V Bielorusku odsúdili troch ľudí za sabotáž na železnici

Nemecký minister obrany to povedal v rozhovore pre denník Financial Times. Súčasne vyzval zbrojné spoločnosti, aby sa prestali sťažovať a splnili požiadavky na opätovné vyzbrojenie Európy.

Pistorius sa má v pondelok vo Washingtone stretnúť so svojím americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom, s ktorým plánuje rokovať okrem iného o vojne na Ukrajine a o otázke dodania amerických systémov Patriot.

Ukrajina už dlho žiada o väčšiu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany. Zelenskyj sám odhadol, že potrebných je celkovo desať systémov Patriot, v súčasnosti ich má Ukrajina podľa médií osem.

Nemecko jej dalo dovedna tri zo svojich pôvodne 12 patriotov a podľa Zelenského je dohoda na tom, že Berlín od Washingtonu nakúpi pre Kyjev ďalšie dve batérie. Ďalšiu prisľúbilo Nórsko.

„V Nemecku nám ich zostalo len šesť (patriotov),“ povedal Pistorius s tým, že ďalšie dva kusy boli zapožičané do Poľska a minimálne jeden je vždy nedostupný z dôvodu údržby alebo výcviku.

"To je naozaj príliš málo, najmä vzhľadom na ciele spôsobilostí NATO, ktoré musíme splniť. Určite nemôžeme dať viac,“ dodal sociálnodemokratický minister s tým, že o nákupe dvoch batérií pre Ukrajinu bude hovoriť s Hegsethom.

Pistorius sa podľa FT stal nedávno stal terčom kritiky zo strany niektorých svojich kolegov strany SPD presadzujúcich zmiernenie vzťahov s Ruskom, ktorého sily 24. februára 2022 napadli susednú Ukrajinu a ktoré útoky v posledných dňoch zintenzívňuje. Moskva podľa Zelenského v priebehu uplynulého týždňa vyslala proti Ukrajine najmenej 1800 dronov, viac ako 1200 kĺzavých bômb a 83 rakiet.

„Vždy som bol presvedčený, že ak chcete hovoriť o mieri a zmierňovaní za rovnakých podmienok, môžete to robiť len z pozície sily... Nie preto, aby sme niekoho zastrašovali, ale aby sme dali jasne najavo, že vieme, čo môžeme urobiť - chceme s vami žiť v mieri, ale nemyslite si, že sme slabí alebo že sa nebudeme brániť. To platí aj dnes,“ povedal Pistorius.

Preto v rozhovore s britským denníkom v súvislosti s úsilím Európy zvýšiť výdavky na obranu v čase ruskej agresie na Ukrajinu a klesajúceho záujmu USA o bezpečnosť kontinentu vyzval priemyselné podniky, aby dodržali svoju časť dohody. Nemecká vláda podľa neho riešila ich dlhodobé obavy tým, že zefektívnila stovky miliárd eur nových vojenských výdavkov.

„Už nie je dôvod sťažovať sa. Priemysel veľmi dobre vie, že teraz je zodpovedný za plnenie cieľov. Bohužiaľ, stále sa stretávame s oneskoreniami v jednotlivých projektoch. Priemysel vie, že musí zvýšiť svoje kapacity. To sa týka munície, dronov, tankov - naozaj takmer každej oblasti,“ dodal. (TASR)

S odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s úvahami amerického prezidenta  to napísal server Axios, ktorý to označil za veľkú zmenu v Trumpovom prístupe k ruskej agresii voči Ukrajine.

Súčasťou nových plánov, ktoré majú byť oznámené pri dnešnej návšteve generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho vo Washingtone, môžu byť aj rakety dlhého doletu, ktoré by mohli zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území vrátane Moskvy.

"Trump je na Putina naozaj naštvaný. Jeho vyhlásenie bude veľmi agresívne," povedal Axiosu vplyvný republikánsky senátor Lindsey Graham.

Americkí, ukrajinskí a európski činitelia veria, že tieto zbrane zmenia priebeh vojny a vytvoria tlak na Putina, aby súhlasil s prímerím. (ČTK)

Medzi zranenými boli dve deti. Desať z útočiacich dronov sa podľa šéfa oblastnej vojenskej správy Serhija Lysaka podarilo zničiť.

"Zranení boli traja ľudia, všetci sú v nemocnici. Dve 13-ročné dievčatá utrpeli zranenia strednej vážnosti, 51-ročný muž je zranený vážne," uviedol Lysak. Poškodené podľa neho boli tri domy, hospodárske objekty, garáže a niekoľko automobilov.

Ruská protivzdušná obrana z noci na dnes zostrelila 11 ukrajinských dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Ukrajina podľa Moskvy v noci zo soboty na nedeľu zaútočila na záporožskú jadrovú elektráreň, podľa správy elektrárne ale útok nezanechal žiadne škody, píše agentúra Reuters.

Rusi tvrdia, že zostrelili drony v oblastiach blízko ukrajinských hraníc, ako sú Orelská alebo Kurská oblasť. Jedno bezpilotné lietadlo vraj bolo zničené nad Čiernym morom. O žiadnych mŕtvych neinformovali.

Dohoda sa týka všetkých zložiek balíka, hoci Slovensko má stále technickú výhradu k novému stropu.

Úplná dohoda sa očakáva ešte pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ naplánovaným na utorok, uviedli zdroje Reuters po nedeľňajšom mimoriadnom zasadnutí Výboru stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri EÚ (COREPER).

Osemnásty balík sankcií bude obsahovať dynamický mechanizmus pre cenový strop, uviedli zdroje. Počiatočná cena bude okolo 47 dolárov za barel a je založená na priemernej cene ruskej ropy za posledných 22 týždňov mínus 15 percent. Cena by sa potom prehodnocovala každých šesť mesiacov na základe priemernej ceny ropy.

V piatok Európska komisia navrhla variabilný cenový strop pre ruskú ropu, ktorý by bol o 15 percent nižší ako priemerná trhová cena ropy za predchádzajúce tri mesiace.

Podľa spomínaných zdrojov s novými opatreniami súhlasilo aj Slovensko, ktoré ako jediné sankčný balík blokuje. Stále však požaduje záruky od Európskej komisie (EK) pre obavy z dôsledkov pripravovaného pozastavenia dodávok ruského zemného plynu. Na prijatie sankcií je potrebný súhlas všetkých členských štátov EÚ.

Cenový strop na ropu z Ruska má obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine. Strop bol pôvodne dohodnutý už v decembri 2022 krajinami skupiny G7. V súčasnosti je na úrovni 60 dolárov za barel. To znamená, že je zakázané obchodovanie s ruskou ropou prepravovanou tankermi, ak je zaplatená cena vyššia ako 60 dolárov za barel. Transakcie týkajúce sa ruskej ropy môžu byť poistené iba vtedy, ak je jej cena pod stanoveným stropom. Nedávny pokles svetových cien ropy pod 70 dolárov však spôsobil, že strop je do značnej miery neúčinný.

V poradí 18. súbor sankcií proti Rusku predstavila EK 10. júna a je zameraný na zníženie príjmov Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. (TASR)

Uviedla to agentúra AP.

„Zlom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu je na spadnutie,“ povedal Graham. Trump sa podľa neho mesiace snaží priviesť ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu. „Nechal dvere otvorené, pokiaľ ide o Rusko – tieto dvere sa čoskoro zatvoria,“ konštatoval senátor.

„Očakávam, že v najbližších dňoch uvidíte rekordný prísun zbraní, ktoré pomôžu Ukrajine brániť sa,“ pokračoval Graham. Jedným z najväčších omylov Putina podľa neho bolo, že sa rozhodol Trumpa oklamať. „V najbližších dňoch a týždňoch bude vynaložené obrovské úsilie, aby sme Putina dostali k rokovaciemu stolu,“ povedal Graham.

Graham a demokratický senátor Richard Blumenthal z Connecticutu, ktorý sa bol tiež hosťom v relácii CBS, uviedli, že v Kapitole i medzi európskymi predstaviteľmi rastie zhoda v tom, že časť ruských aktív v hodnote 300 miliárd dolárov, ktoré krajiny skupiny G7 zmrazili na začiatku vojny, sa použije na pomoc Ukrajine.

„Je čas to urobiť,“ povedal Blumenthal.

Zástupcovia Spojených štátov vrátane Grahama, Blumenthala a Trumpovho osobitného vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga sa 10. júla prvýkrát zúčastnili na stretnutí tzv. koalície ochotných. Kellogg v pondelok pricestuje na Ukrajinu, kde zostane niekoľko dní.

Graham a Blumenthal sú iniciátormi novej sankčnej legislatívy v Kongrese, ktorá počíta so zavedením vysokých ciel voči krajinám obchodujúcim s Ruskom. Podľa Grahama sa diskutuje o clách až do výšky 500 percent. „Čína, India a Brazília nakupujú ropu a ropné produkty a ďalší tovar z Ruska. To sú peniaze, ktoré Putin používa na vedenie vojny,“ uviedol Graham.

Trump však odmietol na americkej základni Andrews v štáte Maryland novinárom povedať, koľko takých striel uvoľnia, píše agentúra Reuters.

„Pošleme im Patrioty, ktoré zúfalo potrebujú,“ povedal Trump. „Ešte som sa nedohodol na počte, ale nejaké dostanú, pretože potrebujú byť chránení,“ dodal s tým, že USA nebudú nič stáť, pretože ich zaplatí Európska únia.

Trump zopakoval, že je „sklamaný“ z Putina. „Putin naozaj prekvapil veľa ľudí. Rozpráva pekne a potom večer všetkých bombarduje,“ povedal.

Americký prezident sa dnes stretne s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Ešte dnes chce mať „zásadné vyhlásenie“ o svojej politike voči Rusku, čo avizoval vo štvrtok v rozhovore pre televíziu NBC News.

V ňom tiež vyhlásil, že Spojené štáty budú dodávať zbrane Ukrajine prostredníctvom Severoatlantickej aliancie. „Pošleme zbrane NATO a NATO tieto zbrane kompletne zaplatí,“ povedal šéf Bieleho domu.

Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň na videokonferencii tzv. koalície ochotných oznámil, že Nemecko chce od USA kúpiť systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré by poskytlo Ukrajine. Neuviedol, koľko systémov mieni Berlín kúpiť, avšak podľa médií ide o dve batérie.

Zelenskyj na minulotýždňovej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme povedal, že Nemecko je pripravené kúpiť dve batérie systému Patriot a odovzdať ich Kyjevu. Nórsko podľa neho prisľúbilo, že od Spojených štátov kúpi pre Ukrajinu jednu batériu.

Systém Patriot patrí medzi najmodernejšie na svete. V závislosti od použitej rakety môže zasiahnuť ciele do vzdialenosti približne 100 kilometrov a vo výške do 30 kilometrov. Mobilná odpaľovacia jednotka môže v závislosti od konfigurácie pojať až 16 rakiet. Podľa amerického think-tanku CSIS stojí jedna najpoužívanejšia raketa PAC-3 približne štyri milióny dolárov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hegseth konal bez Trumpa, Trump sa hnevá na Putina. Okolo americkej pomoci je nejasno Čítajte 

Podľa Steinmeiera je potrebné otvoriť diskusiu o návrate brannej povinnosti vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä v súvislosti ruskou agresiou na Ukrajine a postojom súčasnej administratívy USA k transatlantickým vzťahom.

„Som za povinnú vojenskú službu,“ zdôraznil prezident v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF, ktorý by mali odvysielať v nedeľu večer.

Nemecko zaviedlo povinnú vojenskú službu rok po opätovnom získaní suverenity v roku 1956. Zrušilo ju v roku 2011, keď ukončilo odvody brancov a zatvorilo odvodové úrady, ktoré ich registrácie spracúvali. Branná povinnosť však pre prípad núdze dodnes zostala zakotvená v nemeckej ústave.

Minister obrany Boris Pistorius podľa prezidenta správne pracuje na tom, aby služba v ozbrojených silách (Bundeswehre) bola atraktívnejšia. Nie je však podľa neho jasné, či to bude stačiť. „Aj preto potrebujeme diskusiu o brannej povinnosti, hoci sa nedá zaviesť zo dňa na deň,“ poznamenal Steinmeier.

Vláda kancelára Friedricha Merza sa v koaličnej dohode zaviazala podporovať dobrovoľnú vojenskú službu, pripomenula DPA. (TASR)