Expert Halás: Tlak na dodanie nemeckých tankov nebol férový (rozhovor)

Informuje o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na ministerstvo financií v Kyjeve.

„Vo všeobecnosti rozpočtová podpora z EÚ za tri roky dosahuje 52,5 miliardy eur. Len od začiatku roka 2025 už Ukrajina dostala od EÚ 10,5 miliardy eur. Do konca roka plánuje ukrajinská vláda získať od EÚ ďalšiu rozpočtovú podporu vo výške 20,1 miliardy eur,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na svojej internetovej stránke stránke.

Agentúra Bloomberg predtým informovala, že Európska komisia zahrnula do návrhu budúceho sedemročného rozpočtového plánu EÚ na roky 2028 až 2034 osobitné ustanovenie o sume 100 miliárd eur na podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom.

Očakáva sa, že Komisia návrh rozpočtu na roky 2028 až 2034 predstaví budúci týždeň. (TASR)

Uvádza sa to vo vyhlásení Vatikánu zverejnenom po stretnutí oboch štátnikov, ktoré sa konalo v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe neďaleko Ríma, informovala agentúra ANSA.

Pápež, ktorý sa narodil v USA, hovoril s ukrajinským prezidentom o pretrvávajúcom konflikte na Ukrajine a o naliehavej potrebe dospieť k spravodlivému a trvalému mieru.

Spoločne s ukrajinským prezidentom opätovne potvrdili dôležitosť dialógu ako preferovanej cesty k ukončeniu násilia.

Ako sa uvádza vo vyhlásení Vatikánu, pápež vyjadril sústrasť v súvislosti s obeťami vojny na Ukrajine a ubezpečil, že na Ukrajinu pamätá vo svojich modlitbách. Vyjadril súčasne podporu každému úsiliu zameranému na prepustenie vojnových zajatcov. (TASR)

Vyjadrili tiež podporu ich prebiehajúcemu vyšetrovaniu Medzinárodným trestným súdom . Za navrhovaný text hlasovalo 507 členov EP, 77 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.

V rezolúcii sa píše, že Rusko svojou viac ako tri roky trvajúcou inváziou na Ukrajinu narušilo mier a stabilitu v Európe a vážne podkopalo globálnu bezpečnosť.

Poslanci EP zdôraznili, že Rusko zostáva najväčšou a najpriamejšou hrozbou pre európsku bezpečnosť a nesie výhradnú zodpovednosť za vojnu. Porušovanie medzinárodného práva, ľudských práv a vojnové zločiny, ktorých sa dopustili ruské sily a predstavitelia, podľa nich nemôžu zostať nepotrestané.

EP tiež vyjadril hlboké rozhorčenie nad „brutálnymi útokmi“ Ruska na civilistov a upozornil, že systematickými a zámernými útokmi na civilné obyvateľstvo a deportáciami detí sa Rusko môže dopúšťať zločinu genocídy.

Europoslanci ďalej dôrazne odsúdili popravy ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami. Vyjadrili plnú podporu ICC, ktorý vedie vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti páchaných Ruskom. V tejto súvislosti privítali nedávno uzavretú dohodu medzi Radou Európy a Ukrajinou o zriadení osobitného tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine.

Poslanci EP sa domnievajú, že EÚ a jej partneri musia vyvinúť účinnejšie vojenské, hospodárske, politické a diplomatické úsilie a prijať opatrenia s cieľom vyvinúť tlak na Rusko, aby ukončilo túto agresívnu vojnu a súhlasilo s prímerím.

Naliehajú tiež na EÚ, aby pokračovala v konfiškácii ruského štátneho majetku s cieľom podporiť Ukrajinu. Tvrdia, že tento krok je právne uskutočniteľný a nečinnosť v tejto veci je neospravedlniteľným zlyhaním európskych vlád. (TASR)

Obe krajiny v uplynulých mesiacoch schválili odstúpenie od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín a po uplynutí šesťmesačnej lehoty môžu začať s výrobou.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Od dohovoru plánujú odstúpiť aj Poľsko, Lotyšsko a Estónsko. Tieto krajiny síce neoznámili zámer vyrábať vlastné míny, ale naznačili, že v prípade potreby by to rýchlo dokázali. Rusko ani Spojené štáty nikdy neboli zmluvnými stranami Ottawského dohovoru.

Zámer odstúpiť od dohovoru oznámila koncom júna aj Ukrajina. Zdôvodnila to potrebou brániť sa pred Ruskom, ktoré protipechotné míny vo vojne využíva.

„Minieme stovky miliónov eur na protitankové míny, ale taktiež aj na protipechotné míny. Bude to značná suma,“ vyhlásil námestník litovského ministra obrany Karolis Aleksa. „Nakúpime desiatky tisícov protipechotných mín, alebo aj viac,“ dodal. Litva plánuje po zavedení výroby zásobovať mínami aj svojich spojencov.

„Fínsko musí disponovať, v záujme bezpečnosti dodávok, vlastnou výrobou protipechotných mín. Ide o vysoko účinný a veľmi efektívny zbraňový systém,“ uviedol predseda obranného výboru fínskeho parlamentu Heikki Autto.

„Fínsko by mohlo mínami zásobovať aj Ukrajinu. Nie je to len správne a naša povinnosť, je to dôležité pre fínsku bezpečnosť,“ uviedol Autto. Dodal, že Helsinki pred pristúpením k dohovoru v roku 2011 vlastnili viac ako milión takýchto mín.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 (Ottawský dohovor) ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín. Takéto míny často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite a ohrozujú civilistov ešte dlho po ukončení konfliktov. Ich použitie preto odsudzujú ľudskoprávne skupiny. (TASR)

Osem ukrajinských civilistov zahynulo pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámila oblastná prokuratúra.

V dedine Pravdyne v Chersonskej oblasti na juhovýchode krajiny ruský dron zabil ročného chlapca a zranil 64-ročnú ženu, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.

Prokuratúra potvrdila, že vyšetruje aj tento prípad pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu.

O ďalšom zabitom civilistovi informovali podľa serveru BBC News úrady v Chmelnyckej oblasti.

Ruské drony zasiahli v meste Rodynske v Doneckej oblasti podľa prokuratúry dve autá, v ktorých zahynulo päť civilistov.

O desať minút neskôr ruské letectvo zhodilo na Kosťantynivku dve riadené štvrťtonové bomby, ktoré zabili troch mužov vo veku 42, 53 a 71 rokov, ďalší muž vo veku 59 rokov vyviazol so zranením.

Ku Kosťantynivke sa blížia ruské vojská, pripomenula agentúra AFP. (ČTK)

Informovala o tom agentúra ANSA.

Zelenskyj do Ríma pricestoval, aby sa zúčastnil na konferencii o obnove Ukrajiny. Podľa agentúry AFP sa tiež stretne s americkým splnomocnencom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom a talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom.

Zelenskyj sa s Levom XIV. stretol v pápežovom letnom sídle v Castel Gandolfo asi 20 kilometrov južne od Ríma, kde pápež trávi až do 20. júla prázdniny.

Ich stretnutie bolo už druhé od pápežovho zvolenia 8. mája.

Medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny sa koná vo štvrtok a piatok s cieľom mobilizovať podporu, vrátane súkromných investícií, pre Rusko napadnutú krajinu.

Konferencie sa okrem iného zúčastnia talianska premiérka Giorgia Meloniová, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, nemecký kancelár Friedrich Merz a ďalší štátnici. Ďalej budú podľa AFP prítomní zástupcovia približne 2000 firiem a 40 medzinárodných organizácií.

Nemenovaný zdroj z talianskej administratívy podľa Reuters uviedol, že na rekonštrukciu, obnovu a modernizáciu Ukrajiny bude potrebných približne 500 miliárd eur, a to podľa odhadov Svetovej banky. (ČTK)

Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Informuje o tom agentúra AP a portál stanice Euronews.

Sudcovia vydali v prípade Ruska dva rozsudky na základe žalôb Ukrajiny a Holandska. Obe krajiny ich podali ešte predtým, než bolo Rusko v roku 2022 vylúčené z Rady Európy, pod ktorú ESĽP patrí.

Rozhodnutie štrasburského súdu je oddelené od trestného konania v Holandsku, kde boli v neprítomnosti dvaja Rusi a jeden ukrajinský separatista odsúdení za viacnásobnú vraždu.

Lietadlo Boeing 777 spoločnosti Malaysia Airlines podľa rozsudku holandského súdu zo 17. novembra 2022 zostrelila v júli 2014 nad východnou Ukrajinou raketa ruskej výroby vypálená promoskovskými separatistami. Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube vrátane 196 občanov Holandska. V máji tohto roka označila za katastrofu zodpovedné Rusko aj Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO).

ESĽP je dôležitou súčasťou Rady Európy, ktorá je najvýznamnejšou inštitúciou v oblasti ochrany ľudských práv na kontinente. Rusko bolo vylúčené z Rady Európy kvôli vojne na Ukrajine. Prípady proti Rusku, ktoré vznikli pred jeho vylúčením, však ESĽP môže naďalej riešiť.

Ukrajina má proti Rusku na súde v Štrasburgu podané aj ďalšie žaloby a pred ESĽP je registrovaných takmer 10-tisíc individuálnych podnetov proti Moskve. (TASR)

Televízna stanica CNN získala zvukovú nahrávku z Trumpovho večierka s darcami počas predvolebnej kampane v roku 2024.

Kremeľ na to reagoval, že pravdivosť tvrdenia nevie určiť, informovali agentúry TASS, Reuters a televízna stanica CNN.

„Povedal som Putinovi: Ak pôjdeš na Ukrajinu, zbombardujem celú Moskvu. Hovorím ti, nemám na výber,“ citovala CNN nahrávku. „(Putin) vtedy povedal, že mi neverí, ale veril mi,“ pokračoval.

„Vďaka Bohu, že pracujem v Rusku. Nemôžem to potvrdiť ani vyvrátiť, ani pokiaľ by som chcel. Či to je falošná (nahrávka) alebo nie, to tiež nevieme. V súčasnosti koluje veľa falošných správ,“ uviedol hovorca Kremľa Peskov.

CNN neuvádza, kedy presne Trump mohol Putinovi hovoriť o bombardovaní Moskvy.

Denník The Washington Post informoval o telefonáte Putina s Trumpom v novembri 2024 po jeho víťazstve v prezidentských voľbách. Americký líder ho údajne varoval pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine a Kremeľ vtedy správy o takomto telefonáte odmietol.

Ich prvý verejnosti známy hovor sa uskutočnil 12. februára.

CNN tvrdí, že Trump podobným spôsobom varoval aj čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v prípade vojenskej invázie na Taiwan. Podľa amerického prezidenta by Spojené štáty vraj zbombardovali Peking. „Myslel si, že som šialený,“ uviedol na nahrávke Trump a dodal, že s čínskym lídrom „nikdy nemal problém“. (TASR)