Vodič zabil dvoch ľudí čakajúcich na zastávke v Jeruzaleme, polícia ho zastrelila

Kabila je v KDR obviňovaný z pomoci ozbrojenej povstaleckej skupine Hnutie 23. marca (M23).

Východná časť KDR, bohatá na nerastné suroviny a hraničiaca s Rwandou, je už 30 rokov dejiskom sporadických ozbrojených konfliktov. Tieto násilnosti sa zintenzívnili po oživení aktivít skupiny M23 v roku 2021, doplnila agentúra AFP, píše TASR.

Prezident KDR Félix Tshisekedi pred časom Kabilu obvinil z prípravy „povstania“ proti vláde KDR a z podpory aliancie, ktorá zahŕňa aj jednotky formácie M23 a údajne má podporu susednej Rwandy.

Kabila ako bývalý prezident KDR má titul „doživotný senátor“, ktorý mu zaručuje imunitu pred trestným stíhaním.

Minister spravodlivosti KDR Constant Mutamba však v stredu uviedol, že justičné orgány zhromaždili dôkazy o podpore a účasti Kabilu „na vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a masakroch mierumilovných občanov“ na východe KDR.

Mutamba dodal, že generálny audítor ozbrojených síl na základe príkazov ministerstva spravodlivosti požiadal konžský Senát o zrušenie Kabilovej imunity a jeho vydanie na trestné stíhanie.

Kabila opustil v roku 2023 - pred poslednými prezidentskými voľbami - územie KDR a následne žil v zahraničí. Podľa viacerých zdrojov v M23 sa však 19. apríla cez hraničný priechod s Rwandou dostal do mesta Goma, ktoré začiatkom tohto roka dobyli povstalci z M23. V Gome sa údajne chcel zapojiť do snáh o obnovenie mieru.

Desaťročia tlejúci konflikt v KDR eskaloval v januári, keď sa povstalci z M23 zmocnili Gomy, po ktorej nasledovalo dobytie mesta Bukavu vo februári. Boje si vyžiadali približne 3000 obetí a ešte viac zhoršili jednu z najväčších humanitárnych kríz na svete - z tohto regiónu bolo totiž vysídlených približne sedem miliónov ľudí.

Kabilov dlho očakávaný návrat bol vnímaný ako kontroverzný, pričom niektorí analytici tvrdili, že jeho prítomnosť v Gome by mohla zhoršiť napätie medzi rebelmi a vládou KDR, najmä v súvislosti s pokračujúcim úsilím o vyrokovanie prímeria.

4 20 pel lsi (TASR)

Podpis dohody vo Washingtone potvrdili v stredu popoludní miestneho času obe strany, pričom americký minister financií Scott Bessent ju označil za „historickú“. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a AP.

„S radosťou oznamujem podpis historickej dohody o hospodárskom partnerstve,“ uviedol Bessent vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X. Dodal, že „toto partnerstvo umožňuje Spojeným štátom investovať spoločne s Ukrajinou, uvoľniť aktíva ukrajinského rastu, zmobilizovať americký talent, kapitál a štandardy riadenia, ktoré zlepšia investičné prostredie na Ukrajine a urýchlia jej ekonomickú obnovu“.

Ukrajinská ministerka hospodárstva a prvá podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková taktiež potvrdila, že v mene Ukrajine podpísala vo Washingtone predmetnú dohodu. Kyjev podľa jej slov v rámci dohody spolu so Spojenými štátmi vytvorí Investičný fond na obnovu Ukrajiny. „So Spojenými štátmi vytvárame fond, ktorý do našej krajiny priláka globálne investície,“ napísala na platforme X.

Spojené štáty zatiaľ nezverejnili podrobnosti dosiahnutej dohody, ktorá nadobudne platnosť až po schválení v ukrajinskom parlamente. Dohoda by však mala poskytnúť USA prednostný prístup k novým investičným projektom zameraným na rozvoj ukrajinských prírodných zdrojov vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, napísala agentúra Bloomberg.

Svyrydenková po podpise priblížila, že Ukrajina si v súlade s dohodou ponechá plné vlastníctvo všetkých nerastných surovín na svojom území i vo svojich teritoriálnych vodách. Na platforme X uviedla, že bude na Ukrajine „určiť čo a kedy sa bude ťažiť“. Zmienený investičný fond zároveň budú podľa jej slov rovnocenne spravovať obe krajiny. „Ani jedna strana nebude mať dominantné hlasovacie právo - čo je odrazom rovnocenného partnerstva medzi našimi dvoma krajinami,“ priblížila.

„Dôležité je, že táto dohoda signalizuje globálnym partnerom, že dlhodobá spolupráca s Ukrajinou - na celé desaťročia - je nielen možná, ale aj spoľahlivá,“ cituje ukrajinskú ministerku agentúra DPA.

Agentúra Reuters krátko pred podpisom nahliadla do návrhu dohody a informovala, že Ukrajina dosiahla zrušenie požiadavky, aby splácala USA za doterajšiu vojenskú pomoc, ktorú jej poskytla ešte administratíva prezidenta Joea Bidena. Aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ pred podpisom povedal, že americká strana bude môcť započítať ako svoj vklad do investičného fondu iba novú vojenskú pomoc.

UPOZORNENIE: Správa bola aktualizovaná v 1., 3. a 4. odseku a rozšírená o 5. až 7. odsek. (TASR)

Podpísanie dohody o vytvorení americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu oznámilo americké ministerstvo financií.

Dohoda poskytne Spojeným štátom privilegovaný prístup k novým investičným projektom zameraným na ukrajinské prírodné zdroje, vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, uviedla agentúra Bloomberg.

Americkú stranu pri podpise dohody o nerastnom bohatstve zastupoval minister financií Scott Bessent, ukrajinskú stranu ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

"Ako uznanie významnej finančnej a materiálnej podpory, ktorú ľud Spojených štátov poskytol na obranu Ukrajiny od začatia ruskej invázie, umožňuje toto ekonomické partnerstvo našim dvom krajinám spolupracovať a spoločne investovať, aby tak zabezpečili, že naše spoločné aktíva, talenty a schopnosti urýchlia ekonomickú obnovu Ukrajiny," uvádza vyhlásenie amerického ministerstva financií.

Podľa Svyrydenkovej budú Spojené štáty do fondu prispievať a okrem priamych finančných príspevkov môžu tiež poskytnúť novú pomoc, pričom ako príklad uviedla systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu, píše agentúra Reuters.

Dohoda o ukrajinskom nerastnom bohatstve bola predmetom dlhého vyjednávania a jej podpis bol v minulosti odkladaný.

Americký prezident Donald Trump už skôr dohodu označil za náhradu za miliardovú americkú pomoc, ktorá bola Ukrajine poskytnutá od roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. (ČTK)

Oznámili to jej organizátori. Z medzinárodnej Eurovízie Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra AFP.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.

Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.

Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.

Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP. (TASR)

Rabín Moše Reuven Azman sa rozhodol pieseň zložiť niekoľko hodín po tom, ako 24. apríla navštívil v Kyjeve miesto, ktoré zasiahli ruské rakety a zabili 13 ľudí.

"Videl som mŕtvych, zranených a veľa škôd. Hudbou môžete vyjadriť veci, ktoré nie je možné slovami vysvetliť," povedal 59-ročný rabín agentúre AFP.

Na Ukrajine, ktorej Zelenskyj je sám židovského pôvodu, ale židovskú vieru nepraktizuje, žilo v roku 2023 45-tisíc Židov, čo podľa Svetového židovského kongresu predstavovalo štvrtú najväčšiu židovskú komunitu v Európe a jedenástu najväčšiu na svete.

Trumpova administratíva už viac ako dva mesiace vedie separátne rokovania s Kyjevom a Moskvou o dosiahnutí prímeria vo vojne, ktorá si na oboch stranách vyžiadala aspoň desaťtisíce mŕtvych, napísala AFP.

Dodala, že americký prezident sa priblížil Kremľu natoľko, že to v Kyjeve vyvolalo obavy, že Ukrajina bude musieť prijať podmienky veľmi výhodné pre Putina.

Úvodné slová Azmanovej piesne znejú ako výčitka Trumpovi: "Svet ťa sleduje, každý tvoj krok, každú vec, ktorú urobíš. Nedovoľ, aby sa hranica medzi dobrom a zlom zmazala. "

Autor ale popiera akékoľvek politické ciele.

"Donald Trump vedie najmocnejšiu krajinu sveta. Ja som len chudobný človek. Prosím ho, aby otvoril oči a videl, čo sa tu deje. Aby urobil, čo je v jeho silách, "vysvetľuje rabín. "Povedal som svojim priateľom v Spojených štátoch: 'Prosím, pošlite to Donaldovi Trumpovi, ak máte naň spojenie, alebo na jeho tím, aby si to mohli vypočuť'," dodal.

Hoci Trumpova administratíva zatiaľ na Azmanovu pieseň nereagovala, rabín je presvedčený, "že sa tak nakoniec stane".

Vrchný rabín je od začiatku ruskej invázie z februára 2022 silným a hlasným odporcom ruskej agresie. V boji na fronte vlani v septembri zahynul jeden z jeho adoptívnych synov.

Rabín kritizoval Putinovu verziu o rozpútaní vojny, ktorá obviňuje Zelenského z podpory neonacistov a ospravedlňuje ruskú inváziu snahou o "denacifikáciu" Ukrajiny. "Ruský režim nechce mier, chce len krv a oheň," odsudzuje rabín Moskvu vo svojej piesni.

AFP pripomenula, že Trump po nedávnom stretnutí so Zelenským vo Vatikáne pripustil, že Putin "možno nechce vojnu ukončiť".

Rabín, ktorý sa narodil v sovietskom Leningrade, dnešnom ruskom Petrohrade - rovnako ako Putin, vyzval ruských Židov, aby opustili svoju krajinu, a vyhli sa tak mobilizácii a zabíjaniu Ukrajincov. "Myslím, že ma veľa z nich poslúchne," ubezpečuje a zároveň skromnejšie dodáva, že sa snaží "robiť, čo môže".

Azmanov postoj si vyslúžil kritiku od ruského vrchného rabína Berla Lazara. Tento vášnivý stúpenec ruského prezidenta označil Azmana za "podvodníka" a jeho vyjadrenie za "šialenstvo".

Rabín Lazar počas nedávneho stretnutia s Putinom ocenil "neuveriteľný" rozkvet ruskej židovskej komunity vďaka "rodinným hodnotám" vyznávaným v Rusku a odsúdil "antisemitizmus, liberalizmus a úpadok", ktoré sa podľa neho šíria v Európe, dodala AFP.