Nadáciu pomenovanú po Andrejovi Sacharovovi v Rusku vyhlásili za nežiaducu

Na sociálnych sieťach to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Rad Slobody sa udeľuje za občiansku odvahu a vlastenectvo, ako aj za „nezištnú obranu suverenity a nezávislosti ukrajinského štátu, ústavných práv a slobôd človeka,“ doplnila RFE/RL, píše TASR.

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie. Jej telo na Ukrajinu vrátili v apríli 2025, pričom bez niektorých vnútorných orgánov.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli aj početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.

Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Známe je, že bola zadržiavaná bez vznesenia obvinenia a bez prístupu k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia.

Podľa kolegov-novinárov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že novinárkinu smrť vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v noci informovala, že jej pozorovatelia v okupovanej elektrárni na juhovýchode Ukrajiny v sobotu popoludní počuli výbuchy a videli dym vychádzajúci z neďalekého zariadenia.

Ako informovala agentúra DPA, tento objekt bol identifikovaný ako „pomocné zariadenie“ elektrárne a nachádza sa približne 1200 metrov od hranice areálu elektrárne. Vo vyhlásení generálneho riaditeľa agentúry Rafaela Grossiho nebolo uvedené, kto tento objekt napadol.

Grossi zároveň opäť vyzval na „maximálnu vojenskú zdržanlivosť v blízkosti jadrových zariadení“. „Akýkoľvek útok v blízkosti jadrovej elektrárne – bez ohľadu na zamýšľaný cieľ – predstavuje potenciálne riziko aj pre jadrovú bezpečnosť a treba sa mu vyhnúť,“ zdôraznil Grossi.

Elektráreň sa nachádza na južnom brehu rieky Dneper v meste Enerhodar, ktoré je pod kontrolou Ruska, a je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a monitorovaní stavu a bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární: od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 pravidelne vysiela tímy svojich expertov na miesta s aktívnymi reaktormi v Rivnenskej a Chmeľnyckej oblasti. Od septembra 2022 je trvalo prítomná aj v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorej areál je pod ruskou kontrolou od marca 2022. (TASR)

Ukrajinské drony spôsobili požiar na ropnom termináli v ruskom letovisku Soči pri Čiernom mori. Podľa regionálneho gubernátora Veniamina Kondrateva s ohňom bojovalo vyše 127 hasičov s 35 kusmi techniky.

Ruský letecký úrad dočasne zastavil lety na miestnom letisku, aby bola zabezpečená bezpečnosť letovej prevádzky.

Ruskojazyčná služba BBC na webe pripomenula, že v Adlere, asi kilometer od letiska v Soči, je areál ropnej spoločnosti Rosnefť.

Ďalší ukrajinský dronový útok zasiahol mesto Voronež. Podľa miestnych úradov bola zranená jedna žena a niekoľko obytných i hospodárskych budov začalo horieť po tom, ako na ne dopadli trosky zničených dronov. Podľa miestnych úradov bolo nad regiónom zničených asi 15 dronov a hrozba ďalších útokov trvá.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky v sobotu tesne pred polnocou zostrelili 41 ukrajinských dronov nad prihraničnými oblasťami a Čiernym morom.

Vojenská správa ukrajinského hlavného mesta na aplikácii Telegram dnes skoro ráno oznámila, že Rusko spustilo dronový útok na Kyjev. Žiadne ďalšie podrobnosti neboli známe. Svedkovia agentúry Reuters počuli krátko po polnoci hlasný výbuch, ktorý otriasol mestom.

Rusko v noci útočilo aj na Mykolajiv, kde boli poničené obytné domy, vypukol požiar a sedem ľudí utrpelo zranenia. Výbuchy boli ráno počuť tiež v Chersone, podľa telegramového kanála ukrajinskej televízie Suspilne boli v okolí mesta ostreľované tri desiatky obývaných miest a zranený bol najmenej jeden človek.

Agentúra Reuters upozornila, že správy nemohla nezávisle overiť. Obe strany popierajú, že by cielene útočili na civilistov. Ukrajina tvrdí, že útočí výlučne na vojenskú a logistickú infraštruktúru v Rusku, ako odpoveď na dlhodobé ruské útoky na ukrajinské mestá. (ČTK)

Týka sa obstarávania bezpilotných lietadiel a prostriedkov elektronického boja. Spočíval v uzatváraní zmlúv s dodávateľskými spoločnosťami za vedome nadsadené ceny.

Zatknuté boli štyri osoby ľudí vrátane Oleksija Kuznecova, poslanca strany Sluha národa, ktorej členom je aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa predstaviteľov strany bolo členstvo Kuznecova pozastavené až do ukončenia vyšetrovania.

Medzi osobami prichytenými pri prijímaní úplatkov sú aj vedúci predstavitelia miestnej samosprávy, ako aj príslušníci Národnej gardy, ktorí boli podľa ministra vnútra Ihora Klymenka postavení mimo službu.

Vyšetrovanie ukázalo, že až 30 percent zmluvnej sumy sa účastníkom trestného činu vrátilo vo forme nezákonne nadobudnutého zisku.

Bezprostredne neboli k dispozícii informácie o celkovej výške škody spôsobenej štátnemu rozpočtu.

O vyšetrovaniach bol informovaný aj prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opakovane ubezpečuje Európsku úniu, že jeho krajina dôrazne bojuje proti korupcii.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy neverí, že ruský prezident Vladimir Putin je v súčasnosti pripravený na seriózne rokovania o mieri na Ukrajine.

„Moje triezve hodnotenie je, že Putin nie je pripravený na seriózne rokovania. Stále má maximalistické a imperialistické ambície," povedal Lammy v rozhovore pre denník The Guardian. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Lammy dodal, že obdivuje ukrajinský ľud a jeho húževnatosť a neochvejnosť.

„Aj keby na nich svet zabudol, stále by viedli partizánsku vojnu, taká je ich viera vo svoju krajinu. Je to hlboko inšpirujúce,“ povedal šéf britskej diplomacie.

V júni britský minister zahraničných vecí vyhlásil, že strata jedného milióna ruských vojakov na Ukrajine demonštruje Putinovo využívanie Rusov ako potravy pre delá. (SITA)

Pre web Kyiv Post to povedal zdroj z ukrajinskej spravodajskej služby.

Plynovod, ktorý prevádzkuje Gazprom, údajne dodáva energiu pre kľúčové zariadenia ruského vojensko-priemyselného komplexu. Po správach o výbuchoch na miesto urýchlene prišli ruské záchranné zložky a polícia, uviedol zdroj. Zo správy webu Kyiv Post však nie je jasné, kto výbuchy spôsobil.

Ukrajinská armáda v sobotu ráno potvrdila úspešné útoky na kľúčovú ruskú ropnú a obrannú infraštruktúru. Uviedla, že útoky boli reakciou na nedávne ruské útoky na ukrajinské mestá, pri ktorých zahynuli civilisti. (SITA)

V obci Lisna Stinka v Charkovskej oblasti zahynula 75-ročná žena. Ďalší dvaja ľudia prišli o život pri rannom ostreľovaní Chersonu.

Ruský dron zasiahol v Sumskej oblasti vozidlo ukrajinskej pošty, jeho vodič a spolucestujúci vyviazli so zranením, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Hryhorov.

Jeden človek bol pri ruskom ostreľovaní zranený v Slovjansku na východe Ukrajiny, napísal server BBC News, ktorý sa odvoláva na starostu Vadyma Ljacha.

Rusko v noci na dnes vyslalo proti Ukrajine 53 dronov, z ktorých sa 45 podarilo protivzdušnú obranu zneškodniť, tvrdí ukrajinské letectvo. Boli zaznamenané zásahy ôsmich dronov na piatich miestach, dodalo bez ďalších podrobností.