Ukrajinská armáda zaútočila na letisko v okupovanom Berďansku

Armáda varuje pred blížiacimi sa bojovými dronmi nad Čiernym morom smerom k Chersonu. Obyvatelia oboch miest boli vyzvaní, aby odišli do krytov.

Letecký poplach bol vyhlásený aj v iných častiach Ukrajiny. Okrem Dnepropetrovskej oblasti zaznamenalo dopady a explózie bojových dronov aj Záporoží. V oboch regiónoch spôsobili škody, informovali úrady.

Vojenský správca Ivan Fedorov uviedol, že v Záporoží bola zasiahnutá okrem iného materská škôlka a obytný dom. Jedna žena podľa neho utrpela črepinové zranenie na hlave. (ČTK)

Objekt podľa správy rozhlasovej stanice RMF FM spadol približne 500 metrov od budov, pričom na miesto dorazili bezpečnostné služby. Informáciu pre rozhlas potvrdila polícia.

Poľsko je v pohotovosti, pokiaľ ide o objekty vstupujúce do jeho vzdušného priestoru, odkedy zablúdená ukrajinská raketa zasiahla dedinu na juhu krajiny a zabila dvoch ľudí. Došlo k tomu v roku 2022 niekoľko mesiacov po invázii Ruska na Ukrajinu.

V auguste tohto roka sa bezpilotné lietadlo zrútilo do poľa na východe Poľska. Prokurátor vyšetrujúci incident uviedol, že dron zjavne priletel smerom z Bieloruska. (TASR)

V tejto otázke sa jeho postoj odlišuje od spolkového kancelára Friedricha Merza, ktorý aktuálne nechce nič vylučovať. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.

„Je pre mňa sotva predstaviteľné, že tam budú umiestnené jednotky NATO. To by Rusko v žiadnom prípade neakceptovalo. Pretože by to bol predstupeň vstupu Ukrajiny do NATO,“ povedal Söder pre denník Rheinische Post.

„Okrem toho nie je Bundeswehr na to pripravený,“ doplnil bavorský premiér. Nemecká armáda je podľa neho finančne a personálne na hranici svojich možností.

Söderova Kresťanskosociálna únia (CSU) je na spolkovej úrovni súčasťou vládnej koalície spolu s Merzovou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD).

Merz tento týždeň povedal, že konkrétne plány na vojenskú misiu na Ukrajine „aspoň v Nemecku neexistujú“. O dlhodobých bezpečnostných garanciách sa podľa neho môže rozhodnúť až po tom, ako sa dosiahne prímerie alebo mierová dohoda.

Aj za takýchto predpokladov by však mal k nasadeniu nemeckých vojakov „značné výhrady“. Musel by s tým súhlasiť nemecký parlament a záviselo by to aj od toho, aká bude dohoda s Ruskom.

DPA pripomína, že neexistujú plány na priamu účasť NATO na misii, ktorej cieľom by bolo zabezpečovať dodržiavanie mierovej dohody. Podporu iniciatíve prisľúbila tzv. koalícia ochotných pozostávajúca z 30 krajín, v ktorej sú okrem európskych krajín aj Japonsko či Austrália.

Hovorca SPD pre zahraničnú politiku Adis Ahmetovic v reakcii na vyjadrenia bavorského premiéra uviedol, že s ním v niečom súhlasí.

„Nemali by sme robiť tretí krok pred prvým,“ dodal s tým, že o nasadení nemeckých pozemných jednotiek nemožno vážne uvažovať, kým nebude Rusko pripravené ukončiť vojnu, nebude uzavreté prímerie a nebudú jasné bezpečnostné záruky zo strany USA. (TASR)

K útokom došlo na štyroch rôznych miestach neďaleko hranice s Ukrajinou, uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov na sociálnej sieti.

O život podľa neho prišli vodiči autobusu a dodávky, ako aj ďalší muž.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým uviedol, že Rusko za prvých šesť dní tohto mesiaca uskutočnilo približne 2200 útokov proti jeho krajine.

Moskva od začiatku septembra podľa neho nasadila viac ako 1300 útočných dronov, takmer 900 kĺzavých bômb a zhruba 50 rakiet rôzneho druhu.

„Rusko naďalej predlžuje túto vojnu a snaží sa premeniť diplomaciu na úplnú frašku,“ vyhlásil Zelenskyj. Vyzval tiež na zvýšenie tlaku v podobe sankcií, zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a zaistenie toho, že sa takéto invázie nebudú môcť zopakovať v budúcnosti. (TASR)

Premiér Robert Fico v Sobotných dialógoch STVR ďalej povedal, že nie je expertom na vojnu a nevie odhadnúť, kedy by sa mohlo uskutočniť stretnutie obidvoch strán vojnového konfliktu.

Ako najlepší mediátor sa podľa Fica javí americký prezident Donald Trump. "Som dosť pesimistický pokiaľ ide o okamžité ukončenie vojny na Ukrajine," povedal Fico v Rádiu Slovensko.

Za jednu z hlavných príčin vojny označil falošné sľuby Ukrajine, že vstúpi do NATO. To podľa Fica nie je reálne. Premiér zároveň vyhlásil, že bezpečnostné záruky dnes potrebuje aj Rusko, nielen Ukrajina. (SME, STVR)

Po včerajšom stretnutím s ukrajinský prezidentom Volodymyrom Zelenským Fico povedal, že spolu majú v niektorých témach viac než diametrálne odlišné názory.

Ako príklad spomenul útoky na ropovody či rozdielny pohľad na tranzit plynu. "Toto sú témy, ktoré nás budú neustále rozdeľovať," povedal Fico. Ďalšou takou témou je podľa Fica téma členstva v NATO.

Ďalšie stretnutie premiéra s vrcholovými predstaviteľmi Ukrajiny sa podľa Fica uskutoční 20. októbra v Sobranciach.

Vladimir Putin predtým navrhol, aby sa schôdzka uskutočnila v Moskve.

„On (Putin) môže prísť do Kyjeva,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre americkú televíziu ABC, ktorý bol zverejnený v sobotu.

Zdôraznil, že nemôže cestovať do Moskvy, kým jeho krajina čelí každodenným útokom Ruska, a označil Putinovu ponuku za taktiku na odklad rokovaní. Ukrajinský líder zároveň vyhlásil, že šéfovi Kremľa sa nedá dôverovať a že „hrá hry“ so Spojenými štátmi.

Zelenskyj opakovane vyzýva na stretnutie s Putinom s cieľom rokovať o prímerí vo vojne, ktorú Rusko začalo vo februári 2022. Podľa ukrajinských zdrojov ponúklo hostenie takéhoto summitu najmenej sedem krajín, medzi nimi Turecko a tri štáty Perzského zálivu, považované za neutrálne v konflikte.

V stredu Putin poznamenal, že Zelenskyj by mohol prísť do Moskvy, ak by rokovania mohli viesť k pozitívnemu výsledku. V piatok však opäť spochybnil užitočnosť takýchto rozhovorov a zopakoval, že neuznáva legitimitu ukrajinského prezidenta. Zelenskyj už vo štvrtok odmietol Moskvu ako miesto rokovaní. „Ak chcete, aby k stretnutiu nedošlo, potom ma pozvite do Moskvy,“ skonštatoval.

Ukrajina zaznamenala zásahy ruskými dronmi na ôsmich miestach, v ďalších štyroch lokalitách dopadli trosky zostrelených lietadiel, píše Ukrinform.