Poľsko požiada Berlín o súhlas s vyslaním tankov Leopard Ukrajine, tvrdí premiér

Kým diskusia o obrane trvala štyri hodiny, o Ukrajine iba hodinu a najskôr sa objavili informácie, že sa schôdzka zrejme natiahne do noci. Následne však hovorkyňa predsedu Európskej rady Antónia Costu informovala, že rokovania sa skončili a európski lídri sa odobrali na večeru organizovanú dánskou kráľovskou rodinou.

S únijnými lídrami sa spojil prostredníctvom videokonferencie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

Svoj plán zvýšenia obrannej pripravenosti do roku 2030 vrátane konkrétnych projektov mala načrtnúť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Rokovania o obrane sa podľa bruselského serveru Politico nenatiahli pre nezhody, ale kvôli tomu, že sa chceli vyjadriť všetci. Dánske predsedníctvo pritom vzhľadom na dôležitosť témy nechcelo nikoho prerušovať. Pôvodne plánovaná diskusia na dve hodiny sa tak natiahla.

Samit v Kodani zorganizovalo Dánsko, ktoré teraz predsedá Európskej únii.

Krajina v posledných dňoch zaznamenala opakovaný výskyt neznámych dronov pri vojenských i civilných objektoch, kvôli ktorým muselo prerušiť prevádzku aj niekoľko letísk, v dánskej metropole tak boli zavedené prísne bezpečnostné opatrenia. (ČTK)

„V súlade s doktrínou strategickej nejednoznačnosti vám môžem povedať, že nič nie je vylúčené,“ odpovedal Macron na otázku, či je za zostrelenie ruského stíhacieho lietadla v prípade, že by bez povolenia vstúpilo do vzdušného priestoru krajín EÚ.

„Moskve sme opakovane hovorili, čo neurobíme. To je prejav slabosti. Musíme udržiavať (ruského prezidenta Vladimira) Putina v neistote. A musíme znížiť našu závislosť, najmä od Američanov,“ dodal.

V uplynulom období došlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, Rumunska i Estónska. Prelety neznámych dronov na svojich letiskách a vojenských zariadeniach hlásilo aj Dánsko. V prípade Poľska a Rumunska došlo k narušeniu počas ruských útokov na Ukrajine. Tri ruské stíhačky v septembri leteli vo vzdušnom priestore Estónska pozdĺž jeho námornej hranice z východu na západ približne 12 minút.

Francúzsky prezident minulý týždeň povedal, že v prípade „ďalších provokácií“ zo strany Ruska bude musieť NATO reagovať intenzívnejšie. (TASR)

Štátom kontrolovaná plynárenská spoločnosť v poslednom období výrazne zvýšila aktivity s cieľom získať čo najviac financií na nákup zemného plynu pred blížiacou sa vykurovacou sezónou.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru totiž znížili domácu produkciu plynu zhruba o 40 percent.

V rámci dohody s Európskou investičnou bankou (EIB) ukrajinská spoločnosť prisľúbila, že rovnaký objem financií, aký predstavuje úver od EIB, reinvestuje do obnoviteľných zdrojov energie a do dekarbonizačných projektov. „Úver v objeme 300 miliónov eur predstavuje značnú a praktickú podporu, ktorá nám pomôže garantovať energetickú odolnosť Ukrajiny pred nástupom zimy,“ povedal šéf Naftogazu Serhij Koreckyj.

Dodal, že čo sa týka plnenia podzemných zásobníkov plynu, firma postupuje podľa plánu. V súčasnosti sú jej ciele v oblasti naplnenosti zásobníkov splnené na 95 až 98 percent.

Podľa ukrajinskej vlády krajina potrebuje na vykurovaciu sezónu 2025/2026, ktorá sa začína v polovici októbra, minimálne 13,2 miliardy kubických metrov plynu. Úver od EIB umožní nákup približne 0,6 miliardy m3 plynu, uviedol Naftogaz.

Podľa Koreckého môže Ukrajina nakúpiť za úver plyn akéhokoľvek pôvodu s výnimkou ruského. Dodal, že tento rok Ukrajina výrazne zvýšila dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Ten z celkového objemu dovozu predstavuje približne osem percent. (TASR)

„Určite sa uskutoční pred koncom jesene. Momentálne nie sú známe žiadne dátumy a o všetkom sa rokuje,“ uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Rusko a Spojené štáty o obnovení fungovania veľvyslanectiev rokovali v tureckom Istanbule dvakrát - 27. februára a 10. apríla.

Riabkov pre agentúru TASS uviedol, že Moskva očakáva odpoveď amerického prezidenta Donalda Trumpa na ponuku Vladimira Putina, podľa ktorej je Moskva pripravená dodržiavať obmedzenia vyplývajúce zo zmluvy o kontrole jadrového zbrojenia New START aj rok po uplynutí jej platnosti, pokiaľ to isté urobia Spojené štáty.

Zmluva New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami – Ruskom a USA. Zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe bývalí prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev a do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

„Teraz stoja pred voľbou, kam sa pohnúť – buď smerom k stabilizácii, alebo smerom k rozpútaniu nových zbrojných pretekov, proti čomu sa staviame, hoci spoľahlivo zabezpečíme našu vlastnú bezpečnosť,“ uviedol námestník ruského rezortu diplomacie.

Rusko podľa Riabkova tiež presadzuje otázku obnovenia priamych letov do Spojených štátov. Washington údajne v súčasnosti tieto návrhy prehodnocuje. (TASR)

Samit v Dánsku sa koná za zvýšených bezpečnostných opatrení po sérii záhadných letov dronov nad touto krajinou na Jutskom polostrove. „Putin chce, aby sme hovorili o sebe, nie o Ukrajine, nie o pomoci Ukrajine, nie o odrazení Ruska na Ukrajine,“ uviedol Kristen Michal pred samitom v Dánsku.

Lídri EÚ budú na samite diskutovať o posilnení obrany a podpore Kyjeva. Michal vyjadril nádej, že stretnutie vyšle silný signál jednoty a odhodlania podporovať Ukrajinu a neodvracať sa od hlavnej témy - problému s Ruskom.

Estónsky premiér vyzval svojich kolegov, aby podporili návrh Bruselu na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky Ukrajine vo výške 140 miliárd eur.

„Rusi sú agresori, zabíjajú nevinných civilistov a spôsobujú škody, preto by mali platiť,“ zdôraznil.

Michal označil Putinovu agresiu za „prehmat“, ktorý prinútil Európu vážne sa ozbrojiť. „Európa je dnes oveľa silnejšia než pred šiestimi mesiacmi či rokom,“ povedal. „Európa bola projektom mieru bez zbraní, teraz bude projektom mieru so zbraňami.“

Zároveň vyzval EÚ, aby zrýchlila snahy o zbrojenie, najmä v oblasti protidronovej obrany, keďže vývoj nových schopností trvá nejaký čas. Estónsko plánuje do konca roku 2026 výrazne posilniť svoje schopnosti proti dronom, ktoré považuje za „veľký problém“.

Michal zdôraznil, že Európa a Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) sú schopné čeliť ruským hrozbám, pričom vyzdvihol podporu USA, ktorá podľa neho vyslala jasný signál Rusku a ostatným. „Pre nás sú Spojené štáty dobrým bezpečnostným partnerom proti Rusku,“ zakončil estónsky premiér. (SITA)

Americkí analytici zistili, že Moskva získala v septembri celkovo 447 kilometrov štvorcových územia, čo potvrdzuje trend spomalenia, ktorý sa začal už v auguste.

Rusko však zároveň počas uplynulého mesiaca zvýšilo počet raketových a dronových útokov na Ukrajinu.

Podľa analýzy ukrajinského letectva počet útokov oproti augustu stúpol o 36 percent, pričom Rusko počas nočných náletov vypustilo približne 5 638 dronov a odpálilo 185 rakiet.

Najväčší letecký útok od začiatku vojny sa uskutočnil v noci zo 6. na 7. septembra, keď Rusko vypustilo 810 dronov, pričom medzi zasiahnutými objektmi bol aj ukrajinský vládny komplex v centre Kyjeva.

Ukrajinské protivzdušné sily uviedli, že zneškodnili 87 percent ruských dronov a 68 percent rakiet. Od 10. mája tohto roka, keď sa skončilo trojdňové prímerie, ktoré vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, Rusko útočí dronmi na Ukrajinu nepretržite každú noc.

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) v reakcii na početné narušenia svojho vzdušného priestoru posilnilo obranu na východných hraniciach a Ukrajina začala spolupracovať s členskými štátmi aliancie na zdieľaní skúseností s likvidáciou ruských dronov. (SITA)

Aktuálny stav núdze platí do 14. novembra. S odvolaním sa server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kabinet premiéra Viktora Orbána v zdôvodnení uvádza, že rusko-ukrajinská vojna v susedstve Maďarska viedla k humanitárnej situácii, aká tu nebola od druhej svetovej vojny, a tiež zmenila európsku hospodársku situáciu.

Zachovanie núdzového stavu vytvára právny rámec pre vládu, aby mohla prijímať účinné a rýchle rozhodnutia na pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou, a na ochranu fyzickej, ekonomickej a energetickej bezpečnosti Maďarska.

V núdzovom stave môže vláda vydávať dekréty, môže pozastaviť uplatňovanie určitých zákonov, môže sa odchýliť od zákonných ustanovení a môže prijať aj iné mimoriadne opatrenia.

Po voľbách v roku 2022 premiér Orbán zaviedol 10. dodatkom k ústave nový výnimočný stav s odvolaním sa na rusko-ukrajinskú vojnu, ktorý odvtedy parlamentná väčšina vládneho bloku Fidesz-KDNP predlžovala každých šesť mesiacov.

V zmysle platnej legislatívy môže vláda vyhlásiť núdzový stav na 30 dní a dvojtretinová väčšina Národného zhromaždenia ho môže predĺžiť o maximálne 180 dní.

Vláda vyhlásila stav núdze prvýkrát v marci 2016, keď bola príčinou masová migrácia, a tiež ho viacnásobne predlžovala.

Kritici upozorňujú, že vláda sa svojimi nariadeniami v stave núdze môže odkláňať od zákonov a má možnosť obmedziť, prípadne aj pozastaviť základné práva. (TASR)

Emmanuel Macron pripomenul, že návrh musí byť v súlade so zásadami medzinárodného práva. Rovnaký postoj zastáva aj belgický premiér Bart de Wever.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecký kancelár Friedrich Merz vyzvali na použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky 140 miliárd eur pre Ukrajinu.

„Nejdeme konfiškovať majetok,“ vyhlásila von der Leyenová po príchode na summit EÚ v Kodani, kde bude s lídrami členských štátov o návrhu rokovať. „Ukrajina musí túto pôžičku splatiť, ak Rusko zaplatí reparácie,“ povedala.

Medzi lídrami EÚ podľa nej panuje čoraz väčšia zhoda, že „za podporu Ukrajine by nemali platiť len európski daňoví poplatníci, ale že zodpovednosť musí niesť Rusko.“

Podľa holandského premiéra Dicka Schoofa je návrh potrebné dôkladne zvážiť a musia byť vyriešené právne a finančné riziká, ktoré z neho vyplývajú.

Plán Európskej komisie podporil šéf švédskej vlády Ulf Kristersson. „Som určite za. Je neprijateľné, aby všetky tieto zmrazené aktíva boli považované za ruský kapitál bez možnosti ich využitia v prospech Ukrajiny,“ uviedol.

„Základným princípom medzinárodného práva je, že musíte uhradiť škody, ktoré ste spôsobili,“ povedala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

V súvislosti s obavami niektorých členských štátov na reakciu finančných trhov uviedla, že pokiaľ niekto nezačne vojnu, nebude vystavený riziku. „Domnievam sa, že väčšina krajín, väčšina ľudí, väčšina firiem nezačína vojny proti ostatným štátom,“ povedala. (TASR)