Putin sa stretol s Lukašenkom v múzeu v Petrohrade

O získaní ďalších tiel vojakov informoval ukrajinský koordinačný štáb pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Celkovo Rusko podľa servera RBK Ukrajina vrátilo na Ukrajinu 6057 tiel.

"Dnešok je poslednou fázou repatriácie padlých vojakov," cituje agentúra Reuters ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova.

"Od minulého týždňa, keď sa začali uplatňovať istanbulské dohody, sme dokázali získať späť vyše 6000 tiel," dodal.

Rusko na rokovaní v Turecku uviedlo, že je pripravené vydať Ukrajine telá viac ako 6000 vojakov a prijať od Ukrajiny akýkoľvek počet padlých Rusov. Šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij v pondelok povedal, že Rusko Ukrajine odovzdalo celkovo 6060 tiel. Od Ukrajiny, proti ktorej štvrtým rokom vedie vojnu, získalo 78 tiel svojich vojakov.

Ruské ministerstvo obrany zároveň v pondelok oznámilo, že je pripravené odovzdať Kyjevu pozostatky ešte 2 239 padlých Ukrajincov.

Zástupcovia oboch znepriatelených krajín sa v Istanbule dohodli aj na prepustení viac ako 1000 vojnových zajatcov na oboch stranách, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov. Výmeny sa odohrali v minulých dňoch, ani jedna z krajín však neuviedla, koľko ľudí si presne odovzdali. (ČTK)

Ursula von der Leyenová vyjadrila solidaritu s Kanadou, ktorá bojuje s ničivými lesnými požiarmi. Pripomenula, že svet dnes čelí vojnám, „o ktorých sme si mysleli, že patria do histórie“, a že ho čoraz viac formuje globálna konkurencia. Preto je samit v Kanade podľa nej definovaný „geoekonomikou“ a geopolitikou súčasne.

Prvou z priorít je podľa Leyenovej potreba riešiť neistotu spojenú s nestálosťou globálnej ekonomiky.

Ako druhú prioritu označila ekonomická bezpečnosť, lebo všetky krajiny G7 čelia agresívnym obchodným praktikám netrhových ekonomík, od nadmernej priemyselnej kapacity až po využívanie ekonomických závislostí ako zbrane. Tu krajiny G7 tiež musia reagovať spoločne a ukončiť éru „globalizmu bez mantinelov“. Znamená to diverzifikovať a posilniť dodávateľské reťazce v oblasti surovín, spoločne čeliť netrhovým politikám a praktikám a riešiť deformácie v kľúčových sektoroch, ako je oceľ či farmaceutické výrobky.

Za tretí dôležitý bod šéfka EK označila prechod od „geoekonomiky“ ku geopolitike, kde dominuje vojna na Ukrajine. Uviedla, že treba vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby súhlasilo s prímerím, rokovaniami a ukončením vojny a ako účinný tlak vníma sankcie. Skonštatovala, že v dôsledku súhrnných sankcií G7 a EÚ klesli ruské príjmy z ropy a plynu od začiatku vojny takmer o 80 %.

„EÚ a jej členské štáty doteraz pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 150 miliárd eur. Ako skupina G7 musíme naplánovať väčšiu podporu na rok 2026 a aj neskôr,“ vysvetlila Leyenová.

Štvrtou prioritou samitu z pohľadu EÚ budú podľa nej diskusie o Blízkom východe a vyhrotená situácia po izraelských útokoch na Irán. (TASR)

Okrem Van der Bellena sa Zelenskyj stretne aj s rakúskym kancelárom Christianom Stockerom.

Ide o prvú návštevu ukrajinského prezidenta v Rakúsku od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022,.

Podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí zmobilizovalo Rakúsko približne 299,6 milióna eur v rámci bilaterálnej finančnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a postihnuté susedné krajiny.

Zelenského návštevu vo Viedni kritizovala krajne pravicovo orientovaná Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá je známa svojím proruským postojom, a označila ju za porušenie neutrality Rakúska, píše DPA.

Po návšteve vo Viedni Zelenskyj podľa očakávania odcestuje na summit krajín skupiny G7 v Kanade. (TASR)

Rozhodnutie schválili „v súvislosti s aktivizáciou ruského nepriateľa v pohraničnej Sumskej oblasti a dôležitosťou včasného informovania verejnosti o pokroku v odrážaní rozsiahlej ozbrojenej agresie“.

Ako uviedol generálny štáb na Facebooku, po novom bol tiež charkovský smer premenovaný na južno-slobožanský. Toto pomenovanie umožní jasnejšie uvádzať geografiu a logiku bojov.

Počas nedele nastalo na ukrajinskom fronte k 175 bojovým stretom. „Ukrajinskí obrancovia neochvejne brzdia nápor okupantov a spôsobujú nepriateľovi značné straty. Armáda naďalej rozhodne odráža pokusy nepriateľa o postup hlboko na naše územie a spôsobuje mu účinné palebné škody,“ tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Na Facebooku tiež uviedol, že ruské sily počas nedele prišli o ďalších 1 200 vojakov, čím sa straty Moskvy v doterajšom priebehu vojny vyšplhali už na 1 005 060 vojakov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Útok zasiahol Rusanivky, súkromnú štvrť v Dniprovskom okrese, pričom vytvoril kráter v blízkosti civilných domov a zranil muža a ženu, povedal Timur Tkačenko.

„Rusi klamú o všetkom. Keď tvrdia, že zasiahli vojenské ciele, v skutočnosti cielia na naše domy a našich ľudí. Toto je úmyselná taktika teroru,“ napísal Tkačenko na Telegrame.

Zranený muž bol hospitalizovaný vo vážnom stave, zatiaľ čo žena je liečená ambulantne, povedal starosta Vitalij Kličko.

„Zázrakom sa predišlo značným škodám a obetiam,“ povedal Tkačenko.

Moskva cez noc vypustila na Ukrajinu 138 dronov vrátane dronov typu Šahíd navrhnutých Iránom.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že protivzdušná obrana zachytila ​​125 z nich, zatiaľ čo ďalších 41 sa vytratilo z radarov – pravdepodobne boli použité ako návnady na preťaženie systémov protivzdušnej obrany. (Kyiv Independent)

Ukrajinský líder sa preto stretol s predstaviteľmi vlády, armády a Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), aby prediskutovali plány na ochranu infraštruktúry pred ruskými útokmi.

„Rusko plánuje ďalšie útoky proti energetike, ktoré teraz môžu byť pre svet menej viditeľné pre zameranie sa na situáciu na Blízkom východe. Spravodajské služby partnerov majú relevantné údaje,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.

Je potrebné poznamenať, že údaje o ruskej hrozbe pre jadrovú infraštruktúru na Ukrajine postúpil ukrajinský minister energetiky aj Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a americkému vyslancovi Steveovi Witkoffovi.

Šéf MAAE Rafael Grossi po návšteve Kyjeva vyhlásil, že hrozby pre jadrovú bezpečnosť na Ukrajine sú naďalej veľmi reálne. (SITA)

Na začiatku summitu G7 v Kanade to vyhlásili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa.

Summit lídrov G7 prebieha od 15. júna v kanadskom Kananaskise. Zatiaľ čo Ukrajina dúfa, že získa ekonomickú podporu a jednotný tlak na Rusko, dominovať môže téma rýchlo sa stupňujúceho konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

„Musíme vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby pristúpilo na skutočné prímerie a priviesť Kremeľ k rokovaciemu stolu. Sankcie sú na tento účel kľúčové,“ povedala von der Leyenová.

Poznamenala, že kombinované sankcie G7 a Európskej únie znížili ruské príjmy z ropy a plynu od februára 2022 o takmer 80 percent. (Kyiv Independent)