Lídri Arménska a Azerbajdžanu prvýkrát od októbra diskutovali o mieri
Arménsko a Azerbajdžan rokovali spolu s USA v Mníchove, kde prebieha bezpečnostná konferencia. Išlo o prvú schôdzku čelných predstaviteľov týchto štátov od októbra minulého roka. Konala sa v čase zvýšeného napätia v súvislosti so sporným regiónom Náhorný Karabach.
Napätie eskalovalo v súvislosti s dvojmesačnou blokádou tzv. Lačinského koridoru, ktorý predstavuje jedinú pozemnú trasu poskytujúcu Arménsku priamy prístup do Náhorného Karabachu.
Rokovanie Arménska a Azerbajdžanu
Podľa Arménska sa na schôdzke medzi tamojším premiérom Nikolom Pašinjanom, azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom rokovalo o postupe na vytvorenie návrhu mierovej dohody.
"Premiér Pašinjan opätovne uistil o odhodlaní arménskej strany dosiahnuť podpísanie takejto dohody, ktorá skutočne zabezpečí trvalý mier a stabilitu v regióne," uvádza sa vo vyhlásení na webstránke Pašinjana.
Rokovalo sa tiež o odblokovaní regionálnych transportných infraštruktúr a implementácii vymedzenia hraníc medzi oboma krajinami, dodáva Reuters.
"Myslím si, že Azerbajdžan a Arménsko musia ukázať, že prechod z dlhotrvajúcej patovej situácie, vzájomnej nenávisti a nepriateľstva sa musí skončiť," povedal v panelovej diskusii azerbajdžanský prezident Alijev.
"Domnievam sa, že mierová dohoda by mohla byť dobrým príkladom toho, ako sa krajiny, ktoré mali závažné, historické spory, môžu spojiť a obrátiť list vzájomnej nevraživosti," dodal.
Spor o Náhorný Karabach
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov však prevažne tvoria etnickí Arméni, píše Reuters. Od Azerbajdžanu sa odštiepil počas prvej vojny v 90. rokoch.
Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach, horskú oblasť Azerbajdžanu obývanú prevažne Arménmi, už dve vojny. Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia.
Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.
Baku popiera blokádu Lačinského koridoru s tým, že niektoré konvoje a humanitárna pomoc majú povolenie k prechodu. Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.
Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera. (TASR)
Ďalšie príspevky z rubriky: Svet
Ukrajina zaútočila dronmi na ruskú zbrojársku továreň zhruba 300 km východne od Moskvy. Na mieste vypukol požiar. Čítaj ďalej
Vladimir Putin pracuje na dosiahnutí mieru, ale riešenie nepríde tak rýchlo, ako si to USA želajú, hovorca Kremľa. Čítaj ďalej
Švédska polícia zadržala podozrivého v súvislosti so streľbou v centre Uppsaly, pri ktorej prišli o život traja ľudia.
(TASR)Západ by nemal ustupovať Rusku a už vôbec by nemal zmierniť sankcie týkajúce sa letectva, tvrdí ukrajinský činiteľ. Čítaj ďalej
Nepál by mal vydávať povolenia pre výstup na Mount Everest len tým, ktorí zdolali aspoň jeden zo sedemtisícových vrcholov.
(TASR)Irán popravil muža odsúdeného za špionáž a spravodajskú spoluprácu s Izraelom.
(TASR)Počas noci letelo na ukrajinské mestá a obce viac ako sto dronov, od začiatku týždňa 375, tvrdí prezident Zelenskyj. Čítaj ďalej
Donald Trump tvrdí, že Kyjev počas úvodných dní vojny nepadol do ruských rúk iba vďaka nemu. Čítaj ďalej