Rusko nemá útočné silu na veľkú ofenzívu, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka

Podľa správy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tieto vyhlásenia demonštrujú širšie územné ambície Ruska na Ukrajine, ktoré presahujú Krym a ďalšie štyri nelegálne anektované regióny.

Putin v pondelok viedol stretnutie o rozvoji okupovaných častí Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, pričom tieto územia často označoval ako „Donbas a Novorusko“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval na vyhlásenie starostu Odesy, že Odesa nie je ruské mesto, tvrdením, že história Odesy je „neoddeliteľne spojená“ s Ruskom.

Putinov poradca Vladimir Medinskij zároveň vyhlásil, že Rusi a Ukrajinci sú „jeden národ“ so „spoločnou historickou vlasťou“ na „dávnych ruských územiach po oboch stranách Dnipra, v Novorussku a na Kryme“.

ISW upozorňuje, že tieto vyjadrenia sú len najnovším dôkazom rozsahu ruských územných ambícií. Putin na Petrohradskom ekonomickom fóre 20. júna zopakoval, že ruský a ukrajinský národ považuje za „jeden ľud“ a že „Ukrajina je ruská“.

Odborníci ISW tiež poukazujú na to, že Medinského zmienka o „dávnom ruskom“ území po oboch stranách Dnipra je v súlade s výzvou šéfa okupačných orgánov Chersonskej oblasti na úplnú kontrolu nad úsekmi Dnepra v Chersonskej, Záporožskej a Dnipropetrovskej oblasti.

Ukrajinský vojenský dôstojník Pavlo Palisa uviedol, že Rusko má v úmysle obsadiť celé územie Ukrajiny na východnom brehu Dnipra a do konca roka 2026 aj Odeskú oblasť.

ISW konštatuje, že pokračujúca oddanosť ruských predstaviteľov týmto naratívom demonštruje cieľ Kremľa zničiť ukrajinský štát a zotročiť ukrajinský ľud. Vojna na Ukrajine trvá už 1 224 dní.

Označila to za „otvorenú sabotáž“ a Fica za „trójskeho koňa Ruska“, uviedla vo vyhlásení.

Strana v tejto súvislosti vyzvala Európsku radu, aby nahradila potrebu jednomyseľnosti v zahraničnej politike EÚ hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, a to najmä v otázkach podpory Ukrajine.

„Jednostranné veto Roberta Fica narúša jednotu Európy v kritickom čase a podkopáva silné výzvy zo zasadnutia Európskej rady 26. júna, na ktorom lídri EÚ odsúdili ruskú vojnu, požadovali prímerie a zaviazali sa posilniť obranné kapacity Ukrajiny,“ vyhlásil írsky politik a spolupredseda Európskej strany zelených Ciarán Cuffe.

„Jeden-jediný líder by nemal mať možnosť narušiť jednotný postoj Európy k mieru, demokracii a medzinárodnému právu. Naliehavo vyzývame Európsku radu, aby nahradila pravidlo jednomyseľnosti v zahraničnej politike EÚ hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, najmä pokiaľ ide o podporu Ukrajine,“ uviedol Cuffe.

Spolupredsedníčka európskych zelených Vula Tsetsiová z Grécka pripomenula Ficovo májové stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, ktoré podľa nej vyvolalo šok v celej Európe.

„Ficovo veto potvrdzuje to, čoho sa mnohí obávali: v Európskej rade pôsobí ako trójsky kôň Ruska. Chceme, aby Európa vedela: útoky na Ukrajinu si zaslúžia naliehavé a jednotné sankcie,“ uviedla vo vyhlásení a vyzvala členské štáty a inštitúcie EÚ, aby pripravili spôsob, ako prekonať Ficovo „škodlivé veto“. „Európa musí svoje slová nahradiť činmi,“ dodala. (TASR)

Na pietnom podujatí bol aj vodca Kim Čong-un, ktorý na záberoch položil štátnu vlajku na jednu z rakiev. Juhokórejské ministerstvo obrany medzitým uviedlo, že zatiaľ nezaznamenalo žiadne náznaky ďalšieho chystaného nasadenia vojakov KĽDR na pomoc Rusku.

Na nedeľnom podujatí v Pchjongjangu sa zúčastnila aj ruská ministerka kultúry Oľga Ľubimovová. Zároveň si pripomenuli prvé výročie vojenského paktu uzavretého medzi Ruskom a KĽDR, ktorý obsahuje klauzulu o vzájomnej obrane.

(zdroj: TASR/AP)

Televízia odvysielala aj zábery severokórejských vojakov na bojisku, ktoré sprevádzali titulky, ako napríklad: „Ó, naši hrdinovia, žiarivé hviezdy mojej vlasti,“ napísala AFP.

V jednom okamihu sa v televízii podľa francúzskej agentúry objavil aj záber na dokument údajne podpísaný Kimom, v ktorom schvaľuje účasť severokórejských vojakov v bojoch v ruskej Kurskej oblasti v roku 2024.

Ukrajinské jednotky vpadli do Kurskej oblasti vlani v auguste a obsadili tam stovky štvorcových kilometrov územia. Podľa odhadov tam KĽDR nasadila 14-tisíc až 15-tisíc vojakov.

Zapojenie severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine potvrdili Pchjongjang a Moskva prvýkrát až v apríli tohto roku. Ich vojenská spolupráca vychádza z dohody, ktorú lídri oboch krajín podpísali v júni minulého roka.

Juhokórejské tajné služby podľa poslanca juhokórejského parlamentu I Song-kchwuna majú informácie, že v bojoch za Rusko padlo približne 600 severokórejských vojakov a tisíce utrpeli zranenia.

I minulý týždeň povedal, že KĽDR chce vyslať do Ruska ďalších vojakov, a to možno už začiatkom júla. Avšak ministerstvo obrany v Soule podľa utorkového vyhlásenia náznaky príprav ďalšieho nasadenia zo strany Pchjongjangu neeviduje. V KĽDR podľa neho prebieha letný výcvik (TASR)

Uviedla to agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrija Kovalenka. Podnik je okrem iného sídlom zbrojárskeho koncernu Kalašnikov. 

Iževsk, ktorý je známy ako stredisko zbrojnej výroby, sa nachádza v Udmurtskej republike na východe európskej časti Ruska. Miestny gubernátor Alexander Brečalov potvrdil, že nálet si vyžiadal mŕtvych a zranených.

"Bohužiaľ, sú mŕtvi a ťažko zranení. V nemocnici v Iževsku im poskytujú všetku nevyhnutnú pomoc," uviedol gubernátor. Počet obetí nespresnil, podľa ruských médií najmenej traja ľudia prišli o život a ďalších 24 bolo zranených.

Obete hlásia tiež ukrajinské úrady po nových ruských útokoch na Dnipro a Mykolajivskú oblasť. Zatiaľ bližšie nespresnený počet ľudí zabila a zranila ruská raketa v ukrajinskom meste Dnipro, informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

Rusko pri rannom ostreľovaní Mykolajivskej oblasti zabilo dôchodcu a zranili jeho ženu, napísal na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vitalij Kim.

Mapy bojiska ukrajinského projektu Deep State, pokladaného za blízky armáde, ukazujú, že Rusi majú teraz pod kontrolou 113 588 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. To je o 943 štvorcových kilometrov viac ako pred dvoma mesiacmi, napísala agentúra Reuters. (ČTK)

Kyjev naopak ohlásil ruský útok na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. V jednom z podnikov vypukol požiar a škody utrpeli aj súkromné domy.

Tento útok sa zaobišiel bez obetí a bez zranených, informoval šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Ruské drony počas noci napadli aj dve farmy v Dnepropetrovskej oblasti. Nikto nebol zabitý či zranený, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

Ruské zdroje informujú o jednej obeti a zranených v okupovanom Donecku a Horlivke. Protivzdušná obrana zostrelila 60 ukrajinských dronov, väčšinu nad juhozápadom krajiny, anektovaným Krymom, Čiernym a Azovským morom, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

V Donecku pri ukrajinskom útoku zahynula jedna žena a ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia, ďalší mladík bol zranený v Horlivke, tvrdí Ruskom dosadený vodca okupovanej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny Denis Pušilin.

Ukrajina podľa neho zaútočila v noci strelami ďalekého dosahu vypustenými z lietadiel. Luhansk podľa okupačných úradov čelil náletu dvoch desiatok dronov a v meste vypukli požiare.

Ukrajinské sily sa k tomu zatiaľ nevyjadrili, poznamenal server BBC News.

Ruská obrana počas noci odrážala útoky dronov na Rostov, Taganrog, Novošachtinsk a na ďalšie miesta v piatich okresoch. Podľa predbežných údajov nikto nebol zabitý či ranený, oznámil gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar.

Výbuchy v noci počuli aj obyvatelia ruských miest Saratov a Engels, informuje server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na správy zo sociálnych sietí a na vyjadrenia miestnych úradov.

Tie načas prerušili prevádzku letísk v Saratove, Uljanovsku, Kazani a Nižnekamsku. Pri Engelse sa nachádza vojenské letisko, ktoré využívajú ruské strategické bombardéry Tu-95MS a Tu-160, v Nižnekamsku sa nachádza jedna z najväčších ruských rafinérií a blízko leží aj mesto Elabuga, kde sa ekonomickú zónu Alabuga montujú ruské drony iránskej konštrukcie.

Tieto miesta sa nachádzajú viac ako tisícku kilometrov od hraníc z Ukrajiny, opakovane už ich však napadli bezpilotné lietadlá, dodal server. (ČTK)

Kyjev sa k tvrdeniu Leonida Pasečnika nevyjadril. Podobné vyhlásenia bojujúcich strán nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť.

Ak sa informácia potvrdí, Luhanská oblasť bude prvým ukrajinským regiónom plne okupovaným Ruskom od jeho vpádu do susednej krajiny v roku 2022, poznamenala agentúra AP.

Priemyselná Luhanská oblasť sa nachádza na východe Ukrajiny a jej časť už pred ruskou inváziou na Ukrajinu ovládali proruskí separatisti, ktorí tam pred 11 rokmi vyhlásili medzinárodne neuznávanú "ľudovú republiku", podobne ako v susednej Doneckej oblasti.

Ruské vojská sa potom po invázii vo februári 2022 zmocnili takmer celej Luhanskej oblasti, jej malé časti však naďalej zostávali pod kontrolou ukrajinskej armády.

Agentúra Reuters v pondelok napísala, že Rusko aktuálne okupuje viac ako 99 percent Luhanskej a viac ako 70 percent Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako aj malej časti Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Už v roku 2014 Rusi v rozpore s medzinárodným právom obsadili celý ukrajinský polostrov Krym. Vlani v auguste naopak ukrajinská armáda podnikla prekvapujúci vpád do ruskej Kurskej oblasti a na niekoľko mesiacov tam obsadila stovky kilometrov štvorcových ruského územia.

Ruské médiá a provojnoví blogeri v pondelok tvrdili, že ruské invázne jednotky dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti - obec Dačne. Tieto tvrdenia doteraz nepotvrdili ani ukrajinské zdroje, ani ruské ministerstvo obrany, napísal Reuters.

V blízkosti administratívnej hranice Dnepropetrovskej oblasti sa odohrávajú ťažké boje, ale k prelomu tam nedošlo, uviedol v pondelok podľa agentúry Ukrinform šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko. (ČTK)

Počas rozhovoru s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom na štvrtej konferencii OSN o financovaní rozvoja Guterres podľa svojho hovorcu zdôraznil, že medzinárodná organizácia je odhodlaná pomáhať ukrajinskej vláde pri riešení humanitárnych výziev, ako aj potrieb v oblasti obnovy a rekonštrukcie.

Zároveň apeloval na dosiahnutie úplného, okamžitého a bezpodmienečného prímeria na Ukrajine. Podľa jeho slov by išlo o prvý krok k spravodlivému, komplexnému a trvalo udržateľnému mieru, ktorý bude v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia OSN.

Podľa jeho slov tak urobila bez predchádzajúcich konzultácií s členskými štátmi Európskej únie a poľnohospodárskymi organizáciami.

„Bol som sklamaný spôsobom, akým Európska komisia informovala členské štáty – v posledný deň poľského predsedníctva v Rade EÚ,“ uviedol šéf rezortu poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski na margo dohody. Podľa ministra bolo v celom procese nedostatok transparentnosti a poľnohospodári neboli do procesu zapojení, aj napriek opakovaným výzvam z Poľska.

Medzi kľúčové prvky dohody patrí podľa eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča záväzok Ukrajiny postupne zosúladiť normy poľnohospodárskej výroby s normami EÚ do roku 2028 (dobré životné podmienky zvierat, používanie pesticídov). Zároveň dohoda predpokladá liberalizáciu obchodu s niektorými produktmi, ako sú sušené mlieko, huby a hroznová šťava.

Poľské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že kľúčové podrobnosti dohody, vrátane nových úrovní colných kvót, zatiaľ neboli zverejnené. Po ich sprístupnení vláda návrh analyzuje a zaujme k nemu stanovisko.

Šefčovič v pondelok potvrdil, že EK a Ukrajina dosiahli dohodu o preskúmaní bilaterálnej prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ktorá podľa jeho slov „otvára novú kapitolu v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou“. Spresnil, že dohoda stanovuje dlhodobý, predvídateľný a recipročný rámec, prospešný pre vývozcov, podniky a poľnohospodárov na oboch stranách, ktorý posilní integračné ambície Ukrajiny.

EÚ pozastavila clá na ukrajinský tovar v roku 2022 po začiatku ruskej invázii. Niektoré obmedzenia však opäť zaviedla v júni 2024 po protestoch v susedných štátoch, ktoré vyvolal prílev lacného dovozu, pripomína agentúra PAP. (TASR)