Británia poskytne aj náboje z ochudobneného uránu

Rozhodnutie podľa poslanca Jaroslava Železňaka vstúpi do platnosti po vypršaní súčasného vojnového stavu 7. augusta a bude trvať do 5. novembra.

Za predĺženie vojnového stavu hlasovalo 320 poslancov a proti bol iba jeden, informoval Železňak na platforme Telegram.

Utorkové schválenie podľa ukrajinských médií značí už 16. predĺženie tohto stavu v krajine. Prvý raz vyhlásil Kyjev vojnový stav na začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Okrem zamedzenia usporiadania nových volieb umožňuje vojnový stav vláde pokračovať v mobilizácii vojakov. Muži vo veku 18 až 60 rokov až na výnimočné prípady nemôžu opustiť krajinu.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zomrelo na Ukrajine iba v júni 232 civilistov a ďalších 1343 utrpelo zranenia, najviac v jednom mesiaci za posledné tri roky.

„Na ukončenie tohto neznesiteľného utrpenia je potrebné okamžité prímerie. Ozbrojený útok Ruskej federácie na Ukrajinu sa musí urýchlene zastaviť,“ vyzvala na brífingu hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová.

Výzva zo strany OHCHR prišla deň po tom, čo prezident USA Donald Trump varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá. Takisto oznámil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva.

Hovorkyňa vysokého komisára OSN Volkera Türka vyzvala na zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie mieru v súlade s medzinárodným právom. Zdôraznila, že je potrebný taký mier, ktorý „zabezpečí zodpovednosť za hrubé porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva“.

Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. V posledných dňoch svoje útoky zintenzívňuje a proti susednej krajine vypúšťa každú noc stovky dronov a desiatky rakiet. Trump dal v posledných týždňoch opakovane najavo, že je nespokojný s prístupom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Podľa najnovších informácií OHCHR bolo od začiatku do polovice júla na Ukrajine zabitých najmenej 139 civilistov a 791 ľudí bolo zranených. „Po júni ani júl nepriniesol civilistom na Ukrajine možnosť vydýchnuť si,“ poznamenala Throssellová, pričom spomenula vlny raketových a dronových útokov.

Organizácia Spojených národov podľa AFP pripúšťa, že skutočný počet obetí vojny na Ukrajine bude oveľa vyšší ako počet mŕtvych a zranených, ktorý sa jej podarilo overiť. (TASR)

Premiér zverejnil na sociálnej sieti rezignačný list. Poďakoval sa zároveň všetkým, ktorí bránia jeho krajinu, celému svojmu tímu a prezidentovi Zelenskému.

Šmyhaľ sa pravdepodobne zakrátko stane ministrom obrany a nahradí tak Rustema Umerova, ktorý údajne zaujme funkciu ukrajinského veľvyslanca v USA. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok S Američanmi mala úspech. Prečo Ukrajina mení vládu a kto bude novou premiérkou? Čítajte 

Na post premiérky Zelenskyj v pondelok nominoval ministerku hospodárstva a prvú podpredsedníčku vlády Juliju Svyrydenkovú. Tá oznámila, že by v novej funkcii navrhla ďalšie personálne zmeny vo vláde.

Vymenovanie Svyrydenkovej za premiérku i prestavbu vlády musí odobriť parlament. Vzhľadom na širokú podporu Zelenského sa nepredpokladá, že by nominácia narazila na odpor, poznamenala agentúra AFP.

Šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov to  povedal na spoločnom brífingu so splnomocnencom amerického prezidenta pre Ukrajinu Keithom Kelloggom.

Americkú stranu oboznámil s aktuálnou operačnou situáciou, vyhodnotil ruské plány do roku 2036 a tiež správy o prípravách Kremľa na ozbrojený konflikt nielen proti Ukrajine, ale aj proti krajinám NATO.

„Imperiálne ambície Kremľa sa neobmedzujú len na Ukrajinu. Zahŕňajú celú Európu. S podporou Spojených štátov sme však schopní zastaviť Rusko a anulovať jeho vojenský potenciál,“ poznamenal Budanov.

Šéf rozviedky vyjadril vďaku vláde a ľudu Spojených štátov za ich pokračujúcu politickú, ekonomickú a vojenskú podporu Ukrajiny. „Rusko uznáva iba silu. A silou preto dosiahneme trvalý mier,“ dodal. (SITA)

Oznámil to proruský predstaviteľ okupovanej oblasti na Ukrajine.

Podľa správ ruských štátnych médií strávil Martindale na Ukrajine po vypuknutí invázie zhruba dva roky, pričom ruským tajným službám poskytoval súradnice tamojších vojenských zariadení.

„Dekrétom nášho prezidenta Vladimira Putina bol Danielovi Martindaleovi udelený pas občana Ruskej federácie,“ uviedol na Telegrame Moskvou dosadený gubernátor okupovanej časti ukrajinskej Doneckej oblasti Denis Pušilin. Martindale podľa jeho slov Rusom „svojou lojalitou a činmi už dávno dokázal, že je jedným“ z Rusov.

„Strávil viac ako dva roky na území pod kontrolou nepriateľa. A on nielenže prežil - ale aj pomáhal. Pomáhal našim chlapcom, odovzdával dôležité informácie našim špeciálnym silám, riskoval svoj život,“ dodal Pušilin.

Podľa správ ruských štátnych médií i videa, ktoré zverejnil aj Pušilin, udelili Martindaleovi ruský pas predstavitelia ministerstva vnútra na ceremónii v Moskve.

Martindale sa na nej poďakoval Rusku za to, že ho prijalo a získanie ruského občianstva nazval vytúženým snom. „Rusko je nielen mojím domovom, ale aj mojou rodinou,“ povedal po rusky.

Po dvoch rokoch špionáže pre Moskvu ho z Ukrajiny evakuovali ruské sily v rámci „zložitej operácie“. Moskva sa totiž, ako priblížil Pušilin, začala obávať, že ak na Ukrajine zostane ešte dlhšie, ohrozí tým svoj život. V novembri 2024 ruské médiá informovali, že Martindalea ruské bezpečnostné zložky odviedli do Ruska a požiadal tam o občianstvo. (TASR)

„Parlament má SR reprezentovať aj v zahraničí. Parlamentná diplomacia je dôležitá tiež preto, aby sa možno niekedy kompenzovali niektoré vyjadrenia, ktoré sa povedia alebo vytrhnú z kontextu, a aby bolo jasné, že parlament aj ja ako jeho jeho predseda sme nespochybniteľne súčasťou Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO),“ vyhlásil pre TASR.

Na jeseň má Raši absolvovať napríklad oficiálnu návštevu Francúzska. Plánuje takisto vycestovať do Poľska aj Česka po parlamentných voľbách. Potvrdil, že sa rozprával s ukrajinským predsedom parlamentu o prípadnej návšteve.

„Dohodli sme sa, že návštevu zrealizujeme vtedy, keď jej budeme vedieť dať aj reálny obsah,“ povedal s tým, že odmieta, aby výsledkom bola iba fotografia.

Raši si myslí, že je dôležité mať dobré vzťahy s Ukrajinou. Treba podľa neho vnímať, že vojna sa raz skončí, a diskutovať s ukrajinskými zástupcami i o obnove krajiny.

„Rekonštrukcia Ukrajiny po vojne znamená aj rekonštrukciu a rozvoj Slovenska, najmä jeho východnej časti,“ povedal. Deklaroval, že SR musí byť za stolom pri diskusiách o obnove Ukrajiny.

„Ja beriem Ukrajinu ako nášho suseda a partnera pre budúcnosť,“ odkázal. (TASR)

V reakcii na pondelkovú výmenu názorov medzi slovenským a českým premiérom dodal, že rozdielne postoje vlád by nemali byť prekážkou v tom, aby krajiny spolupracovali na praktickej úrovni.

„Je potrebné prijať 18. sankčný balík. Verím, že Slovensko ten svoj blok čoskoro stiahne a že sa vyriešia otázky, ktoré sú na stole. Za týmto účelom sme mohli sledovať komunikáciu nášho pána premiéra (Petra) Fialu voči Slovensku. Podstatné je, aby Európa zostala silná,“ povedal Lipavský. Podotkol, že Česko sa od ruských energetických surovín už odstrihlo. Zdôraznil tiež, že v rámci európskej solidarity by sa malo urobiť všetko pre to, aby sa krajiny mohli o svoje energetické koridory deliť s inými.

Práve otázka dostupnosti energií za prijateľnú cenu je dôvodom, prečo SR za nový sankčný balík nechce hlasovať. Od Európskej komisie (EK) žiada záruky týkajúce sa zmlúv na dovoz ruského plynu. Ten chce Komisia do konca roku 2027 zastaviť, Slovensko má však zmluvy s Ruskom až do roku 2034. Slovenský premiér Robert Fico v pondelok večer oznámil, že od EK už dostal návrh garancií, bližšie ich však nekonkretizoval.

Fiala v nedeľu poslal Ficovi list, v ktorom ho požiadal, aby SR prestala blokovať prijatie sankčného balíka. Slovenský premiér mu naň v pondelok odpovedal s tým, aby Fiala rešpektoval záujem SR na garanciách dostatku plynu, a navrhol mu obnovenie medzivládnych konzultácií. To však následne Fiala odmietol so slovami, že spolupráca na ministerskej úrovni je postačujúca.

Lipavský v utorok uviedol, že spolupráca medzi krajinami funguje najmä na praktickej úrovni. So šéfom slovenskej diplomacie Jurajom Blanárom sa podľa vlastných slov stretol za posledný rok štyrikrát v rôznych bilaterálnych formátoch. „Máme plán práce medzi Českom a Slovenskom, už máme podpísanú zdravotnícku dohodu, v pokročilej fáze je dohoda na policajnej spolupráci. Tých vecí beží veľmi veľa, je to na praktickej úrovni tak, aby naše dobré susedské ani medziľudské vzťahy neutrpeli. To, že naše politické reprezentácie majú rozdielne pozície a názory, by nemalo byť prekážkou v práci na praktických vzťahoch. A to si myslím, že sa darí a je to politika tejto vlády,“ dodal Lipavský. (TASR)