USA žalujú Google pre dominanciu v oblasti digitálnej reklamy

Danilov očakáva, že približne polovica z 320-tisíc vojakov mobilizovaných v Rusku vlani v septembri sa zapojí do druhej vlny. Podľa Danilova je zároveň možné, že ruský vodca Vladimir Putin sa pokúsi o ďalší útok zo severu, juhu a východu, tak ako vlani 24. februára, možno dokonca aj v čase výročia.

Ukrajina sa preto pripravuje na všetky možnosti, povedal Danilov s tým, že tentoraz má značne väčšiu podporu západných partnerov ako pred rokom. Tajomník bezpečnostnej rady očakáva príchod ešte krvavejších dní. „Prešli sme náročným obdobím, ale som si vedomý, že hlavné boje ešte len prídu a udejú sa tento rok, v priebehu dvoch až troch mesiacov. Toto budú rozhodujúce mesiace vo vojne,“ povedal.

Ukrajina preto žiada západných partnerov, aby jej rýchlo poslali viac zbraní. Spojenci jej len nedávno, hoci oneskorene, sľúbili moderné tanky a teraz Kyjiv žiada o stíhačky. „Bolo by skvelé, keby to boli stíhačky Typhoon. F-16ky sú tiež dobré. Akákoľvek pomoc bude dobrá,“ skonštatoval Danilov. (SITA)

"Na ceste na Ukrajinu, do Kyjeva. Táto cesta je gestom pre mier, znamením solidarity s Ukrajinkami a Ukrajinkami," napísal 79-ročný politik dnes ráno na Twitteri.

Vo videu, ktoré tiež zverejnil, uviedol, že Rakúsko je síce vojensky neutrálne, ale jeho postoj rozhodne nie. "Ukrajinky a Ukrajinci bojujú za svoju krajinu a za budúcnosť pre svoje deti. A my im v tom pomáhame," dodal.

O niečo neskôr na Twitter pridal fotografie z kyjevskej stanice, kde ho privítali ukrajinskí činitelia.

"Takmer po roku vojny nie je Ukrajina zabudnutá. Spolu s prezidentom Zelenským a statočnými ľuďmi Ukrajiny obhajujeme európske hodnoty," uviedol Van der Bellen, ktorý 26. januára zložil prísahu pre druhé funkčné obdobie.

Rakúskeho prezidenta sprevádza delegácia, ktorá so sebou vezie aj časť pomoci, vrátane generátorov.

Ukrajinu sa čoskoro po tom, ako v marci zloží prísahu, chystá navštíviť aj novozvolený český prezident Petr Pavel, rád by sa do Kyjeva vydal spoločne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Avakov denníku Ukrajinska pravda povedal, že sa vyšetrovatelia zaujímali o kontrakty so spoločnosťou Airbus kvôli zrúteniu vrtuľníka v Brovaroch, pri ktorom zahynul aj Avakov nástupca na čele ministerstva.

"Prehliadka kvôli havárii vrtuľníka sa skončila. Prezerali si šesť rokov staré kontrakty s Airbusom. Prirodzene nič (podozrivého nenašli). Kontrakty predsa schvaľovala vláda a parlament. Počínali si korektne, aj keď nezmyselne," uviedol Avakov, podľa ktorého išlo pravdepodobne o formálne preverovanie jednej z hypotéz príčin leteckého nešťastia.

Denník pripomenul, že ukrajinská a francúzska vláda v máji 2018 v Paríži podpísali dohodu o nákupe vrtuľníkov Airbus za 552 miliónov eur.

Práve vrtuľník tejto spoločnosti, typu H225, sa 18. januára ráno zrútil na škôlku v Brovaroch pri Kyjeve. Zahynulo 14 ľudí, vrátane jedného dieťaťa a ministra vnútra Denysa Monastyrského a jeho zástupcov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Po páde vrtuľníka pri Kyjeve zahynul ukrajinský minister vnútra, nehoda má 16 obetí Čítajte 

SBU preveruje niekoľko hypotéz o príčinách tragédie, vrátane chyby pilota, technickej závady či sabotáže.

Úrady ani Kolomojskyj sa k domovej prehliadke zatiaľ nevyjadrili. Avšak v médiách, ktoré sa odvolávajú na anonymné zdroje, sa objavili snímky z nehody.

Niekdajší súper terajšieho ukrajinského prezidenta vo voľbách Petro Porošenko svojho času označoval Volodymyra Zelenského za bábku Kolomojského, Zelenskyj ale akúkoľvek závislosť od peňazí jedného z najbohatších Ukrajincov popieral.

Štát vlani vyvlastnil časť miliardových podnikov, vrátane ropných spoločností zapletených do údajných machinácií, a samotnému Kolomojskému hrozí, že príde o ukrajinské občianstvo, pripomenul RBK-Ukrajina. Riadenie vyvlastnených firiem prešlo na ministerstvo obrany, dodal Unian. (ČTK)

Prípad sa týka kauzy zneužitia Vojenského spravodajstva šéfkou kancelárie vtedajšieho premiéra Nečasa Janou Nagyovou, dnes Nečasovou. Expremiér tvrdí, že z obáv pre svoju bezpečnosť vtedy požiadal vedúcu kancelárie, aby kontaktovala Vojenské spravodajstvo.

Nečasová však podľa právoplatného rozsudku výlučne z vlastnej iniciatívy nezákonne úkolovala vojenských spravodajcov, aby zariadili sledovanie vtedajšej premiérovej ženy Radky. Získaním informácií o jej predpokladanej nevere chcela urýchliť Nečasov rozvod. Kauza prispela v roku 2013 k pádu vlády.

Súd Nečasovej v marci 2019 uložil trest tri roky väzenia s päťročným podmienečným odkladom a zákaz pôsobiť vo vedúcich funkciách štátnej správy na desať rokov.

Český prezident Miloš Zeman pred dvoma týždňami udelil Nečasovej milosť v tejto kauze a odpustil jej skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia. (TASR)

Samotný americký prezident však tento termín návštevy v Poľsku ešte v pondelok nepotvrdil. O jeho ceste na Ukrajinu sa pritom neuvažuje, uvádza poľský denník Gazeta Prawna, na ktorý sa odvolávajú aj viaceré ďalšie poľské médiá.

Prítomnosť Zelenského v Poľsku má byť súčasťou širšieho diplomatického úsilia Kyjeva. Zelenskyj by mal podľa informácií poľských novín predstaviť svoj mierový plán a zvolať medzinárodnú konferenciu o Ukrajine.

Diplomatický zdroj v Kyjeve pre Gazetu Prawnu uviedol, že plán by mal zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu zo strany USA, Kanady, Británie, Nemecka, Poľska, Turecka a Izraela.

Dokument má obsahovať desať bodov, pričom jeho základom je uznanie územnej celistvosti Ukrajiny spred ruskej anexie Krymu v roku 2014.

Ďalšie ustanovenia sa vraj týkajú bezpečnosti jadrových elektrární, potravinovej bezpečnosti, výmeny väzňov a návratu ukrajinských detí deportovaných do Ruska.

Zelenskyj bude žiadať aj zriadenie medzinárodného trestného tribunálu, ktorý by sa mal zaoberať vojnovými zločinmi spáchanými na Ukrajine. (TASR)

Ruské orgány činné v trestnom konaní začali voči Nevzorovovi viesť vyšetrovanie na základe zákona, ktorý bol v Rusku prijatý v marci 2022. Za vedomé šírenie nepravdivých správ o ruskej armáde hrozí trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov.

Ruské orgány vyčítajú Nevzorovovi najmä jeho príspevok týkajúci sa ostreľovania juhoukrajinského prístavného mesta Mariupoľ zverejnený na platforme YouTube. Podľa ruských vyšetrovateľov tento príspevok sprevádzali aj "nehodnoverné fotografie civilistov zasiahnutých ostreľovaním".

Nevzorov okrem toho na svojom kanáli na YouTube, ktorý má 1,9 milióna odberateľov, deklaroval, že ruské jednotky ostreľovali pôrodnicu v Mariupoli úmyselne.

BBC pripomenula, že Rusko toto tvrdenie rozhodne poprelo a obvinilo Ukrajinu zo "zinscenovanej provokácie".

Podľa BBC ruské úrady takto ignorujú početné svedectvá zahraničných novinárov i závery medzinárodných organizácií pre ľudské práva.

Nevzorov bol moskovským súdom súdený v neprítomnosti, pretože žije v zahraničí. V júni sa objavila informácia, že dostal ukrajinské občianstvo. Predtým bol v apríli ruským ministerstvom spravodlivosti vyhlásený za tzv. zahraničného agenta a v máji ho zaradili na zoznam hľadaných osôb a bol naňho vydaný zatykač.

Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už známi novinári, blogeri aj politici. Nepodmienečné tresty za šírenie dezinformácií dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka).

Prvý rozsudok vynesený v neprítomnosti vynesený minulý týždeň nad expolicajtom Olegom Kašincevom, ktorý bol odsúdený na osem rokov väzenia. (TASR)

"Pána ministra som ubezpečila, že systematická podpora partnerov, ktorí dodržiavajú ľudské práva a ctia si princípy liberálnej demokracie, patrí medzi priority našej parlamentnej diplomacie," komentovala obsah rozhovoru Pekarová Adamová.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako zmení Česko Petr Pavel? Dôležitá je Ukrajina, šanca sa črtá pri zmenách podnebia Čítajte 

"Som veľmi rada, že v tom po dlhých rokoch poznamenaných vzájomnou nekoordinovanosťou budú konečne všetci ústavní činitelia opäť zajedno," doplnila. Narážala tým na fakt, že český prezident Miloš Zeman zastával počas výkonu funkcie prezidenta odlišné postoje v zahraničnej politike než vláda či parlament.

Na ceste na Taiwan má Pekarovú Adamovú sprevádzať početná podnikateľská delegácia či zástupcovia vedecko-výskumných a vzdelávacích inštitúcií.

Podobnú cestu na ostrov už absolvoval aj predseda Senátu Miloš Vystrčil v roku 2020. Proti nej bol okrem Miloša Zemana aj vtedajší premiér Andrej Babiš.

S Taiwanom sa už kontaktoval aj novozvolený český prezident Petr Pavel. S prezidentkou Cchaj Jing-wen hovoril telefonicky v pondelok, len dva dni po svojom zvolení za prezidenta. Zhodli sa vraj na spoločných hodnotách, pričom Pavel dodal, že by sa s najvyššou predstaviteľkou Taiwanu rád stretol aj osobne. (TASR)