Modrú koalíciu nepozná takmer štvrtina opýtaných, vyplýva z prieskumu
Mikuláša Dzurindu nepovažuje za lídra strany Modrá koalícia 35 percent ľudí a ani neočakávajú, že ním stane. Modrú koalíciu nepozná 23,9 percenta ľudí, vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre reláciu televízie Joj Analýzy na hrane.
Ako vyplynulo z výsledkov, 17,1 percenta dopytovaných vníma Dzurindu len ako človeka v pozadí strany, 10,9 percenta respondentov ho vníma ako lídra strany, pričom 5,7 percenta si myslí, že lídrom aktuálne nie je, no nakoniec sa ním stane.
Agentúra zbierala dáta od 7. do 13. februára, pričom prieskum realizovala na vzorke tisíc respondentov.
Dzurinda končí s Modrou koalíciou. Iniciatívu preberá Heger a Kollár Čítajte Z prieskumu vyplýva, že Dzurindu ako lídra vnímajú častejšie muži ako ženy a ľudia vekovej kategórie 34 – 49 rokov.
Rovnako ho vnímajú ako lídra vysokoškolsky vzdelaní respondenti, obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Košického kraja a voliči hnutia Progresívne Slovensko, hnutia Republika, strany Sloboda a Solidarita a hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. (SITA)
Ďalšie príspevky na tému: Voľby 2023
Narušenie demokracie pomocou AI počas vlaňajších volieb je varovným príkladom pre voľby na celom svete, upozorňuje WEF.
(SITA)Cynická obluda: Najpodstatnejšou udalosťou roka 2023 boli u nás parlamentné voľby. Veľa sa o nich popísalo, podiskutovalo aj poanalyzovalo. Tu to máte všetko v jednom obrázku z októbra.
(SME)
Politické strany dostanú za výsledky tohtoročných volieb príspevok vo výške 92,87 milióna eur. Príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov.
(TASR)Cynická obluda: Dôchodcovskí voliči Smeru boli tí najnahnevanejší, pokiaľ išlo o to, že Slovensko pomáha Ukrajine. Chceli, aby radšej tie peniaze skončili v ich peňaženkách. Takže teraz budú môcť pocítiť efekt svojich rozhodnutí na vlastnej koži.
(SME)
Voľby do Národnej rady by v novembri vyhrala strana Smer so ziskom 24 percent hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko s 19,1 percenta a Hlas s 15,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.
(TASR)Tohtoročné parlamentné voľby boli historicky najdrahšie. Strany do predvolebnej kampane vložili celkom 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny viac ako vo voľbách roku 2020, ktoré boli doteraz najdrahšími.
(SITA)Voľby sú vo viacerých smeroch vhodnou príležitosťou na zhodnotenie politickej situácie v krajine. Dáta z volieb majú oproti prieskumom výhodu v tom, že ukazujú skutočné rozhodovanie občanov. Píše politológ Michal Ovádek.
(SME)Odliv kvalitných štátnych úradníkov zo štátnej správy a odliv mozgov zo Slovenska môže byť najväčší dôsledok týchto volieb. O tom, ale aj o ďalších veciach diskutovali Lívia Vašáková a Ivan Mikloš v Rozhovoroch ZKH.