V Iráne odsúdili za údajnú špionáž rakúskeho občana

Dohoda sa týka všetkých zložiek balíka, hoci Slovensko má stále technickú výhradu k novému stropu.

Úplná dohoda sa očakáva v pondelok pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ naplánovaným na utorok, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters, pre ktorú to uviedli štyri zdroje po nedeľňajšom mimoriadnom zasadnutí Výboru stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri EÚ (COREPER).

Osemnásty balík sankcií bude obsahovať dynamický mechanizmus pre cenový strop, uviedli zdroje. Počiatočná cena bude okolo 47 dolárov za barel a je založená na priemernej cene ruskej ropy za posledných 22 týždňov mínus 15 percent. Cena by sa potom prehodnocovala každých šesť mesiacov na základe priemernej ceny ropy.

V piatok Európska komisia navrhla variabilný cenový strop pre ruskú ropu, ktorý by bol o 15 percent nižší ako priemerná trhová cena ropy za predchádzajúce tri mesiace.

Podľa spomínaných zdrojov s novými opatreniami súhlasilo aj Slovensko, ktoré ako jediné sankčný balík blokuje. Stále však požaduje záruky od Európskej komisie (EK) pre obavy z dôsledkov pripravovaného pozastavenia dodávok ruského zemného plynu. Na prijatie sankcií je potrebný súhlas všetkých členských štátov EÚ.

Cenový strop na ropu z Ruska má obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine. Strop bol pôvodne dohodnutý už v decembri 2022 krajinami skupiny G7. V súčasnosti je na úrovni 60 dolárov za barel. To znamená, že je zakázané obchodovanie s ruskou ropou prepravovanou tankermi, ak je zaplatená cena vyššia ako 60 dolárov za barel. Transakcie týkajúce sa ruskej ropy môžu byť poistené iba vtedy, ak je jej cena pod stanoveným stropom. Nedávny pokles svetových cien ropy pod 70 dolárov však spôsobil, že strop je do značnej miery neúčinný.

V poradí 18. súbor sankcií proti Rusku predstavila EK 10. júna a je zameraný na zníženie príjmov Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. (TASR)

Uviedla to agentúra AP.

„Zlom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu je na spadnutie,“ povedal Graham. Trump sa podľa neho mesiace snaží priviesť ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu. „Nechal dvere otvorené, pokiaľ ide o Rusko – tieto dvere sa čoskoro zatvoria,“ konštatoval senátor.

„Očakávam, že v najbližších dňoch uvidíte rekordný prísun zbraní, ktoré pomôžu Ukrajine brániť sa,“ pokračoval Graham. Jedným z najväčších omylov Putina podľa neho bolo, že sa rozhodol Trumpa oklamať. „V najbližších dňoch a týždňoch bude vynaložené obrovské úsilie, aby sme Putina dostali k rokovaciemu stolu,“ povedal Graham.

Graham a demokratický senátor Richard Blumenthal z Connecticutu, ktorý sa bol tiež hosťom v relácii CBS, uviedli, že v Kapitole i medzi európskymi predstaviteľmi rastie zhoda v tom, že časť ruských aktív v hodnote 300 miliárd dolárov, ktoré krajiny skupiny G7 zmrazili na začiatku vojny, sa použije na pomoc Ukrajine.

„Je čas to urobiť,“ povedal Blumenthal.

Zástupcovia Spojených štátov vrátane Grahama, Blumenthala a Trumpovho osobitného vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga sa 10. júla prvýkrát zúčastnili na stretnutí tzv. koalície ochotných. Kellogg v pondelok pricestuje na Ukrajinu, kde zostane niekoľko dní.

Graham a Blumenthal sú iniciátormi novej sankčnej legislatívy v Kongrese, ktorá počíta so zavedením vysokých ciel voči krajinám obchodujúcim s Ruskom. Podľa Grahama sa diskutuje o clách až do výšky 500 percent. „Čína, India a Brazília nakupujú ropu a ropné produkty a ďalší tovar z Ruska. To sú peniaze, ktoré Putin používa na vedenie vojny,“ uviedol Graham. (TASR)

Trump však odmietol na americkej základni Andrews v štáte Maryland novinárom povedať, koľko takých striel uvoľnia, píše agentúra Reuters.

„Pošleme im Patrioty, ktoré zúfalo potrebujú,“ povedal Trump. „Ešte som sa nedohodol na počte, ale nejaké dostanú, pretože potrebujú byť chránení,“ dodal s tým, že USA nebudú nič stáť, pretože ich zaplatí Európska únia.

Trump zopakoval, že je „sklamaný“ z Putina. „Putin naozaj prekvapil veľa ľudí. Rozpráva pekne a potom večer všetkých bombarduje,“ povedal.

Americký prezident sa dnes stretne s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Ešte dnes chce mať „zásadné vyhlásenie“ o svojej politike voči Rusku, čo avizoval vo štvrtok v rozhovore pre televíziu NBC News.

V ňom tiež vyhlásil, že Spojené štáty budú dodávať zbrane Ukrajine prostredníctvom Severoatlantickej aliancie. „Pošleme zbrane NATO a NATO tieto zbrane kompletne zaplatí,“ povedal šéf Bieleho domu.

Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň na videokonferencii tzv. koalície ochotných oznámil, že Nemecko chce od USA kúpiť systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré by poskytlo Ukrajine. Neuviedol, koľko systémov mieni Berlín kúpiť, avšak podľa médií ide o dve batérie.

Zelenskyj na minulotýždňovej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme povedal, že Nemecko je pripravené kúpiť dve batérie systému Patriot a odovzdať ich Kyjevu. Nórsko podľa neho prisľúbilo, že od Spojených štátov kúpi pre Ukrajinu jednu batériu.

Systém Patriot patrí medzi najmodernejšie na svete. V závislosti od použitej rakety môže zasiahnuť ciele do vzdialenosti približne 100 kilometrov a vo výške do 30 kilometrov. Mobilná odpaľovacia jednotka môže v závislosti od konfigurácie pojať až 16 rakiet. Podľa amerického think-tanku CSIS stojí jedna najpoužívanejšia raketa PAC-3 približne štyri milióny dolárov. (TASR)