovala o tom agentúra DPA.

Kremeľ si chce udržať dobyté územie Ukrajiny a „chcel by, aby bolo ešte väčšie,“ povedal Scholz spolustraníkom v Berlíne.

Putin nesmie uspieť v násilnom posune hraníc, pretože týmto konaním na Ukrajine zrušil desaťročia porozumenia v povojnovej Európe a z tohto zlomového bodu sa musia vyvodiť dôsledky, poznamenal.

„Bundeswehr sa posilní a spolupráca v rámci NATO dosiahla nové rozmery. To je tiež správne,“ zdôraznil dôležitosť a rozsah tejto úlohy. Vyzval tiež ľudí s vysokými príjmami, aby sa nesnažili o daňové úľavy, ale viac prispievali na financovanie obranyschopnosti krajiny.

Scholza v kresle premiéra v máji nahradil kancelár Friedrich Merz (CDU). Scholzova koaličná vláda sa predtým zaviazala k rozvojovému plánu Bundeswehru v hodnote 100 miliárd libier a po ruskej invázii v roku 2022 zvýšila vývoz zbraní na Ukrajinu.

Počas konferencie delegáti strany diskutujú o kontroverzných otázkach vrátane postoja strany k Rusku. Nemecká SPD bola kritizovaná za historické sympatie voči Moskve, ktoré v časti strany stále pokračujú napriek invázii na Ukrajinu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v piatok rázne odmietol výzvy na zmenu politiky voči Moskve a poukázal na realitu, ktorú prezentuje Putin.

Reagoval na názor významného predstaviteľa SPD Ralfa Stegnera, spoluautora pozičného dokumentu vyzývajúceho na zmenu prístupu Nemecka k Rusku. (TASR)

Pre podporu vstupu Ukrajiny do Únie premiéra kritizoval jeho koaličný partner, predseda SNS Andrej Danko. Fico v relácii STVR Sobotné dialógy pripomenul, že proces pristúpenia bude trvať roky, kým krajina splní podmienky.

Premiér tiež v prvých minútach relácie reagoval na otázku, či neplánuje stretnutie s ukrajinským prezidentom, keďže svoje vlastné stretnutie avizoval prezident Peter Pellegrini.

"Moje stretnutie so Zelenským nemá žiadny zmysel. On ma nenávidí," uviedol Fico.

Naopak, na jeseň sa má stretnúť s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. Rokovanie by sa mohlo konať v septembri či októbri.

Healey vyhlásil, že hoci sa momentálne „všetky oči upierajú na Blízky východ“, je dôležité, aby svet „nestratil Ukrajinu zo zreteľa“.

Ako referuje web united24media.com, Healey to povedal na verejnom fóre Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) s názvom „Silná Ukrajina pre spravodlivý a trvalý mier“.

„Putin chce, aby naša pozornosť ochabla, a silným posolstvom NATO je, že to nedovolíme,“ poznamenal Healey.

Podľa šéfa britského rezortu obrany chcel Putin vyhrať vojnu na Ukrajine za týždeň, no namiesto toho „tento mesiac prekročil krvavý míľnik milióna obetí, ktorých buď poslal na smrť alebo na fronte utrpeli zranenia“.

Healey tiež avizoval chystané strategické kroky. Na budúci mesiac sa podľa jeho slov uskutoční stretnutie kontaktnej skupiny, ktorej cieľom budú reformy za účelom ďalšej efektívnej práce v rámci Bezpečnostnej pomoci a výcviku NATO pre Ukrajinu (NSATU) a kapacít NATO.

Ambíciou je podľa Healeyho dlhodobo podporovať Ukrajinu a koordinovať koalície. (SITA)

Uviedla to prezidentská kancelária. Informuje o tom agentúra PAP.

Podľa oznámenia zverejneného v sobotu ráno na platforme X sa poľský prezident stretne so Zelenským.

Prezidentská kancelária pripojila video s privítaním Dudu pri vystupovaní z vlaku v Kyjeve. V sobotu si Ukrajina pripomína Deň ústavy.

Andrzej Duda po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 navštívil Kyjev viackrát.

Začiatkom augusta mu končí funkčné obdobie a jeho novozvolený nástupca Karol Nawrocki zloží prísahu 6. augusta.

Medzi zranenými sú aj dve deti vo veku 3 a 7 rokov, uviedol v sobotu vojenský administrátor Oleh Kiper.

Jeden z dronov zasiahol horné poschodia výškového obytného domu, čo spôsobilo požiar. Po jeho uhasení záchranári v troskách objavili telá manželského páru, informoval Kiper.

Podľa starostu Hennadija Truchanova došlo v meste k viacerým výbuchom a vypukli požiare vo viacerých štvrtiach.

„Odesa, buď v strehu. Vyhľadajte bezpečné miesta,“ napísal v sobotu skoro ráno na platforme Telegram.

Ruské drony údajne prileteli smerom od Čierneho mora, pričom voči nim zasahovala protivzdušná obrana. Miestne médiá zverejnili prvé videá požiarov v meste po tom, čo sa útoky skončili okolo polnoci, no pravosť týchto videí zatiaľ nebola overená.

Zasiahnutými majú byť štyri stíhacie bombardéry Su-34, a to na základni Marinovka pri meste Volgograd približne 900 kilometrov od ukrajinských hraníc, uviedla armáda na platforme Telegram.

Operáciu podľa vyhlásenia armády vykonalo armádne oddelenie špeciálnych operácií spolu s ukrajinskou tajnou službou SBU a ďalšími vojenskými zložkami. „Podľa predbežných informácií boli zasiahnuté štyri lietadlá, konkrétne Su-34, ako aj technicko-prevádzkové zariadenia, v ktorých sa vykonáva servis a opravy rôznych bojových lietadiel,“ uviedla ukrajinská armáda. Dodala však, že rozsah škôd v Marinovke sa ešte zisťuje.

Ruská armáda sa k správe bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo nemeckého veľvyslanca v Moskve Alexandra Grafa Lambsdorffa a tlmočilo mu ostrý protest v súvislosti s údajnými zásahmi nemeckých orgánov proti zástupcom ruských médií v Nemecku, informovala agentúra AFP. Nemecký diplomat tieto obvinenia odmietol a označil ich za nepodložené.

Ruská strana upozornila, že je neprípustné, aby nemecké úrady pokračovali v praxi „systematického prenasledovania ruských novinárov v Nemecku a v pokusoch o obmedzenie ich profesionálnych aktivít pod rôznymi zámienkami“.

Ruský rezort diplomacie súčasne varoval, že „takéto otvorene nepriateľské konanie nemeckých orgánov sa nevyhnutne stretne s reakciou ruskej strany.“

Najnovší spor medzi Ruskom a Nemeckom sa začal po tom, ako ruský novinár Sergej Feoktistov, pôsobiaci v Berlíne ako vedúci pobočky medzinárodnej televíznej stanice a spravodajského portálu

Russia Today (RT), obvinil nemeckú políciu zo zhabania pasov svojej rodiny, aby jej údajne zabránila skryť sa po tom, čo Feoktistov dostal príkaz opustiť územie Nemecka. V reakcii na to Moskva varovala pred odvetnými opatreniami.

Krajinský imigračný úrad v Berlíne začiatkom júna Feoktisovovi oznámil, že zamieta jeho žiadosť o predĺženie povolenia na pobyt a nariaďuje mu opustiť krajinu najneskôr 19. augusta. Nedávno pri návrate do Berlína mu však nedovolili vystúpiť z lietadla.

Rusko opakovane obviňuje západné krajiny zo zlého zaobchádzania s ruskými novinármi a zavádzania obmedzení pre ruské médiá pôsobiace v zahraničí.

Európska únia v roku 2022 na svojom území zakázala hlavný spravodajský kanál Moskvy Russia Today a obvinila Kremeľ, že ho využíva na šírenie pre prokremeľskej propagandy a dezinformácií o svojej vojenskej operácii na Ukrajine.

Rusko pritom na svojom území blokuje prístup k desiatkam západných médií a zaviedlo obmedzenia na spravodajstvo o vojne, ktorú vo februári 2022 rozpútalo proti Ukrajine. Okrem toho niekoľko západných novinárov dostalo zákaz vstupu na územie Ruska. (TASR)