Politici vítajú zmenu postoja Berlína k dodávke tankov Ukrajine

Belgicko minulý týždeň oznámilo dodanie balíka vojenskej pomoci Ukrajine v podobe protilietadlových rakiet, protitankových zbraní, guľometov, granátov a ďalšej munície v hodnote takmer 94 miliónov eur.

"Naše lietadlá F-16 sú prevádzkyschopné, či už ide o letecké pokrytie nášho územia a územia Beneluxu, alebo v rámci kolektívnej obrany, teda pri zaisťovaní leteckej bezpečnosti pobaltských štátov. Avšak lietadlá, ktoré ich majú nahradiť, slávne stíhačky F-35, neprídu skôr ako v roku 2025," vysvetlila ministerka.

Belgická vláda v októbri 2018 schválila nákup 34 amerických bojových stíhačiek F-35 Lightning II. Stíhačky piatej generácie vyrába spoločnosť Lockheed Martin. Tie by mali postupne nahradiť 50 stíhačiek F-16.

Dedonderová upozornila, že je potrebné vyhnúť sa duplicite dodávok zbraní, ktoré Ukrajine zaistili ostatní partneri a spojenci. Spresnila, že napríklad Francúzsko sa nechystá Ukrajine dodávať lietadlá, nedodáva tanky, ale delostrelecké systémy.

Belgicko od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine poskytlo Kyjevu vojenskú pomoc vo výške 226 miliónov eur, z toho 44 miliónov eur išlo len na pohonné látky.

Podľa RTBF v porovnaní s inými krajinami EÚ nepatrí Belgicko z hľadiska pomoci v pomere k HDP medzi najštedrejšie štáty. Dedonderová spresnila, že vláda hľadá zdroje dostupné v rámci rezortu obrany a reaguje aj podľa toho, čo je možné dodať s ohľadom na domáci obranný a bezpečnostný priemysel.

Dodala, že jej rezort neustále analyzuje potreby hlásené Ukrajincami, v súvislosti s tým, čo sa deje na bojiskách, a podľa potreby dopĺňa svoje dodávky.

Belgicko podľa jej slov bude aj v roku 2023 pokračovať vo vysielaní svojich vojakov a vojenskej techniky v rámci rotačných misií NATO.

V druhej polovici roka belgickí vojaci dočasne nahradia holandských v rámci predsunutých jednotiek NATO v Rumunsku a tiež v druhej polovici roka 2023 budú svojimi stíhačkami F-16 z litovskej základne Šiauliai zaisťovať leteckú ochranu troch pobaltských štátov. (TASR)

Danilov očakáva, že približne polovica z 320-tisíc vojakov mobilizovaných v Rusku vlani v septembri sa zapojí do druhej vlny. Podľa Danilova je zároveň možné, že ruský vodca Vladimir Putin sa pokúsi o ďalší útok zo severu, juhu a východu, tak ako vlani 24. februára, možno dokonca aj v čase výročia.

Ukrajina sa preto pripravuje na všetky možnosti, povedal Danilov s tým, že tentoraz má značne väčšiu podporu západných partnerov ako pred rokom. Tajomník bezpečnostnej rady očakáva príchod ešte krvavejších dní. „Prešli sme náročným obdobím, ale som si vedomý, že hlavné boje ešte len prídu a udejú sa tento rok, v priebehu dvoch až troch mesiacov. Toto budú rozhodujúce mesiace vo vojne,“ povedal.

Ukrajina preto žiada západných partnerov, aby jej rýchlo poslali viac zbraní. Spojenci jej len nedávno, hoci oneskorene, sľúbili moderné tanky a teraz Kyjiv žiada o stíhačky. „Bolo by skvelé, keby to boli stíhačky Typhoon. F-16ky sú tiež dobré. Akákoľvek pomoc bude dobrá,“ skonštatoval Danilov. (SITA)

"Na ceste na Ukrajinu, do Kyjeva. Táto cesta je gestom pre mier, znamením solidarity s Ukrajinkami a Ukrajinkami," napísal 79-ročný politik dnes ráno na Twitteri.

Vo videu, ktoré tiež zverejnil, uviedol, že Rakúsko je síce vojensky neutrálne, ale jeho postoj rozhodne nie. "Ukrajinky a Ukrajinci bojujú za svoju krajinu a za budúcnosť pre svoje deti. A my im v tom pomáhame," dodal.

O niečo neskôr na Twitter pridal fotografie z kyjevskej stanice, kde ho privítali ukrajinskí činitelia.

"Takmer po roku vojny nie je Ukrajina zabudnutá. Spolu s prezidentom Zelenským a statočnými ľuďmi Ukrajiny obhajujeme európske hodnoty," uviedol Van der Bellen, ktorý 26. januára zložil prísahu pre druhé funkčné obdobie.

Rakúskeho prezidenta sprevádza delegácia, ktorá so sebou vezie aj časť pomoci, vrátane generátorov.

Ukrajinu sa čoskoro po tom, ako v marci zloží prísahu, chystá navštíviť aj novozvolený český prezident Petr Pavel, rád by sa do Kyjeva vydal spoločne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Avakov denníku Ukrajinska pravda povedal, že sa vyšetrovatelia zaujímali o kontrakty so spoločnosťou Airbus kvôli zrúteniu vrtuľníka v Brovaroch, pri ktorom zahynul aj Avakov nástupca na čele ministerstva.

"Prehliadka kvôli havárii vrtuľníka sa skončila. Prezerali si šesť rokov staré kontrakty s Airbusom. Prirodzene nič (podozrivého nenašli). Kontrakty predsa schvaľovala vláda a parlament. Počínali si korektne, aj keď nezmyselne," uviedol Avakov, podľa ktorého išlo pravdepodobne o formálne preverovanie jednej z hypotéz príčin leteckého nešťastia.

Denník pripomenul, že ukrajinská a francúzska vláda v máji 2018 v Paríži podpísali dohodu o nákupe vrtuľníkov Airbus za 552 miliónov eur.

Práve vrtuľník tejto spoločnosti, typu H225, sa 18. januára ráno zrútil na škôlku v Brovaroch pri Kyjeve. Zahynulo 14 ľudí, vrátane jedného dieťaťa a ministra vnútra Denysa Monastyrského a jeho zástupcov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Po páde vrtuľníka pri Kyjeve zahynul ukrajinský minister vnútra, nehoda má 16 obetí Čítajte 

SBU preveruje niekoľko hypotéz o príčinách tragédie, vrátane chyby pilota, technickej závady či sabotáže.

Úrady ani Kolomojskyj sa k domovej prehliadke zatiaľ nevyjadrili. Avšak v médiách, ktoré sa odvolávajú na anonymné zdroje, sa objavili snímky z nehody.

Niekdajší súper terajšieho ukrajinského prezidenta vo voľbách Petro Porošenko svojho času označoval Volodymyra Zelenského za bábku Kolomojského, Zelenskyj ale akúkoľvek závislosť od peňazí jedného z najbohatších Ukrajincov popieral.

Štát vlani vyvlastnil časť miliardových podnikov, vrátane ropných spoločností zapletených do údajných machinácií, a samotnému Kolomojskému hrozí, že príde o ukrajinské občianstvo, pripomenul RBK-Ukrajina. Riadenie vyvlastnených firiem prešlo na ministerstvo obrany, dodal Unian. (ČTK)

Samotný americký prezident však tento termín návštevy v Poľsku ešte v pondelok nepotvrdil. O jeho ceste na Ukrajinu sa pritom neuvažuje, uvádza poľský denník Gazeta Prawna, na ktorý sa odvolávajú aj viaceré ďalšie poľské médiá.

Prítomnosť Zelenského v Poľsku má byť súčasťou širšieho diplomatického úsilia Kyjeva. Zelenskyj by mal podľa informácií poľských novín predstaviť svoj mierový plán a zvolať medzinárodnú konferenciu o Ukrajine.

Diplomatický zdroj v Kyjeve pre Gazetu Prawnu uviedol, že plán by mal zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu zo strany USA, Kanady, Británie, Nemecka, Poľska, Turecka a Izraela.

Dokument má obsahovať desať bodov, pričom jeho základom je uznanie územnej celistvosti Ukrajiny spred ruskej anexie Krymu v roku 2014.

Ďalšie ustanovenia sa vraj týkajú bezpečnosti jadrových elektrární, potravinovej bezpečnosti, výmeny väzňov a návratu ukrajinských detí deportovaných do Ruska.

Zelenskyj bude žiadať aj zriadenie medzinárodného trestného tribunálu, ktorý by sa mal zaoberať vojnovými zločinmi spáchanými na Ukrajine. (TASR)

Ruské orgány činné v trestnom konaní začali voči Nevzorovovi viesť vyšetrovanie na základe zákona, ktorý bol v Rusku prijatý v marci 2022. Za vedomé šírenie nepravdivých správ o ruskej armáde hrozí trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov.

Ruské orgány vyčítajú Nevzorovovi najmä jeho príspevok týkajúci sa ostreľovania juhoukrajinského prístavného mesta Mariupoľ zverejnený na platforme YouTube. Podľa ruských vyšetrovateľov tento príspevok sprevádzali aj "nehodnoverné fotografie civilistov zasiahnutých ostreľovaním".

Nevzorov okrem toho na svojom kanáli na YouTube, ktorý má 1,9 milióna odberateľov, deklaroval, že ruské jednotky ostreľovali pôrodnicu v Mariupoli úmyselne.

BBC pripomenula, že Rusko toto tvrdenie rozhodne poprelo a obvinilo Ukrajinu zo "zinscenovanej provokácie".

Podľa BBC ruské úrady takto ignorujú početné svedectvá zahraničných novinárov i závery medzinárodných organizácií pre ľudské práva.

Nevzorov bol moskovským súdom súdený v neprítomnosti, pretože žije v zahraničí. V júni sa objavila informácia, že dostal ukrajinské občianstvo. Predtým bol v apríli ruským ministerstvom spravodlivosti vyhlásený za tzv. zahraničného agenta a v máji ho zaradili na zoznam hľadaných osôb a bol naňho vydaný zatykač.

Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už známi novinári, blogeri aj politici. Nepodmienečné tresty za šírenie dezinformácií dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka).

Prvý rozsudok vynesený v neprítomnosti vynesený minulý týždeň nad expolicajtom Olegom Kašincevom, ktorý bol odsúdený na osem rokov väzenia. (TASR)

Obvinil ich z rozpútania agresívnej vojny, z vojnových zločinov, genocídy a medzinárodného terorizmu, informoval mediálny server Meduza, ktorý pôsobí v lotyšskom exile, s odvolaním sa na vyjadrenie mužovho advokáta na sociálnych sieťach.

Nikitenko je označovaný za prvého človeka, ktorý bol v Rusku trestne stíhaný kvôli "opakovanej diskreditácii" ruskej armády po tom, ako bol o tento paragraf krátko po ruskej invázii rozšírený trestný zákonník.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Rusi sa ponáhľajú, kým prídu tanky Čítajte 

Prípad sa opieral o Nikitenkove protivojnové vyjadrenia na Facebooku, obvinený bol vlani na jar. Od mája bol v domácom väzení, od júla vo vyšetrovacej väzbe. Mimovládna ľudskoprávna organizácia Memorial, ktorá je v Rusku zakázaná a vlani dostala Nobelovu cenu za mier, považuje Nikitenka za politického väzňa.

"Rusko je rozhodne väzením, a to väzením tej najhnusnejšej triedy," napísal Nikitenko v roku 2021 po prepustení z väzenia.

Odpykal si šesťročný trest za údajné zbitie policajta pri zatýkaní v roku 2015 - po tom, čo sám na súde obhajoval troch policajtov obvinených zo zbitia podozrivého.

Bol však obvinený z urážky účastníkov súdu a neskôr tiež porušil zákaz vzďaľovať sa z domova. Počas svojho uväznenia napísal asi 8000 sťažností. (ČTK)